Lesníctvo v kontexte envir. politiky EÚ

Lesníctvo v kontexte environmentálnej politiky EÚ

Lesníctvo, ktoré je jedným z hlavných spôsobov využívania krajiny v Európe, má kľúčový význam pre kvalitu životného prostredia, nielen vďaka známym funkciám regulácie klímy, ochrany povodí a ochrany proti erózii, ale pre svoje prínosy do ochrany prírody a zachovania biodiverzity. Väčšinu európskych lesov možno označiť ako prirodzené lesy (semi-natural forests). V Európe sa však vyskytuje ešte aj niekoľko človekom nenarušených lesných oblastí. Pre ochranu prírody a biodiverzity majú význam aj lesy vzniknuté umelou alebo kombinovanou obnovou, ktoré sa dlhodobo obhospodarovali a tiež pralesy alebo prírodné lesy, ktoré sa nachádzajú len na malých menej prístupných miestach v rozsiahlych územiach obhospodarovanej krajiny. 

Životné prostredia 2010: naša budúcnosť, naša voľba

Šiesty akčný program pre životné prostredie ES 2001-2010, Rozhodnutie č. 1600/2002/EC Európskeho parlamentu a Rady z 22. júla 2002

 

Tento program predstavuje environmentálnu zložku stratégie Spoločenstva pre trvalo udržateľný rozvoj. Pokračuje v napĺňaní niektorých cieľov Piateho akčného programu pre životné prostredie, ktorý sa skončil v roku 2000. Šiesty akčný program ide ďalej v tom, že prijíma strategickejší prístup. Vyzýva na aktívne zapojenie a zodpovednosť všetkých strán spoločnosti, na hľadanie nových, inovačných, operatívnych a trvalo udržateľných riešení problémov životného prostredia. Identifikuje štyri prioritné oblasti. Všetky z nich obsahujú otázky a problémy súvisiace s lesníctvom. Sú to tieto:

  • Klimatická zmena.
  • Príroda a biodiverzita.
  • Životné prostredia a zdravie.
  • Prírodné zdroje a odpad.

Na dosiahnutie pokroku v týchto oblastiach, program stanovuje päť prístupov. Tieto zdôrazňujú potrebu efektívnejšej realizácie a viac inovačných riešení. Komisia uznáva, že sa musí osloviť širšia verejnosť, vrátane podnikateľskej sféry, ktorá aj v budúcnosti môže prosperovať len z úspešnej politiky životného prostredia. Program neupúšťa od legislatívy, ale hľadá jej efektívnejšie využívanie, spolu s väčším účastníckym prístupom pri tvorbe politiky.

 

Ochrana lesov pred znečistením ovzdušia

Koncom 70. rokov sa po prvýkrát pozorovala zvýšená hladina dovtedy neznámeho poškodenia lesov v krajinách Strednej Európy, najmä vo veľmi znečistených oblastiach blízko priemyselných komplexov, ale tiež na vidieku ďaleko od zdrojov znečistenia. V reakcii na rastúce znepokojenie, že príčinou tohto poškodzovania lesov by mohlo byť znečistenie ovzdušia, Rada Európy prijala:

 

Nariadenie Rady (EHS) č. 3528/86 o ochrane lesov Spoločenstva pred znečistením ovzdušia

 

Táto schéma sa vytvorila v tesnej spolupráci s medzinárodným programom (ICP Forests), ktorý vznikol v roku 1985 v rámci Dohovoru EHK OSN o diaľkovom prenose škodlivín a znečistení ovzdušia. Významné výsledky sa dosiahli v sledovaní citlivosti lesov na depozície dusíka, kyslosti ovzdušia a ťažkých kovov. Systematický monitoring odhalil znižovanie depozícií síry v lesných pôdach. V niektorých silne poškodených lesných oblastiach strednej Európy sa nedávne zotavovanie korún stromov čiastočne pripisuje zlepšeniu kvality ovzdušia.

 

Spoločný monitoring stavu európskych lesov sa rozvinul do jedného z najväčších svetových systémov biomonitoringu, ktorý tvorí unikátny zdroj ekologických referenčných údajov pre široké využitie vo vede a lesníctve. Program podstatne prispel do zvýšenia povedomia ľudí o environmentálnych hrozbách pre lesy.

 

Ochrana lesov pred lesnými požiarmi

Štatistiky ukazujú, že každý rok zasiahne vyše 500 tisíc ha lesov v členských štátoch EÚ okolo 40 tisíc požiarov, najmä v jej južnej časti. Požiare spôsobujú vážne ekologické, ekonomické a sociálne škody. Na ochranu lesov, bezpečnosti ľudí a majetku sa v roku 1992 schválila špecifická schéma Spoločenstva:

 

Nariadenie Rady (EEC) č. 2158/92 o ochrane lesov Spoločenstva pred lesnými požiarmi

 

Schéma významne prispela k zníženiu počtu lesných požiarov a k rozsahu zhorenísk, najmä vytvorením infraštruktúry a financovaním kampaní na zvyšovanie povedomia a vzdelávania verejnosti. Prispela tiež k vytvoreniu bohatej informačnej bázy údajov a k zlepšeniu poznatkov o lesných požiaroch na úrovni EÚ. Platnosť schémy vypršala 31. decembra 2002.

