PRÍLOHA 4 k technickému dokumentu
Tretia Pan-európska ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe,
ktorá sa konala v Lisabone v dňoch 2. - 4. júna 1998, deklarovala
záväzok podporiť nezáväzné Pan-európske prevádzkové smernice pre trvalo
udržateľné obhospodarovanie lesov. Tieto Pan-európske prevádzkové
smernice boli už predtým prijaté na Piatom prípravnom stretnutí
expertov, ktoré predchádzalo vlastnej Lisabonskej konferencii o ochrane
lesov v Európe. Toto stretnutie sa konalo v Ženeve v dňoch 27. - 29.
apríla 1998 a dokument bol prijatý pod nasledovným názvom:
PAN-EURÓPSKE PREVÁDZKOVÉ SMERNICE PRE TRVALO UDRŽATEĽNÉ OBHOSPODAROVANIE LESOV
Tieto Prevádzkové smernice predstavujú všeobecný rámec odporúčaní,
ktoré môžu byť používané na báze dobrovoľnosti a ako doplnok k národným
a/alebo regionálnym nástrojom pre ďalšiu podporu trvalo udržateľného
obhospodarovania lesov priamo v teréne, čiže v lesných oblastiach
Európy.
Prijaté na úrovni expertov
Fifth Expert Level Preparatory Meeting of the Lisbon
Conference on the Protection of Forests in Europe
27-29 April, 1998, Geneva Switzerland
Obsah
- Úvod
- Potenciálne využitie Pan-európskych prevádzkových smerníc
- Pan-európske prevádzkové smernice pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov
- Kritérium 1: Zachovanie a primeraný rozvoj lesných zdrojov a ich príspevku do globálneho kolobehu uhlíka
- Kritérium 2: Zachovanie zdravia a vitality lesných ekosystémov
- Kritérium 3: Zachovanie a podpora produkčnej funkcie lesov (drevné aj nedrevné produkty)
- Kritérium 4: Zachovanie, ochrana a primeraný rozvoj biologickej diverzity lesných ekosystémov
- Kritérium 5: Zachovanie a primeraný rozvoj ochranných funkcií lesov (najmä pôdoochrannej a vodoochrannej)
- Kritérium 6: Zachovanie ostatných sociálno-ekonomických funkcií a podmienok
1. Úvod
Lesy v Európe rastú v rozmanitých ekologických podmienkach od
severských lesov až po Stredomorské, od vysokohorských až po nížinné.
Tieto lesy boli sú ovplyvňované ľudskou kolonizáciou a aktivitami už po
stáročia. V niektorých krajinách predstavujú umelo vysádzané lesy
významný podiel z ich celkového objemu lesných zdrojov. Pre lesné
hospodárstvo väčšiny európskych krajín je charakteristický veľký podiel
malých súkromných rozdrobených, na farmy viazaných vlastníckych
štruktúr. V iných krajinách naopak nájdeme aj veľký podiel lesov vo
verejnom vlastníctve a vo vlastníctve súkromných lesných podnikov.
Obhospodarovanie lesov sa uskutočňuje v rámci jasne stanovených
vlastníckych práv a s dlhou históriou existencie národných/regionálnych
zákonov a vyhlášok presadzujúcich princípy dlhodobého plánovania. Možno
teda povedať, že myšlienka trvalej udržateľnosti má v európskom
lesníctve dlhú tradíciu. Význam pojmu “trvalo udržateľné
obhospodarovanie lesov” však prechádzal vývojom podmieneným meniacimi sa
potrebami spoločnosti. Pôvodne bola trvalá udržateľnosť v lesnom
hospodárstve chápaná najmä ako trvalý výnos dreva, čím sa spoločnosť
chcela vysporiadať z historicky podmieneným nedostatkom tejto suroviny.
