Skip Navigation LinksForest Portál > Lesné hospodárstvo > Veda a výskum > História lesníckeho výskumu

História lesníckeho výskumu

Už začiatkom 18. storočia sa začali na našom území akumulovať poznatky o lese v súvislosti s baníckou činnosťou. V druhej polovici 18. storočia boli už poznatky veľmi podrobné, čo dokumentuje aj lesný zákon vydaný panovníčkou Máriou Teréziou v roku 1770, obsahujúci poznatky o lese, z ktorých mnohé sú platné dodnes. V tom istom období začalo na našom území aj inštitucionálne budovanie podmienok pre lesnícky výskum, keď sa na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici začalo s výučbou lesníckych predmetov.
 

Nariadením Uhorského kráľovského ministra pôdohospodárstva z 31. decembra 1897 (č. 12650/I/2 897) bola v roku 1898 v Banskej Štiavnici založená Ústredná lesnícka výskumná stanica. Jej prvým riaditeľom bol Eugen Vadas, uhorský kráľovský lesný radca a profesor na Baníckej a lesníckej akadémii.

 

V rokoch 1898 – 1919 bol výskum zameraný na prirodzené rozšírenie drevín, výchovu porastov, provenienciu a introdukciu cudzokrajných drevín. Zakladali sa provenienčné plochy, arborétum v Kysihýbli. Stanica bola od roku 1903 členom IUFRO (Medzinárodný zväz lesníckych výskumných ústavov), vydávala vlastný časopis. Prvá svetová vojna a rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie zapríčinili odchod väčšiny pracovníkov, objekty a zariadenia stanice boli poškodené a zničené.

 

V medzivojnovom období bol lesnícky výskum obnovený v Ústave pre pestovanie lesov a lesnú biológiu a v Ústave pre lesnú ťažbu a technológiu dreva. Riešila sa problematika semenárstva, škôlkárstva, prirodzenej obnovy a výchovy porastov, možnosti využitia bukového dreva a dopravníctvo. Aj v druhej svetovej vojne ústav utrpel veľké personálne a materiálne straty.

 

Po roku 1948 ústav prechádza radom organizačných zmien, vrátane zmien názvu a príslušnosti k nadriadeným orgánom. V Banskej Štiavnici sídlilo ústredie ústavu, riešila sa problematika pestovania lesov, semenárstva, genetiky a šľachtenia drevín, ochrany lesa, poľovníctva. Vysunuté pracoviská boli špecializované: Oravský Podzámok – ťažba, dopravníctvo; Liptovský Hrádok – semenárstvo; Gabčíkovo – rýchlorastúce dreviny, Košice – hospodárska úprava lesov, Bratislava – ekonomika.

 

V roku 1964 sa sídlo ústavu presťahovalo do Zvolena, kde sídli dodnes. Od 1. 1. 2006 sa stal Lesnícky výskumný ústav súčasťou Národného lesníckeho centra. Lesnícky výskumný ústav Zvolen, ako organická zložka Národného lesníckeho centra v súčasnosti komplexne zabezpečuje úlohy výskumu a vývoja pri riešení problematík súvisiacich s lesom, prírodným prostredím a ľudskou činnosťou v ňom. NLC-LVÚ Zvolen vypracováva a rieši výskumné projekty v rámci predmetu svojej činnosti na základe výziev národných či medzinárodných grantových agentúr a výskumných programov (napr. aj EÚ a pod.) a v zmysle zadaní zriaďovateľa (MP SR). Ústav je zapojený v mnohých národných výskumných programoch, ako aj zahraničných projektoch. V súčasnosti ťažiskovo rozvíja 5 hlavných oblastí výskumu, ktoré sú zamerané na: ekológiu a biodiverzitu, pestovanie lesa a lesnícke technológie, ochranu lesa a manažment zveri, inventarizáciu a manažment lesa a  lesnícku ekonomiku a  politiku.


​​​