Lesnícka politika v kontexte EÚ

  • Lesnícka politika ako súčasť spoločnej poľnohospodárskej politiky CAP resp. iných relevantných stratégií EÚ

  • Lesnícka politika v kontexte zmlúv upravujúcich existenciu európskeho spoločenstva

  • Stručný prehľad vývoja opatrení týkajúcich sa lesníctva a lesníckej politiky v rámci krajín európskeho spoločenstva od roku 1957

  • Návrh Európskeho parlamentu a Rady EÚ týkajúci sa monitoringu lesov a vzájomných interakcií medzi jednotlivými zložkami životného prostredia v rámci európskeho spoločenstva prezentovaný pod názvom "Forest Focus"

  • Hlavné zdroje informácií
  •  

    Lesnícka politika ako súčasť spoločnej poľnohospodárskej politiky CAP resp. iných relevantných stratégií EÚ

    Zdroj: http://europa.eu.int/comm/agriculture/mtr/index_en.htm

    Hneď na začiatku je nutné poznamenať, že samostatná jednotná lesnícka stratégia na úrovni EÚ neexistuje. Opatrenia týkajúce sa lesníctva a lesného hospodárstva sú súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Common Agricultural Policy), ktorá je všeobecne známa pod skratkou CAP. Problematika ochrany lesných zdrojov, ich trvalo udržateľného obhospodarovania, otázok týkajúcich sa zdravotného stavu lesov, biodiverzity, atď. je ale obsiahnutá vo viacerých ďalších stratégiách, konkrétne najmä stratégiách EÚ o životnom prostredí a biodiverzite.

    Dôvodov pre absenciu samostatnej politiky je viacero, jedným z nich je napr. aj skutočnosť, že v členských štátoch EÚ je oblasť lesníctva úzko naviazaná na rozvoj vidieka, pričom lesníctvo predstavuje jeden z nástrojov rozvoja vidieckych oblastí a regiónov. Okrem toho, väčšina týchto štátov sa vyznačuje veľmi nízkou lesnatosťou v dôsledku masového odlesňovania rozsiahlych území v minulosti (výstavba lodí, rozvíjajúce sa priemyselné aktivity, baníctvo, atď.). Preto sa v týchto krajinách venuje veľká pozornosť zalesňovaniu nielen pozemkov mimo poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale nemalé prostriedky vo forme grantov a dotácií sa venujú na zalesňovanie poľnohospodársky nevyužívanej pôdy farmárov, ktorí sa rozhodnú diverzifikovať ich produkciu.

    CAP predstavuje jednu z najdôležitejších a najobsiahlejších politík v rámci EÚ. Jej základným cieľom, ktorý sa od jej vzniku v roku 1962 takmer nezmenil, je podporovať zvyšovanie produktivity práce a zabezpečiť stabilnú produkciu potravín. Pri dosahovaní týchto cieľov je nutné na jednej strane brať do úvahy záujmy spotrebiteľov a ich požiadavky na primerané ceny potravín a na druhej strane finančné záujmy a zisky farmárov. Celá otázka spoločnej poľnohospodárskej politiky krajín EÚ je vnímaná veľmi citlivo, pretože poľnohospodárstvo nie je v tomto regióne chápané len ako jedno z odvetví ekonomiky, ale najmä ako zdroj živobytia obyvateľov vidieckych oblastí.

    V súčasnosti sa pripravuje rozsiahla reforma CAP, ktorá by mala so sebou priniesť rozsiahle zmeny v systéme poskytovania dotácií. 22.1.2003 Európska komisia (European Commission) po mesiacoch rokovaní medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ oficiálne predložila svoj návrh reformy. Návrh komisie formuluje princípy CAP do roku 2013. Cieľom novej politiky je posilniť konkurencieschopnosť a trhovú orientáciu európskeho poľnohospodárstva, podstatne zjednodušiť súčasnú štruktúru CAP, zabezpečiť a pokryť potreby súvisiace s rozširovaním EÚ a umožniť lepšiu obranu opatrení CAP na medzinárodnom fóre, konkrétne pred Svetovou obchodnou organizáciou WTO (World Trade Organisation). Navrhnuté zmeny prinesú farmárom maximálnu flexibilitu v rozhodnutiach týkajúcich sa ich produkcie pričom im ale bude garantovaný stabilný príjem. Zavádzanie reformy v znení predloženom komisiou by umožnilo odstrániť z hľadiska životného prostredia negatívne pôsobiace stimuly ktoré sú súčasťou súčasnej CAP pričom by sa zároveň vytvorili priaznivejšie podmienky na masovejšie zavádzanie princípov tzv. "sustainable farming practices" (trvalo udržateľné obhospodarovanie farmárskej pôdy) do praxe. Načrtnuté zmeny sú nevyhnutné, ak chce EÚ pre najbližšie roky poskytnúť trvalo udržateľný a prognózovateľný politický rámec pre tzv. európsky poľnohospodársky model". Spomenuté zmeny sú ešte nevyhnutnejšie z hľadiska nových rozpočtových rámcov. Tieto zmeny umožnia EÚ zabezpečiť nielen transparentnosť a vyrovnanejšiu distribúciu príjmových dotácií určených jednotlivým farmárom ale aj lepšiu schopnosť reagovať na požiadavky spotrebiteľov a daňovníkov.