Postupne však začal narastať aj význam ostatných funkcií lesa čo sa
časom odrazilo aj v lesníckom plánovaní a obhospodarovaní lesov. Počas
80-tych rokov problém zhoršovania stavu lesov v celej Európe viedol k
zvyšujúcemu sa povedomiu širokej verejnosti o ekonomických,
ekologických, sociálnych a kultúrnych hodnotách lesov. V súčasnosti sú
už mnohé významné aspekty trvalo udržateľného obhospodarovania lesov
pokryté národnými a/alebo regionálnymi zákonmi a vyhláškami a sú už
predmetom pravidelného monitoringu.
Vôľa aj na politickej úrovni zosúladiť ochranu európskych lesov a
rozvíjať ich trvalo udržateľné obhospodarovanie vyústila do Prvej
ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe konanej v Štrasburgu v
r. 1990. Na Druhej ministerskej konferencii, konanej v Helsinkách v r.
1993, ministri zodpovední za lesné hospodárstvo v Európe prijali
medzinárodne uznávané UNCED Forest Principles. Ďalším ich krokom v
historickom kontexte koncepcie trvalo udržateľného obhospodarovania
lesov bolo prijatie (medziiným) aj Rezolúcie H1 “Všeobecné smernice pre
trvalo udržateľné obhospodarovanie európskych lesov” a rezolúcie H2
“Všeobecné smernice pre zachovanie biodiverzity európskych lesov.” Tieto
Všeobecné smernice predstavujú politický záväzok signatárskych štátov
Helsinských rezolúcií a formulujú základný politický smer a dlhodobý
cieľ európskeho lesníctva – uspokojiť požiadavky vyplývajúce z tlaku na
európske lesy poskytovať mnohoraké produkty a úžitky/služby spôsobom,
ktorý je v súlade s ich trvalo udržateľným obhospodarovaním ako aj s
požiadavkami na ochranu a rozvoj ich biologickej diverzity.
V Rezolúcii H1 bola stanovená aj nová jednotná definícia “trvalo udržateľného obhospodarovania lesov”:
“správa a užívanie lesov a lesnej pôdy spôsobom a v rozsahu,
ktorý udržiava ich biodiverzitu, produktívnosť, schopnosť obnovy,
vitalitu a ich potenciál plniť, teraz aj v budúcnosti, zodpovedajúce
ekologické, ekonomické a sociálne funkcie nielen na miestnej ale aj
národnej a globálnej úrovni a to bez negatívneho dopadu na ostatné
ekosystémy”.
Pre ďalšie rozpracovanie a zavedenie Všeobecných smerníc do praxe
bol, v rámci Následného procesu Helsinskej Ministerskej konferencie, na
úrovni expertov prijatý pre národnú úroveň rozpracovaný dokument nazvaný
Pan-európske kritériá a indikátory. Tieto kritériá a indikátory
predstavujú akýsi politický nástroj na hodnotenie a dokumentovanie
dosiahnutého pokroku v zavádzaní princípov trvalo udržateľného
obhospodarovania lesov do praxe nielen v jednotlivých krajinách Európy
ale aj v Európe ako celku, tak ako je to popísané v rezolúcii H1.
Šesť Pan-európskych kritérií trvalo udržateľného obhospodarovania lesov znie:
- Zachovanie a primeraný rozvoj lesných zdrojov a príspevku k celosvetovému kolobehu uhlíka
- Zachovanie zdravia a vitality lesných ekosystémov
- Zachovanie a podpora produkčnej funkcie lesov (drevné aj nedrevné produkty)
- Zachovanie, ochrana a primeraný rozvoj biologickej diverzity lesných ekosystémov
- Zachovanie a primeraný rozvoj ochranných funkcií lesov (najmä vo vzťahu k pôde a vode)
- Zachovanie ostatných sociálno-ekonomických funkcií a podmienok
Pan-európske prevádzkové smernice boli vypracované s cieľom ďalej
podporiť trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov v Európe formou
akéhosi "rozmenenia" medzinárodných záväzkov "na drobné", až na úroveň
hospodársko-úpravníckeho plánovania a lesnej prevádzky. Smernice
predstavujú základný rámec doporučení a usmernení na ktoré je možné sa
odvolať pri praktickom obhospodarovaní lesov. Ich používanie je založené
na princípe dobrovoľnosti. Tieto smernice priamo vychádzajú z rezolúcií
H1 a H2 a dodržiavajú štruktúru šiestich Pan-európskych kritérií, ktoré
boli identifikované ako kľúčové princípy trvalo udržateľného
obhospodarovania lesov. Kvôli prehľadnosti sú rozdelené na 2 časti a to
“Smernice pre hospodársko-úpravnícke plánovanie” a “Smernice pre lesnú
prevádzku”. Zameriavajú sa na základné ekologické, ekonomické a sociálne
požiadavky vyplývajúce s trvalo udržateľného obhospodarovania lesov v
rámci každého kritéria.
Pan-európske prevádzkové smernice boli navrhnuté pre aplikáciu na
úrovni národných a/alebo regionálnych nástrojov a opatrení, pričom tieto
plne rešpektujú. Nemôžu byť používané izolovane na stanovenie úrovne
trvalej udržateľnosti v lesnom hospodárstve. Ich cieľom je identifikovať
doplnkové kroky na prevádzkovej úrovni, ktoré ďalej prispejú k trvalo
udržateľnému charakteru lesného hospodárstva. Vymedzenie rámca trvalo
udržateľného LH by malo odrážať národné, ekonomické, ekologické,
sociálne a kultúrne podmienky, úroveň výskumu a tradičných znalostí,
pričom musí rešpektovať legislatívu v oblasti lesníctva a ŽP,
rozhodnutia o chránených územiach a iné všeobecné princípy, práve tak
ako predpisy pre lesnú prevádzku ako sú napr. normy používané v lesnom
hospodárstve v tej ktorej krajine.
Efektívne zavádzanie týchto smerníc do praxe okrem iného v sebe
zahŕňa aj uznanie postavenia a práv vlastníkov lesov. Okrem toho si
zavádzanie princípov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov do praxe
vyžaduje nepretržitý rozvoj a ďalšie vzdelávanie odborných lesných
hospodárov, vlastníkov lesov a pracovníkov lesného hospodárstva, ktorí
tieto prevádzkové smernice môžu využiť ako materiál, o ktorý sa pri
obhospodarovaní môžu oprieť a odvolať.
2. Potenciálne využitie Pan-európskych prevádzkových smerníc
Vo všeobecnosti možno povedať, že Pan-európske prevádzkové smernice
boli navrhnuté pre používanie na sub-národnej, praktickej úrovni. Pri
ich akomkoľvek použití by ich obsah mal byť prispôsobený špecifickým
miestnym, ekonomickým, ekologickým, sociálnym akultúrnym podmienkam, ako
aj príslušným už existujúcim systémom lesného hospodárstva
aadministratívy; účasť všetkých zainteresovaných strán natomto procese
by mala byť podporovaná. Ztohto dôvodu nemusia byť všetky smernice
nevyhnutne záväzné pre všetky úrovne hospodárenia, typy lesa alebo
kategórie vlastníctva.
Vzáujme uľahčenia zavádzania týchto dobrovoľných smerníc do praxe a
pre vytvorenie audržiavanie zdravej rovnováhy záujmov vrátane zdravej
ekonomickej základne pre lesníctvo môže byť potrebná propagácia
anestranná podpora týchto princípov zo strany vlády, spoločnosti
aostatných "užívateľov" prínosov trvalo udržateľného obhospodarovania
lesov.
Pan-európske prevádzkové smernice sú potenciálne určené najmä pre:
- Vlastníkov lesov alesných hospodárov
Tieto smernice môžu pomôcť lesným hospodárom avlastníkom lesa
priplánovaní azavádzaní zdokonalených postupov ametód trvalo
udržateľného obhospodarovania lesov do praxe. Vlastníci lesov, lesní
hospodári, zamestnanci, dodávatelia a ďalší ich môžu využiť na zlepšenie
komunikácie averejnej informovanosti vo vzťahu krozvíjajúcej sa
koncepcii trvalo udržateľného obhospodarovania lesov ak požadovaným
zásahom na prevádzkovej úrovni.