 

Monitoring lesov

Nariadenie (EC) č. 2152/2003 Európskeho parlamentu a Rady týkajúce sa monitoringu lesov a environmentálnych interakcií v Spoločenstve (Forest Focus)

 

Účelom Nariadenia č. 2152/2003 bolo založiť novú schému Spoločenstva na monitoring lesov a environmentálne interakcie, aby sa ochránili lesy Spoločenstva pred imisiami a lesnými požiarmi. Podporovalo implementáciu preventívnych opatrení proti lesným požiarom v členských štátoch.

 

V rokoch 2004 a 2005 pracovala ad hoc pracovná skupina expertov na prevenciu lesných požiarov (ad hoc Working Group on Forest Fire Prevention Experts), ktorá bola zložená so zástupcov zainteresovaných členských štátov a významných nevládnych organizácií zahrnutých v lesníckom sektore. Jej cieľom bolo vypracovanie návrhov a ich predloženie EK na riešenie problematiky prevencie lesných požiarov po roku 2006.

 

Dvakrát do roka sa v Bruseli a Ispre stretávala pracovná skupina expertov na lesné požiare, ktorú tvorili experti zo štátnych správ členských štátov vrátane civilnej ochrany. Skupina vytvorila Európsky informačný systém lesných požiarov (European Forest Fire Information System – EFFIS), ktorý poskytuje aktuálne súbory údajov a informácie o výskyte lesných požiarov v EÚ. Tento informačný systém v súčasnosti prispieva do aktivít prevencie lesných požiarov, ako aj do aktivít civilnej ochrany v rámci koordinácie boja proti lesným požiarom.

 

Nariadenie č. 2152/2003 zakladajúce schému Spoločenstva Forest Focus sa prijalo na obdobie štyroch rokov (od 1. januára 2003 do 31. decembra 2006). Zrušilo ho nariadenie:

 

Nariadenie (EC) č. 614/2007 Európskeho parlamentu a Rady z 23. mája 2007 týkajúce sa finančného nástroja pre životné prostredie (LIFE+)

 

V roku 2008 predložila EK Správu do Rady a Európskeho parlamentu o implementácii schémy Forest Focus a navrhla, aby sa zabezpečilo pokračovanie monitorovacích aktivít. V správe sa zdôrazňuje fakt, že ukončením platnosti schémy Forest Focus sa pre členské štáty zrušila povinnosť vykonávania koordinovaného monitoringu lesov na úrovni EÚ. Aby sa predišlo nekoordinovaným aktivitám v budúcnosti, bolo by treba rozvinúť novú schému/rámec na úrovni EÚ, ktorý by umožňoval efektívne obhospodarovanie, zber údajov, analýzy, kontrolu kvality a reportovanie. Tieto odporúčania vrátane rozšírenia monitorovacích aktivít sú v súčasnosti zahrnuté v rámci LIFE+.

 

Vytvoreniu nového európskeho systému monitoringu lesov venujú veľkú pozornosť Lesnícka stratégia i Akčný plán EÚ pre lesy. V rámci cieľa 3.2 Zlepšovanie životného prostredia a jeho ochrana sa definuje kľúčové opatrenie 8, v ktorom sa konštatuje, že na splnenie viacerých medzinárodných dohôd a implementáciu smerníc EÚ treba harmonizované údaje o lesoch. Komisia má spolu s členskými štátmi EÚ a príslušnými medzinárodnými organizáciami pracovať na vytvorení koherentného systému pre monitoring lesov v Európe na základe existujúcich programov. Monitoring sa nemá obmedzovať iba na ukazovatele životného prostredia, ale bude zahŕňať aj hospodárske a sociálne informácie a mal by sa rozšíriť aj na ukazovatele špecifikované na 4. ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe, t. j. na kritériá a ukazovatele trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch.

 

Národné inventarizácie lesov sa zameriavajú najmä na hodnotenie lesných zdrojov. V Európe je k dispozícii približne 500 tis. inventarizačných plôch. V rámci schémy Forest Focus sa na I. úrovni monitoringu založilo okolo 6 tis. plôch a na II. úrovni takmer 800 plôch, ktoré umožňujú hodnotenie rôznych stresových faktorov a poskytujú komplexnejšie hodnotenie príčin stavu lesov. V rámci tejto schémy sa realizovali aj ďalšie štúdie a projekty, ktoré výrazne zvýšili informačnú bázu najmä z hľadiska biodiverzity lesov a stavu pôd (projekty ForestBiota  a BioSoil).

 

V súčasnosti sa na zachovanie týchto aktivít vypracoval projekt „FutMon“ pre finančný nástroj LIFE+. Tento projekt bol úspešný, ale zatiaľ iba v skrátenej forme (realizácia iba prvej fázy) na dobu dvoch rokov, namiesto pôvodne pripraveného projektu na 5 rokov.​​​