+421 45 53 14 111
Informácie o lesoch

Prírodné a stanovištné pomery lesov Slovenska

Prevažná časť Slovenska je potenciálnym lesným územím, čiže bez vplyvu človeka (prípadne aj ďalších faktorov) by bola porastená rôznymi typmi lesa. Nezalesnené by boli len plochy nad alpínskou hranicou lesa (na Slovensku cca nad 1500 m n. m.) a mozaika prevažne malých plôch ako sú mokrade, bralá, pohyblivé viate piesky, nespevnené alúviá riek a p., na ktorých sa les nemôže uchytiť v dôsledku extrémnych stanovištných podmienok.

Na rozšírenie lesov však oddávna vplýval človek. Spočiatku bol tento vplyv znamenal skôr zvyšovanie výmery lesov – prehistorickí lovci zredukovali až vyhubili veľké bylinožravce, ktoré pravdepodobne boli schopné svojim vplyvom udržať rozsiahle plochy nezalesnené. Výrazný priamy vplyv človeka sa u nás datuje od 7. storočia pr. n. l., keď na našom území začala staršia doba železná (KRIPPEL, 1986). V tejto dobe začali poľnohospodársky vyspelé národy (najprv Tráci, neskôr Kelti) získavať plochy pre poľnohospodárstvo klčovaním a vypaľovaním lesov. Tento trend, s určitými výkyvmi spôsobenými vojnami, hladomormi alebo sťahovaním národov, pokračoval až do začiatku 20 storočia. Od tejto doby, vďaka nástupu priemyslu, ktorý poskytol ľuďom nové možnosti obživy, sa výmera lesov začala znova zväčšovať. Tento proces prebiehal a prebieha jednak prirodzene (les znova obsadzoval svoje pôvodné stanovištia), jednak prostredníctvom úmyselného zalesňovania opustených poľnohospodárskych pôd.

V dôsledku tohto vývoja sa vytvorilo dnešné rozloženie lesov na Slovensku. Väčšina lesov sa nachádza v pohoriach, ktoré vďaka strmým svahom, plytším a kamenitejším pôdam a sčasti aj chladnejšej klíme neboli vhodné pre intenzívne poľnohospodárstvo. V nížinách a kotlinách je lesnatosť nízka, zalesnené ostali najmä zaplavované územia väčších riek. Umelo sa podarilo zalesniť viate piesky Záhorskej nížiny, ktoré pravdepodobne boli pôvodne pokryté len nezapojenou stromovitou vegetáciou. Hranica lesa znížená pastvou sa postupne opäť zvyšuje.

Ďalšiu komplikáciu vo vymedzení zalesneného územia predstavuje rôzne chápanie lesa pre rôzne účely. V zmysle platných legislatívnych noriem je lesom len pozemok, ktorý je vedený ako les v katastri nehnuteľností. Pre lesníka je lesom v pravom slova zmysle zas len tzv. zariadený porast, t.j. lesný porast, ktorý je zakreslený v porastovej mape a popísaný v lesnom hospodárskom pláne. Do lesného pôdneho fondu okrem lesných porastov (tzv. porastovej plochy) patria aj ďalšie plochy, napr. lesné cesty, odvozné sklady dreva, dočasné lesné škôlky a p. Z ekologického alebo krajinárskeho hľadiska je zas les definovaný určitou výškou stromov a zapojenosťou porastov (spravidla 5 m a zapojené porasty, len u niektorých typov lesa nie je zápoj podmienkou), bez ohľadu na katastrálny stav. Do takto definovaného lesa nepatria napr. rúbaniská a mladé vývojové štádiá lesa, ktoré z ekologického hľadiska dočasne prestávajú byť lesom, z právneho hľadiska ním však stále sú. Určitým slovenským špecifikom je skutočnosť, že do lesného pôdneho fondu zahŕňame aj porasty kosodreviny, ktoré už lesom de facto nie sú – sú to krovité porasty ležiace nad hranicou lesa.

♦   Klíma

♦   Geológia a pôdne pomery

♦   Reliéf terénu

♦   Hydrológia a vodný režim​