Sub-národné organizácie (regionálne alebo miestne) môžu využívať
tieto smernice ako referenčný materiál v procese informovanosti a počas
ich poradenskej činnosti zameranej na vlastníkov lesov alesných
hospodárov. Ďalej je ich možné využiť pri plánovaní postupov a/alebo pri
dohľade nad ich zavádzaním do praxe. V tomto prípade sa môže jednať o
organizácie na úrovni napr. sub-národných lesníckych správnych úradov,
združenia vlastníkov lesov alebo združenia lesných hospodárov.
- Zákonodarná avýkonná štátna moc
Tieto smernice môžu byť využité ako medzinárodne schválený rámec
pre praktický výkon správy lesného hospodárstva slúžiaci na
transformáciu medzinárodných záväzkov v tejto oblasti (UNCED Forest
Principles aHelsinské rezolúcie) do praxe. Môžu slúžiť ako referenčný
materiál pri príprave zásad praktického výkonu obhospodarovania lesov
azásad hospodársko-úpravníckeho plánovania.
- Medzinárodný dialóg o lesoch
Tieto smernice predstavujú akúsi európsku referenčnú bázu pre
celosvetový dialóg olesoch. Ako nástroj založený na konsenze vrámci
Pan-európskeho procesu môžu prispieť kzjednoteniu názorov v otázkach
týkajúcich sa trvalo udržateľného obhospodarovania celej škály rôznych
typov lesa vylíšených vcelosvetovom merítku.
- Komunikačné nástroje asystémy certifikácie
Tieto smernice môžu slúžiť ako nástroj pre zlepšenie komunikácie
avšeobecného povedomia verejnosti otrvalo udržateľnom obhospodarovaní
lesov. Aj keď systémy certifikácie ainé systémy alebo programy
hodnotenia kvality ako také zostanú nezávislé od Pan-európskeho procesu
asú pre zainteresované strany dobrovoľné, tieto smernice môžu slúžiť ako
referenčný (podporný) materiál pri príprave štandardov týchto systémov.
3. PEOLG - Pan-európske prevádzkové smernice pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov
Základné kritériá trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch sú:
Kritérium 1: Zachovanie a primeraný rozvoj lesných zdrojov a ich príspevku do globálneho kolobehu uhlíka
1.1 Pokyny pre hospodársko-úpravnícke plánovanie
- Hospodársko-úpravnícke plánovanie by malo smerovať k udržaniu
alebo zvyšovaniu existujúcej rozlohy lesov a ostatných zalesnených
oblastí a zvyšovať ekonomické, ekologické, kultúrne a sociálne hodnoty
lesných zdrojov včítane pôdneho prostredia a príslušných vodných
zdrojov. Tento cieľ by mal byť zabezpečený s plným využívaním už
existujúcich podporných mechanizmov ako sú územné plány rozvoja a
nástroje ochrany prírody.
- Mapovanie a inventarizácia lesných zdrojov by mali byť na
adekvátnej úrovni vzhľadom na miestne a národné podmienky a mali by
pokrývať celú škálu problematiky rozpracovanú v tomto dokumente.
- Lesy by mali byť obhospodarované podľa pravidelne
obnovovaných hospodárskych plánov alebo im podobných dokumentov ktoré by
boli vhodne prispôsobené veľkosti a spôsobu využívania jednotlivých
lesných území. Tieto plány by mali byť v súlade s platnou národnou
legislatívou a existujúcimi územnými plánmi rozvoja a mali by v
dostatočnej miere pokrývať lesné zdroje.
- Mal by existovať pravidelný monitoring lesných zdrojov a
pravidelné hodnotenie úrovne obhospodarovania lesov ktorých výsledky by
sa mali premietnuť naspäť do plánovacieho procesu.
1.2 Pokyny pre praktický výkon obhospodarovania lesov / lesnú prevádzku
- Postupy obhospodarovania lesov by mali zabezpečiť zachovanie
existujúcej kvality a objemu / kvantity lesných zdrojov zo strednodobého
a dlhodobého hľadiska a to pomocou vyváženého pomeru medzi objemom
ťažby a prírastkom a pomocou metód / technológií minimalizujúcich
negatívne dopady (priame aj nepriame) na lesy, pôdu a vodné zdroje.
