Táto veličina je pomerne zložitá. Pedológia rozlišuje tri druhy hĺbok:

• absolútna (totálna) hĺbka pôdy znamená hĺbku pôdy až po pevnú skalu. Na sypkých horninách ako sú spraše, štrky a p. môže byť teda veľmi veľká, omnoho väčšia ako sa je možné dokopať bečnou sondou.
• genetická hlbka pôdy je hĺbkou, po ktorú sa prejavili recentné pôdotvorné procesy (procesy, ktoré vytvorili súčasnú pôdu). Je to teda hĺbka po horizont C (resp. D). Určiť ju si vyžaduje okrem dostatočne hlbokej sondy (na väčšine hornín viac než 1 m) aj určité znalosti.
• fyziologická hĺbka pôdy je hĺbka, po ktorú prenikajú korene rastlín. Táto hĺbka sa považuje za najdôležitejšiu a práve ona by sa mala udávať kódom v označení pôdnej jednotky. Žiaľ, určenie tejto hĺbky je veľmi obtiažne – závisí od druhov rastlín, dostupnosti vody a živín (ak sú dostupné, rastlina nie je nútená koreniť príliš hlboko), charakteru materskej horniny (korene môžu prenikať aj do horniny, čiže fyziologická hĺbka môže byť väčšia ako genetická, niekedy dokonca aj absolútna). Navyše jej správne zistenie by si vyžadovalo „rozkopanie“ lokality viacerými sondami.

Udávať fyziologickú hĺbky pôdy je teda nie vždy možné ani účelné. U pôd s malou absolútnou alebo genetickou hĺbkou je zvykom udávať niektorú z týchto bez ohľadu na hĺbku do ktorej prenikajú korene (pre prax sú tieto hĺbky určite významnejšie, pretože upozorňujú na ohrozenosť takýchto pôd eróziou). U pôd na hlbokých zvetralinách alebo sypkých horninách je zas zvykom prikláňať sa skôr ku genetickej hĺbke. Kódy hĺbok sú nasledovné: