Schopnosť lesa poskytovať prostredie poľovnej zveri (poskytovať je úkryt, potravu, miesta na zimovanie alebo hniezdenie a p.) a umožňovať jej lov na Slovensku tradične nazývame poľovnou funkciou. V minulosti bol lov zveri bežnou formou využívania prírodných zdrojov (mäsa, koží a kožušín), dnes sa však v tejto podobe vyskytuje už len v odľahlých oblastiach. Historicky poslednou formou exploatačného lovu bol komerčný lov, ktorého cieľom bolo speňaženie koristi. V európskych pomeroch je lov považovaný za   službu , rovnocennú rekreácii alebo športovým aktivitám, pričom výhodou je, že ide službu s adresným a jednoduchým inkasovaním poplatkov. Produkcia diviny je zas považovaná za   produkčnú funkciu . Táto produkcia však nikdy nemôže byť ekonomicky natoľko významná ako produkcia dreva, s ktorou je v rozpore (škody zverou). Preto zaradenie lesa do kategóriu „pre produkciu diviny“ je skôr teoretické. Produkcia diviny býva efektívna skôr na nelesných plochách (farmy na produkciu diviny). 

Vzhľadom na rozmanitosť nárokov jednotlivých druhov zveri, ako aj rozmanitosť požadovaných spôsobov lovu, nie je možné všeobecne stanoviť, aké vlastnosti má „poľovný les“ mať. Poľovná zver zväčša nie je špecializovaná na nejaké konkrétne lesné spoločenstvo, viaceré druhy dokonca ani nie sú na les nejako silno viazané, a sú schopné existovať aj v nelesných biotopoch. Les potrebujú najmä ako úkryt (pred predátormi, dažďom a vetrom).  Nároky poľovníka bývajú tiež rôznorodé: rekreačný lov je možný v rozmanitej krajine, lesnou „divočinou“ počnúc, parkovou a poľnohospodárskou krajinou končiac.

„Poľovná funkcia“ je komplexnou funkciou, ktorá využíva viaceré vlastnosti a vplyvy lesa. Významná je napríklad lesná mikroklíma, ktorá poskytuje zveri priaznivejšie prostredie počas mrazov, víchric alebo horúčav a napomáha diverzifikovať zdroje potravy (v lese a na lesných okrajoch sa potrava vyskytuje v inom čase, než v bezlesí, rastú tu iné druhy rastlín, zdrojom potravy sú aj semená lesných drevín). Niektoré druhy poľovne významných vtákov hniezdia na stromoch. Poľovníkovi poskytuje les najmä esteticky príťažlivé prostredie pre jeho záľubu, umožňujúce „zaujímavý“ a primerane náročný lov.

Poľovná funkcia vzniká až vtedy, keď vznikne požiadavka zver loviť. Lov je možné aj zakázať, treba si však uvedomovať, že dopady tohto zákazu na stav lesa je ťažké predvídať. Je pravdepodobné, že nejaká forma regulácie stavov zveri, s ohľadom na škody na lesoch a poľnohospodárskych kultúrach, prípadne s ohľadom na jej strety s človekom, by musela byť zachovaná aj v prípade zákazu výkonu tradičného poľovníctva.

Poľovnú funkciu nie je možné označiť za verejnoprospešnú. V zásade ide skôr o záujem určitej, nie príliš početnej, skupiny obyvateľstva, ktorá je ochotná za realizáciu tohto záujmu platiť. Za príspevok pre spoločnosť možno označiť reguláciu populácií poľovnej zveri, čiže druhov, ktoré by sa potenciálne mohli stať významnými škodcami a vynucovať si opatrenia, ktoré by tiež znamenali náklady. Nájomné revírov a ďalšie platby sú príspevkom k ekonomickej životaschopnosti lesného hospodárstva.

Poľovníctvo možno z pohľadu lesného hospodárstva v zásade rozdeliť na dva základné typy: na lov zveri vo voľnej krajine a chov a lov zveri vo zverniciach a bažantniciach:

Alternatíva 1: Lov zveri vo voľnej krajine

Túto funkciu plní väčšina lesov Slovenska, výnimkou sú len lesy v piatom stupni ochrany prírody a lesy v blízkosti ľudských  obydlí, v ktorých je lov zakázaný, hoci aj z nich zver zvyčajne migruje aj do miest, kde je jej lov možný. Poľovníci kladú na tieto lesy v podstate tri základné požiadavky: dostatočné stavy aspoň jedného druhu poľovnej zveri, možnosť poľovať s čo najmenej obmedzeniami, príjemné prostredie pre pobyt a lov.