- Vhodné pestovné opatrenia by mali smerovať k zachovaniu,
prípadne zvýšeniu existujúcej zásoby lesných porastov a to na úroveň
ktorá je žiadúca s ohľadom na ekonomické, ekologické a sociálne funkcie
lesov.
- So zalesňovaním spustnutých poľnohospodárskych pozemkov a
iných bezlesých plôch by sa malo uvažovať kedykoľvek takýto krok môže
prispieť k zvýšeniu ekonomických, ekologických, sociálnych a/alebo
kultúrnych hodnôt lesov.
Kritérium 2: Zachovanie zdravia a vitality lesných ekosystémov
2.1 Pokyny pre hospodársko-úpravnícke plánovanie
- Hospodársko-úpravnícke plánovanie by malo viesť k zachovaniu a
zlepšovaniu zdravotného stavu a vitality lesných ekosystémov a k
"rehabilitácii"/ zlepšovaniu stavu degradovaných lesných ekosystémov
pomocou vhodne zvolených pestovných opatrení kedykoľvek je to možné.
- Zdravotný stav a vitalita lesných porastov by mali byť
periodicky monitorované, monitoring by sa mal týkať najmä kľúčových
biotických a abiotických škodlivých činiteľov ktoré majú potenciál
negatívne ovplyvniť zdravotný stav a vitalitu lesných ekosystémov ako sú
napr. škodcovia, choroby, nadmerná pastva, prezverenie, oheň, ďalej
poškodenia spôsobené klimatickými faktormi, znečistením ovzdušia alebo
nevhodnými hospodárskymi zásahmi.
- Lesné hospodárske plány alebo iné im podobné dokumenty by
mali špecifikovať spôsoby a prostriedky na obmedzenie nebezpečenstva /
rizika degradácie alebo poškodenia lesných ekosystémov. Lesnícke
plánovanie by malo v čo najväčšej miere využívať nástroje lesníckej
politiky podporujúce tieto snahy a aktivity.
2.2 Pokyny pre praktický výkon obhospodarovania lesov
- Postupy obhospodarovania lesov by mali na zabezpečenie
zachovania a zlepšenia zdravotného stavy a vitality lesov v čo najväčšej
miere využívať prirodzené štruktúry a procesy ako aj preventívne
biologické opatrenia, ak tieto sú v danej situácii ekonomicky únosné.
Adekvátna pozornosť by sa mala venovať genetickej, druhovej a
štrukturálnej diverzite lesov s cieľom zlepšiť a/alebo zachovať
existujúcu úroveň za účelom zvýšenia stability, vitality a odolnostného
potenciálu lesov s ohľadom na nepriaznivé vplyvy znečistenia životného
prostredia a posilnenie prirodzených regulačných mechanizmov.
- Mali by byť používané také postupy obhospodarovania lesov,
ktoré sú v daných podmienkach najvhodnejšie. Pri obnove a zalesňovaní
nelesných plôch je napr. žiadúce používať dreviny a proveniencie vhodné
pre dané stanovištné podmienky. Pri výchovných a ťažbových zásahoch ako
aj pri približovaní a doprave dreva je žiadúce využívať metódy s
minimálnym dopadom na okolité stromy a pôdu. Jednoznačne sa pri
realizácii technických operácií v lesoch treba vyhnúť znečisťovaniu pôd
ropnými produktmi a vytváraniu nelegálnych skládok odpadu na lesných
pozemkoch.
- Pesticídy a herbicídy by sa mali používať len v obmedzenej
miere, ak je to možné je potrebné ich v plnom rozsahu nahradiť
pestovnými a inými opatreniami biologickej povahy.
- Hnojivá by mali byť používané len v obmedzenej miere a
odôvodnených prípadoch berúc pritom do úvahy ich dopad na jednotlivé
zložky životného prostredia.
Kritérium 3: Zachovanie a podpora produkčnej funkcie lesov (drevné aj nedrevné produkty)
3.1 Pokyny pre hospodársko-úpravnícke plánovanie
- Cieľom hospodársko-úpravníckeho plánovania by malo byť
zabezpečenie schopnosti lesov produkovať celú škálu nielen drevných ale
aj nedrevných lesných produktov a služieb a to na trvalo udržateľnej
báze.