    Kľúčové prvky reformy v skratke:

    • individuálne platby farmárom, nezávislé od ich produkcie (tzv."decoupling")
    • platby budú podmienené dodržiavaním noriem týkajúcich sa ochrany životného prostredia, potravinovej bezpečnosti, primeranej starostlivosti o hospodárske zvieratá (tzv. animal welfare = zvieracie blaho) bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako aj požiadavkami na primeranú starostlivosť o celú výmeru poľnohospodárskej pôdy v ich užívaní (tzv."cross-compliance")
    • viac peňazí sa vyčlení na stratégiu rozvoja vidieka, v rámci nej sa zavedú nové opatrenia na posilnenie kvality produkcie, úrovne starostlivosti o hospodárske zvieratá ako aj opatrenia napomáhajúce farmárom dosiahnuť produkčné normy EÚ (priemerné výnosy)
    • zníženie objemu priamych platieb (tzv. "degression") týkajúce sa väčších farmárov za účelom získania dodatočných finančných zdrojov na rozvoj vidieka a vytvorenia finančných rezerv pre ďalšie pripravované reformy
    • revízia trhovej politiky CAP, ktorá bude zahrňovať okrem iného aj:
      • 5% zníženie intervenčnej ceny na obilie a zvýšenie priamych platieb pre pestovateľov obilia
      • širšiu a rýchlejšiu reformu produkcie mlieka s diferencovaným poklesom cien masla a sušeného mlieka a zachovaním kvót na mlieko až do rokov 2014/15
      • reformu týkajúcu sa produkcie ryže, pšenice tvrdej, orieškov, zemiakov a suchého krmiva pre hospodárske zvieratá

    Opatrenia CAP sa financujú z fondu, ktorý sa nazýva "European Agricultural Guidance and Guarantee Fund" (Európsky riadiaci a garančný fond pre sektor poľnohospodárstva). 

    Lesnícka politika v kontexte zmlúv upravujúcich existenciu európskeho spoločenstva

    Zdroj: http://europa.eu.int/comm/agriculture/fore/index_en.htm

    Zmluvy upravujúce fungovanie európskeho spoločenstva neobsahujú ustanovenia vytvárajúce predpoklady pre vznik komplexnej spoločnej lesníckej politiky. Aj napriek tomu sú ochrana, obhospodarovanie a trvalo udržateľný rozvoj lesov v centre záujmu už existujúcich spoločných stratégií ako sú napr. CAP a rozvoj vidieka, stratégia o životnom prostredí, jednotná obchodná politika, politika vnútorného trhu, stratégie v oblasti výskumu, priemyslu, rozvoja spolupráce a energie.

    Východiskové predpoklady rozvoja lesov -spoločne pre všetky stratégie:

    • tým, že lesy plnia mnoho rôznych funkcií a prinášajú neoceniteľné ekologické a spoločenské hodnoty, sú nevyhnutnou súčasťou vidieka a predstavujú podstatný prvok integrovanej stratégie rozvoja vidieckych oblastí, najmä preto, že sú zdrojom obživy a zamestnanosti v týchto oblastiach
    • lesy a ich diverzita tvoria dôležitú súčasť prírodného prostredia európy; ich ochrana spadá do pôsobnosti viacerých stratégií EÚ a je predmetom záujmu stratégie EÚ o biodiverzite a európskej siete chránených území Natura 2000; významu lesov v boji proti klimatickým zmenám sa venuje Dohovor o klimatických zmenách
    • pravidlá vnútorného trhu vrátane bežne platných pravidiel EÚ týkajúcich sa konkurznej súťaže pri žiadosti o štátnu podporu, zlučovania spoločností a vytvárania kartelov platia aj pre lesné produkty, najmä pre drevo (ale aj korok a živice).