Zvyšovanie stavov zveri vo voľnej krajine je obmedzené úživnosťou lesných biotopov. Neprirodzené zvyšovanie stavov bylinožravcov (potláčaním predátorov a prikrmovaním) zvyšuje škody na lesných porastoch. Preto je mimo zverníc nutné stavy zveri prísne regulovať, čo znižuje možnosti rozvoja poľovníctva. Normálne obhospodarované rovnoveké lesy sú pre raticovú zver (a následne jej predátorov) vhodným prostredím. Rúbaniská zvyčajne poskytujú viac potravy než zapojené lesy, húštiny zas poskytujú ideálne možnosti úkrytu.

Možnosť poľovať je daná najmä legislatívou a spôsobom organizovania poľovníctva. Čiastočne môže byť obmedzená inými formami využívania lesa, najmä rekreáciou a ochranou prírody. Pohyb rekreantov znemožňuje lov zveri kvôli potrebe dodržiavať zásady bezpečnosti a čiastočne aj vyrušovaním zveri. Zákon o ochrane prírody zakazuje lov zveri v piatom stupni ochrany, čo spôsobuje určité problémy. Zver často vyhľadáva CHÚ s týmto stupňom ochrany (zvyčajne ide o malé územia) ako zóny kľudu, čím ich nadmerne poškodzuje.

Požiadavky poľovníkov na stav lesa sú v zásade podobné požiadavkám rekreantov – aj u nich nájdeme rozdiely v preferovanom type krajiny od  lesoparkov až po krajinu blízku divočine. Nároky na estetiku krajiny sú však, vzhľadom na hlavný predmet záujmu, nižšie než u rekreantov. Celkovo vyhovujú takmer všetky typy lesov, určitou výnimkou sú lesy s nepriechodnou krovitou etážou. Aj v takýchto lesoch je však možné budovaním chodníkov a posedov urobiť lov zveri možným. Ich budovanie si spravidla realizujú jednotlivé poľovné združenia a preto ho nezaraďujeme medzi lesnícke opatrenia uvádzané nižšie.

Pre podporu poľovnej funkcie lesov vo voľnej krajine sú vhodné nasledovné opatrenia:

• udržiavanie schválených normovaných kmeňových stavov zveri a jej vhodnej vekovej a pohlavnej štruktúry – optimalizácia stavov zveri s ohľadom na úživnosť revírov je základným opatrením pre zabezpečenie koexistencie poľovníctva a lesného hospodárstva. Opatrenie nie je súčasťou obhospodarovania lesov, patrí medzi zákonné povinnosti užívateľa poľovného revíru.
• ochrana nárastov a kultúr proti zveri –  mechanická a chemická ochrana terminálnych púčikov, rázsochy, oplocovanie kultúr a nárastov, je v zásade súčasťou bežného hospodárenia. Za zvýšené náklady, spôsobené úmyselne vysokými stavmi zveri, by však mala prislúchať osobe zodpovednej za ochranu lesa kompenzácia.

• ochrana kmeňov cieľových stromov – mechanická alebo chemická ochrana kmeňov atraktívnych pre zver, je v zásade súčasťou bežného hospodárenia. Zvýšené náklady, spôsobené úmyselne vysokými stavmi zveri, by však mali byť kompenzované.
• zakladanie a udržiavanie lúčok a políčok pre zver – cieľom opatrenia je zvýšiť úživnosť lesných komplexov. Vzhľadom na zníženie produkčnej plochy porastov toto opatrenie jednoznačne presahuje rámec bežného hospodárenia.
• vnášanie plodonosných drevín do porastov – bohato plodiace dreviny ako pagaštan konský a ovocné stromy zvyšujú úživnosť revírov. Opatrenie môže byť v rozpore so zákonom o ochrane prírody a presahuje rámec bežného hospodárenia.
• prezimovacie obory pre zver –  k najväčším škodám na lesných porastoch dochádza v zimnej sezóne, takže je vhodné vyčleniť na jej prezimovanie dostatočne veľké obory, v ktorých sa prikrmuje. Zver sa sem v jesenných mesiacoch musí nalákať alebo natlačiť. Opatrenie presahuje rámec lesného hospodárstva.
• prikrmovanie zveri v zimnom období – s cieľom znížiť tlak zveri na lesné porasty. Pri neprimeranej intenzite však toto opatrenie nadmerne zvýšije stavy zveri. Opatrenie nie je súčasťou obhospodarovania lesov, patrí medzi zákonné povinnosti užívateľa poľovného revíru.
• podpora pestrého drevinového zloženia porastov – porasty s pestrejším drevinovým (vrátane drevín ako rakyta, osika, cenné listnáče) zložením poskytujú lepšie potravné možnosti pre zver. Zvyšovanie pestrosti nad zastúpenia stanovené rámcovým plánovaním presahuje rámec bežného hospodárenia.
• spiľovanie ohryzových drevín v zimnom období – spiľovanie starších rakýt, osík a p. sprístupní zveri ich korunovú časť. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