- Cieľom hospodársko-úpravníckeho plánovania by malo byť
dosiahnutie prijateľných ekonomických výkonov zohľadňujúc možnosti
týkajúce sa existencie nových trhov a ekonomických aktivít v prepojení
na všetky relevantné tovary a úžitky/služby poskytované lesmi.
- LHP alebo ich ekvivalenty by mali v rámci obhospodarovaného
lesného celku brať do úvahy všetky existujúce spôsoby využívania lesov a
funkcie lesov špecifikované v danom celku. Hospodársko-úpravnícke
plánovanie by malo využívať tie nástroje lesníckej politiky, ktorých
úlohou je podporiť produkciu nielen tovarov a úžitkov/služieb ktoré sú
predmetom obchodovania ale aj ostatných tovarov a úžitkov/služieb z
lesa.
3.2 Pokyny pre praktický výkon obhospodarovania lesov / lesnú prevádzku
- Lesy by mali byť obhospodarované spôsobom, ktorý zaručí
zachovanie a zlepšovanie kvality lesných zdrojov a ktorý z dlhodobého
hľadiska vytvorí priestor pre diverzifikáciu tovarov a úžitkov/služieb
pochádzajúcich z lesov.
- Obnovné, výchovné a ťažbové zásahy (operácie) by mali byť
vykonávané načas/ mali by byť vhodne načasované a spôsobom ktorý
nespôsobí zníženie produkčnej schopnosti (kapacity) stanovišťa; jedná sa
napríklad o minimalizáciu škôd na okolitých ponechaných porastoch a
stromoch ako aj škody spôsobené na pôdnom prostredí. Mali by sa používať
len vhodné spôsoby hospodárenia.
- Objem ťažby drevných a nedrevných lesných produktov by
nemal prekročiť úroveň, ktorá je z dlhodobého hľadiska považovaná za
trvalo udržateľnú .Vyťažené lesné produkty by mali byť využívané
optimálnym spôsobom pričom je potrebné brať ohľad na tzv. "odčerpávanie
živín" z ekosystému ako celku.
- Rozvoj primeranej infraštruktúry (cesty, približovacie
linky, mosty, atď.) by mal byť plánovitý, jednotlivé stavby by mali byť
budované a udržiavané s cieľom zabezpečiť efektívnu prepravu tovarov a
služieb pri súčasnom minimálnom negatívnom dopade na jednotlivé zložky
životného prostredia.
Kritérium 4: Zachovanie, ochrana a primeraný rozvoj biologickej diverzity lesných ekosystémov
4.1. Pokyny pre hospodársko-úpravnícke plánovanie
- Cieľom hospodársko-úpravníckeho plánovania by malo byť
zachovanie, ochrana a zvýšenie biodiverzity na ekosystémovej, druhovej a
genetickej úrovni a v primeranej miere aj na úrovni krajiny ako celku
kedykoľvek je to žiadúce.
- Hospodársko-úpravnícke plánovanie, terestrické
inventarizácie ako aj mapovanie lesných zdrojov by mali zahrňovať
ekologicky významné lesné biotopy. Zohľadňovať by sa mal výskyt
chránených, zriedkavých, senzitívnych alebo reprezentatívnych lesných
ekosystémov ako sú napr. brehové a mokradné biotopy, oblasti s výskytom
endemických druhov, stanovištia ohrozených druhov, tak ako sú definované
v medzinárodne uznávaných zoznamoch chránených biotopov, druhov fauny a
flóry, atď. Obdobne by sa pri plánovaní mali brať do úvahy ohrozené
alebo chránené génové základne in situ.
4.2 Pokyny pre praktický výkon obhospodarovania lesov / lesnú prevádzku
- Prirodzená obnova by mala byť uprednostnená kedykoľvek táto
dokáže zabezpečiť požadovanú kvantitu a kvalitu lesných zdrojov a za
predpokladu, že proveniencia je pre dané stanovište primerane vhodná.