    V rámci existujúcich stratégií európskeho spoločenstva už bolo prijatých niekoľko veľmi významných opatrení priamo sa dotýkajúcich lesov. Okrem toho tiež existujú priame aj nepriame prepojenia medzi stratégiami spoločenstva a národnými koncepciami/stratégiami rozvoja lesného hospodárstva. Spoločenstvo preto zohráva nenahraditeľnú úlohu pri plnení cieľov prijatých v rámci stratégií na úrovni jednotlivých členských štátov a spoločenstva ako celku.

    Stručný prehľad vývoja opatrení týkajúcich sa lesníctva a lesníckej politiky v rámci krajín európskeho spoločenstva od roku 1957

    European Parliament Fact Sheets (www.europarl.eu.int

    Legislatívna báza

    Aj napriek tomu, že článok 32 (38) Zmluvy z Ríma ustanovuje, že pravidlá spoločného trhu sa vzťahujú aj na poľnohospodárske produkty, zmluva sa vôbec nezmieňuje o lesných produktoch a okrem korku podrobný zoznam prílohy 2 zmluvy neobsahuje žiadnu inú položku týkajúcu sa produktov z lesa (dreva).

    Podľa ustanovení tohto článku môže európska komisia navrhnúť Rade rozšírenie zoznamu o ďalšie položky. Avšak toto ustanovenie bolo v platnosti len počas prechodného obdobia 2 rokov od nadobudnutia platnosti zmluvy. V tomto období komisia túto možnosť nevyužila čo v podstate znemožnilo sformovanie samostatnej lesníckej politiky.

    Všetky opatrenia uskutočnené v tejto oblasti po roku 1957 spadali do pôsobnosti iných stratégií, ako sú napr. spoločná lesnícka politika, regionálna politika alebo obchodná politika.

    Ciele

    Nedostatočná existencia legislatívnych nástrojov v rámci zmlúv upravujúcich fungovanie európskeho spoločenstva spôsobila, že v tejto oblasti nedošlo k plánovitému sformovaniu cieľov politiky. Ciele týkajúce sa rozvoja lesníctva vždy vychádzali z okamžitých potrieb spoločnosti. 

    Lesy európskeho spoločenstva

    V roku 1988 európska komisia vydala nariadenie COM č. (88) 255 týkajúce sa stratégie a akčného plánu spoločenstva v oblasti lesného hospodárstva, ktoré vytýčilo nasledovné ciele LH:

    • podporiť účasť celého sektoru lesného hospodárstva na plánovaní využívania krajiny a tým prispievať k rozvoju vidieka
    • vytvoriť podmienky na zabezpečenie dostatočnej produkcie drevnej hmoty v krajinách spoločenstva
    • prispievať k ochrane a skvalitňovaniu životného prostredia
    • zabezpečiť dynamický rozvoj lesného hospodárstva ktorý by umožnil lepšie plnenie jednotlivých funkcií lesov
    • zabezpečiť ochranu lesov spoločenstva pred hlavnými škodlivými činiteľmi
    • rozšíriť význam lesov ako prirodzeného prostredia pre rekreáciu

    Dosiahnuté výsledky 

    Lesy európskeho spoločenstva 

    a. 1964-1988 

    Európske spoločenstvo prijalo niekoľko opatrení zameraných na rozvoj lesníckeho sektora. Tieto opatrenia však neboli systémové a boli vždy priamou súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky, najmä jej časti týkajúcej sa zlepšovania poľnohospodárskych štruktúr. Opatrenia sa týkali harmonizácie legislatívy, rozvoja lesov a lesníctva, ochrany lesov pred nepriaznivými vplyvmi znečistenia ovzdušia a nebezpečenstvom lesných požiarov ako aj lesníckeho výskumu. 

    b. 1988-1992 

    Spoločenstvo začalo k vlastným lesníckym projektom pristupovať komplexnejšie. V septembri 1988 európska komisia predložila Rade EÚ spoločnú komunitnú lesnícku stratégiu a lesnícky akčný program. Tieto dokumenty boli Radou EÚ prijaté v roku 1989. Opatrenia v nich obsiahnuté sa dotýkali nasledovných oblastí:

    • zalesňovania poľnohospodárskych pozemkov
    • rozvoja a optimálneho využívania lesov vo vidieckych oblastiach
    • produkcie korku
    • ochrany lesov
    • následných opatrení

    c. po roku 1992 

    Rok 1992 priniesol významný prelom v prístupe EÚ k otázkam týkajúcim sa rozvoja lesníckeho sektora. Rozhodnutia prijaté v niektorých hlavných oblastiach podstatnou mierou zmenili znenie lesníckeho akčného programu z roku 1985. Jednalo sa o nasledovné oblasti:

    • opatrenia týkajúce sa ochrany lesov pred nepriaznivými vplyvmi znečistenia ovzdušia a nebezpečenstvom vzniku lesných požiarov. Význam týchto opatrení sa zvýšil najmä vďaka prijatiu vyhlášok č. 2157/92 a 2158/92 z 23.7. 1992. Obe tieto vyhlášky boli neskôr novelizované, posledná novelizácia sa uskutočnila v roku 1997 (vyhlášky č. 207/97 a 208/97). Tieto vyhlášky definovali opatrenia týkajúce sa :
      • znečisťovania ovzdušia, konkrétne vyhlášky ustanovili potrebu pravidelného monitoringu poškodenia lesa vplyvom znečisťovania ovzdušia, intenzívneho monitoringu lesných ekosystémov a vypracovania pilotných projektov s účelom zvýšiť informovanosť o dopadoch znečisťovania ovzdušia na lesy. Takisto bola nastolená požiadavka obnovy poškodených lesov.
      • lesných požiarov. Opatrenia EÚ sa koncentrovali na najohrozenejšie oblasti členských štátov EÚ a spočívali vo vypracovaní plánov protipožiarnej ochrany lesov, analýz príčin požiarov, vytvorení informačného systému EÚ v tejto oblasti a vyššej podpore ochranných opatrení.

    30.7.1992 boli v rámci EÚ prijaté 3 vyhlášky, ktorých cieľom bolo podporiť lesnícke opatrenia v poľnohospodárstve. Obsah týchto vyhlášok bol v súlade so zámermi prebiehajúcej reformy CAP. Jednou z vyhlášok bola aj vyhláška č. 2080/92, ktorá zaviedla do praxe systém finančnej pomoci/podpory pre lesnícke opatrenia realizované v poľnohospodárstve. Tieto podpory sa týkali:

    • nákladov na zalesňovanie
    • nákladov súvisiacich so starostlivosťou o lesy
    • kompenzácií za ušlý zisk v dôsledku zalesňovania poľnohospodárskej pôdy
    • nákladov súvisiacich so zlepšovaním stavu lesov

    Po roku 1992 EÚ zaviedla do praxe ďalšie opatrenia týkajúce sa lesného hospodárstva ako napr.:

    • vytvorenie jednotného európskeho lesníckeho informačného a komunikačného systému známeho pod skratkou EFICS (1994) - vyhláška č. 400/94
    • spolufinancovanie lesníckeho výskumu z prostriedkov výskumných a vývojových programov EÚ existujúcich v oblasti poľnohospodárstva a životného prostredia

    Nariadenie európskej komisie z 18.11. 1998 (COM (98)649 vytvorilo nové predpoklady pre vytvorenie spoločnej integrovanej lesníckej politiky. Ustanovenia nariadenia boli zakomponované do rezolúcie Rady EÚ č. 1999/C56/01 zo dňa 15.12.1998 o lesníckej stratégii EÚ. Táto rezolúcia osobitne vyzdvihuje multifunkčný charakter lesov, potrebu uplatňovania princípov trhovej ekonomiky aj v sektore lesníctva a skutočnosť, že v súlade s princípom subsidiarity by mala byť stratégia aplikovaná na najnižšej možnej úrovni. európska komisia je povinná po 5 rokoch od začiatku implementácie stratégie predložiť Rade EÚ správu o jej plnení. 