Za nevhodné považujeme nasledovné opatrenia:

• budovanie lesníckych stavieb a zariadení, ktoré môžu spôsobiť usmrtenie alebo zranenie zveri, resp. znemožniť jej prirodzený  pohyb – nevhodné zariadenia na lesných skladoch, protipožiarne nádrže a p. môžu ohroziť poľovnú zver.

Alternatíva 2: Chov a lov zveri vo zverniciach (resp. bažantniciach)

Táto alternatíva umožňuje, pomocou úpravy lesných porastov a opatrení zameraných na zlepšenie úživnosti, udržať stavy zveri na výrazne vyššej úrovni než vo voľnej krajine. Nelesné ekosystémy sú spravidla schopné každoročne vyprodukovať viac potravy pre zver než lesné ekosystémy. U lesov veľkú časť nadzemnej biomasy tvorí drevo, ktoré je ako potrava pre poľovnú zver nevhodné. V prezverených oborách (zapojené porasty) časom dochádza k redukcii bylinného podrastu lesov, čím sa ich úživnosť ďalej znižuje. Les v oborách teda slúži a skôr ako ochrana zveri pred vyrušovaním, slnkom či vetrom – kvôli potrave je vhodnejšie ponechať ich časť ako lúky, políčka rôznych plodín, ohryzové políčka a p. Kompromisným riešením je udržiavanie nezapojených porastov umožňujúcich rozvoj bohatého trávnatého a bylinného podrastu, čím vznikajú „pastevné lesy“.

Zvernice sú skôr umelou súčasťou krajiny. Ich ploty sú bariérou pre pohyb živočíchov, zver v nich nie je zdrojom potravy pre šelmy, takže tieto si musia hľadať potravu mimo nich. Rovnako sú ich plochy nedostupné pre rekreáciu obyvateľstva. Preto k ich zakladaniu treba pristupovať citlivo. Z pozitív zverníc a bažantníc treba vyzdvihnúť ekonomickú efektívnosť a zníženie škôd zverou mimo zverníc. Pre podporu poľovnej funkcie lesov v uznaných zverniciach a bažantniciach sú vhodné nasledovné opatrenia:

• ochrana nárastov a kultúr proti zveri –  mechanická ochrana semenáčikov a sadeníc, oplocovanie častí obory s cieľom umožniť obnovu lesných drevín, je súčasťou starostlivosti o zvernicu, náklady znáša jej správca.
• ochrana kmeňov cieľových stromov – mechanická ochrana kmeňov atraktívnych pre zver.  Opatrenie je súčasťou starostlivosti o zvernicu a náklady naň znáša jej správca.
• zakladanie a udržiavanie lúčok a políčok pre zver – s cieľom zvýšiť úživnosť lesných komplexov pre zver. Vhodné je  pravidelné dosievanie nutrične hodnotnejšími druhmi tráv. Opatrenie je súčasťou starostlivosti o zvernicu a náklady naň znáša jej správca.

• zakladanie a udržiavanie ohryzových plôch – ide o menšie plochy húštin atraktívnych pre ohryz zverou, napríklad rôznych druhov vŕb, osiky, jaseňa a p. Ich odrastanie je možné len za ochrany oplotení, po narastení do požadovanej výšky sa oplotenie dočasne otvorí a umožní zhryzenie väčšiny biomasy. Regenerácia prebieha výmladkami. Opatrenie je súčasťou starostlivosti o zvernicu a náklady naň znáša jej správca.
• vnášanie plodonosných drevín do porastov – bohato plodiace dreviny ako pagaštan konský, ovocné stromy, niektoré druhy dubov a p. zvyšujú úživnosť zvernice. Opatrenie je súčasťou starostlivosti o zvernicu a náklady naň znáša jej správca.
• prikrmovanie zveri – pomocou budovania vhodných zariadení zdravotne nezávadným krmivom. Opatrenie nie je súčasťou obhospodarovania lesov.
• vnášanie drevín potrebných pre určité druhy zveri – napríklad ihličnanov pre „hradovanie“ bažantov, drevín vhodných pre vytĺkanie parožia  a p. Opatrenie nie je súčasťou obhospodarovania lesov.

Za nevhodné považujeme všetky opatrenia, ktoré sú v rozpore s poslaním zvernice.