- Pri znovuzalesňovaní a zalesňovaní nelesných plôch by mali
byť uprednostnené, kedykoľvek je to možné, pôvodné druhy drevín a ich
miestne proveniencie ktoré sú vhodne adaptované na podmienky stanovišťa.
Používať by sa mali len tie introdukované dreviny, ich proveniencie
alebo variety, ktorých dopad na ekosystém a genetickú integritu
pôvodných druhov a miestnych proveniencií bol posúdený a zhodnotený a ak
tieto nepredstavujú žiadne alebo len obmedzené riziko pre pôvodné druhy
drevín.
- Pri obhospodarovaní lesov by sa mal klásť dôraz, kedykoľvek
je to vhodné a primerané , na podporu rôznorodosti horizontálnej ako aj
vertikálnej štruktúry porastov (rôznoveké porasty). Takisto by sa mala
podporovať aj diverzita druhová ako je tomu napr. u zmiešaných porastov.
- Tradičné hospodárske spôsoby, ktoré viedli k vytvoreniu
cenných ekosystémov ako napr. výmladkové lesy, by mali byť v prípade
ekonomickej výhodnosti na stanovištiach tomu primeraných podporované.
- Výchovné a ťažbové zásahy by mali byť vykonávané spôsobom,
ktorý z dlhodobého hľadiska nenaruší integritu ekosystému. Kedykoľvek je
to možné, mali by sa prijať praktické opatrenia na zlepšenie alebo
aspoň zachovanie pôvodného rozsahu biologickej diverzity na danom celku.
- Rozvoj infraštruktúry by mal byť plánovitý a výstavba
realizovaná s minimálnym dopadom na ekosystém ako celok a to najmä v
prípade zriedkavých, senzitívnych alebo reprezentatívnych ekosystémov a
génových základní a pri súčasnom zohľadňovaní existencie ohrozených
alebo iných kľúčových druhov - konkrétne najmä ich migračných ciest.
- Opatrenia vyvažujúce dopad existencie miestnych zvieracích
populácií a pastvy na obnovu porastov, ich ďalší vývoj ako aj ich
biodiverzitu by mali byť aplikované pri súčasnom zohľadňovaní
hospodárskych cieľov.
- Stojace alebo ležiace mŕtve drevo, bútľavé stromy, staré
háje a osobitné zriedkavé druhy drevín by mali byť ponechávané v takých
množstvách a v takom rozmiestnení aby bolo možné zachovať existujúcu
biologickú diverzitu pričom je potrebné brať do úvahy aj ich potenciálny
dopad na zdravotný stav a stabilitu lesov a okolitých ekosystémov.
- Špeciálne kľúčové biotopy situované v lesoch ako sú napr.
vodné zdroje, mokrade, skalné formácie a rokliny by mali byť chránené
alebo v prípade potreby prinavrátené do pôvodného stavu ak došlo k ich
poškodeniu v dôsledku realizácie lesníckych činností.
Kritérium 5: Zachovanie a primeraný rozvoj ochranných funkcií lesov (najmä pôdoochrannej a vodoochrannej)
5.1 Pokyny pre hospodársko-úpravnícke plánovanie
- Hospodársko-úpravnícke plánovanie by sa malo zamerať na
zachovanie a podporu ochranných funkcií lesov, menovite na ich úlohu pri
ochrane infraštruktúry, ochrane pôd pred eróziou, ochrane vodných
zdrojov, ochrane pred povodňami a lavínami a to vzhľadom na ich
celospoločenský význam.
- Plochy plniace špecifické a uznané celospoločenské ochranné
funkcie by mali byť evidované a zmapované a lesné hospodárske plány
alebo ich ekvivalenty by mali v plnej miere tieto plochy zohľadňovať.