    Opatrenia týkajúce sa lesov tropického pásma v rámci iniciatív európskeho spoločenstva 

    V roku 1989 komisia vydala nariadenie COM č. (89) 410, v ktorom boli definované nasledovné ciele politiky spoločenstva v oblasti rozvoja lesníctva v tropických oblastiach:

    • posilniť spoluprácu medzi spoločenstvom a rozvojovými krajinami, ktoré sú zdrojom tropických druhov dreva
    • zvýšiť finančnú podporu nasmerovanú na ochranu tropických lesov
    • podporovať opatrenia nasmerované na reguláciu obchodu s drevom
    • asistovať pri riešení všeobecných problémov spoločnosti ktoré nepriamym spôsobom negatívne ovplyvňujú stav tropických lesov
    • podporovať a koordinovať lesnícky výskum
    • zúčastňovať sa medzinárodných iniciatív týkajúcich sa tropických lesov 

    Návrh Európskeho parlamentu a Rady EÚ týkajúci sa monitoringu lesov a vzájomných interakcií medzi jednotlivými zložkami životného prostredia v rámci európskeho spoločenstva prezentovaný pod názvom "Forest Focus"

    Nariadenie č. COM(2002) 404 

    Zdroj: http://europa.eu.int/comm/environment/nature/forest-regulations.htm 

    V roku 2002 európska komisia a Európsky parlament vyšli so spoločnou iniciatívou vytvoriť nový program, ktorého cieľom by bolo monitorovať a chrániť európske lesy. Cieľom programu pod názvom "Forest Focus" (doslova "zaostrené na lesy") je zlepšiť ochranu lesov a prispieť k lepšiemu chápaniu nezastupiteľnej úlohy lesov v kontexte životného prostredia ako celku. Program by mal byť spočiatku realizovaný v rozpätí rokov 2003-2008 (od 1.1.2003 do 31.12.2008), pričom sa ráta s rozpočtom 13 miliónov EÚR na rok. Doteraz sa akýkoľvek monitoring stavu lesa pod hlavičkou EÚ obmedzoval na hodnotenie dopadu znečistenia ovzdušia na lesy a monitoring nebezpečenstva vzniku lesných požiarov. Avšak z úrovne poznatkov je zrejmé, že význam lesov pre životné prostredie ďaleko presahuje rámec práve zmienených aktivít a preto program Forest Focus nebude venovať pozornosť iba práve uvedeným okruhom problémov ale aj rozvoju nových aktivít týkajúcich sa hodnotenia dopadu klimatických zmien na lesné ekosystémy a aktivít súvisiacich so zakomponovaním opatrení súvisiacich s lesmi do už existujúcich stratégií EÚ pojednávajúcich o biodiverzite, viazaní uhlíka a ochrane pôdy. 

    Hlavné zdroje informácií:

    Pozn.: Všetky stránky sú dostupné iba v anglickej verzii 

    Stránka http://europa.eu.int/comm/index_en.htm je domovskou stránkou Európskej komisie (European Commission) a predstavuje bohatý zdroj informácií o fungovaní, štruktúre, činnostiach a aktivitách Európskej komisie; prináša najnovšie informácie týkajúce sa fungovania EÚ 

    Stránka http://europa.eu.int/comm/dgs/agriculture/index_en.htm je domovskou stránkou Direktorátu európskej komisie pre poľnohospodárstvo (European Commission Agriculture Directorate-General). Okrem iného obsahuje aj informácie o iniciatívach a programoch EÚ týkajúcich sa lesníctva. Na tejto stránke sú napr. dostupné nasledovné materiály (iba v anglickej verzii):

    • Report on forest conditions in Europe 2000
    • "A forestry strategy for the European Union" [COM(1998) 649, 03/11/1998]
    • Report to Parliament and the Council on the application of Regulation (EEC) No 2080/92 instituting a Community aid scheme for forestry measures in agriculture
    • Protection of forests against fire
    • "Intensive Monitoring of Forest Ecosystems in Europe"  

    Stránka http://europa.eu.int/comm/dgs/environment/index_en.htm je domovskou stránkou Direktorátu životného prostredia európskej komisie. Do jeho pôsobnosti spadá aj problematika ochrany prírody a biodiverzity a obhospodarovania prírodných zdrojov, teda sa jeho činnosť významnou mierou dotýka aj sektoru lesníctva. 

    Stránka www.europarl.eu.int je domovskou stránkou Európskeho parlamentu. Obsahuje odkazy na všetky relevantné témy a okruhy problémov, ktorými sa Európsky parlament zaoberá.