5.2 Pokyny pre praktický výkon obhospodarovania lesov / lesnú prevádzku
- Osobitná pozornosť by sa mala venovať pestovným opatreniam na
zraniteľných pôdach a plochách náchylných na eróziu ako aj na plochách
kde môžu pestovné opatrenia spôsobovať nadmerný erózny splach pôdy do
vodných tokov. Nevhodné metódy ako napr. hĺbková orba alebo používanie
nevhodných mechanizačných prostriedkov by mali byť z daných oblastí
vylúčené. V platnosti by mali byť osobitné opatrenia nasmerované na
minimalizáciu tlaku zvieracích populácií na lesy.
- Osobitná pozornosť by sa mala venovať hospodárskym
opatreniam v lesoch s vodoochrannou funkciou, aby nedochádzalo k
negatívnemu ovplyvňovaniu kvality a kvantity vodných zdrojov. Nevhodné
používanie chemikálií a iných škodlivých látok alebo používanie
nevhodných pestovných opatrení ovplyvňujúcich negatívnym spôsobom
kvalitu vody by malo byť eliminované.
- Výstavba ciest, mostov a ostatnej infraštruktúry by mala
byť uskutočňovaná spôsobom, ktorý minimalizuje obnaženie pôdy, erózny
splach pôdy do vodných tokov a ktorý zabezpečuje ochranu prirodzenej
funkcie a stavu vodných tokov. Na cestách by mali byť vybudované a
náležite udržiavané adekvátne odvodňovacie zariadenia.
Kritérium 6: Zachovanie ostatných sociálno-ekonomických funkcií a podmienok
6.1 Pokyny pre hospodársko-úpravnícke plánovanie
- Cieľom hospodársko-úpravníckeho plánovania by malo byť
rešpektovanie celej škály rôznorodých funkcií lesov a ich prínosov pre
spoločnosť; ďalej by mal byť patričný ohľad braný na význam lesného
hospodárstva pre rozvoj vidieckych oblastí s dôrazom na vytváranie
nových pracovných príležitostí vyplývajúcich s uplatňovania
socio-ekonomických funkcií lesov.
- Vlastnícke práva a práva súvisiace s užívaním lesov by mali
byť jasne definované, zdokumentované a na danom území všeobecne
rešpektované. Podobným spôsobom by mali byť vyjasnené, všeobecne
uznávané a rešpektované právne , zvykové a tradičné nároky spojené s
vlastníctvom a užívaním lesných pozemkov.
- Verejnosť by za účelom rekreácie mala mať do lesov
zabezpečený primeraný prístup, samozrejme pri patričnom rešpektovaní
vlastníckych práv a práv ostatných spoluobčanov, ako aj pri zohľadňovaní
vplyvu rekreácie na lesné zdroje a ekosystémy a miery významnosti
rekreačnej funkcie v porovnaní s ostatnými funkciami lesov v danej
oblasti.
- Miesta osobitného historického, kultúrneho alebo duchovného
významu by mali byť chránené alebo obhospodarované s ohľadom na ich
významnosť.
- Odborní lesní hospodári, dodávatelia služieb, zamestnanci
ako aj vlastníci lesov by mali mať dostatočným prístup k informáciám
týkajúcim sa trvalo udržateľného obhospodarovania lesov; snahy o
kontinuálne vzdelávanie v tejto oblasti by sa mali podporovať.
6.2 Pokyny pre praktický výkon obhospodarovania lesov / lesnú prevádzku
- Pri obhospodarovaní lesov by mali byť v čo najväčšej miere
využité praktické skúsenosti a zručnosti miestnych lesníkov, komunít,
vlastníkov lesov, atď.
- Pracovné podmienky v lese by mali byť bezpečné, mali by byť zabezpečené školenia a previerky OBP.
- Pri obhospodarovaní lesov by mali byť zohľadňované všetky
existujúce socio-ekonomické funkcie lesov, najmä funkcia rekreačná; je
potrebné brať do úvahy aj estetické hodnoty lesov a podporovať výskyt
vzhľadovo atraktívnych stromov, hájov a ostatných prvkov zvyšujúcich
estetickú hodnotu ako sú rôzne farebné kombinácie, dekoratívne kvety a
plody. Všetky opatrenia by však mali byť realizované takým spôsobom, aby
ich realizáciou nedošlo k vážnym negatívnym dopadom na lesné zdroje a
lesné pozemky.