Myšlienka trvalej (resp. dlhodobej) udržateľnosti  jednotlivých ľudských aktivít je známa už dlho. Lesníctvo patrilo v tomto smere medzi priekopnícke odvetvia. Zdroje dreva boli životne dôležité pre rozvoj krajín alebo celých civilizácií, čo viedlo k vypracovaniu metód zabezpečujúcich dlhodobú vyrovnanosť ťažieb a ochranu lesného fondu. V poslednej dobe však vývoj myšlienky trvale udržateľnosti (sustainability) smeruje k väčšej komplexnosti. Tradičné lesnícke chápanie bolo rozšírené o oblasť ekonomiky, životného prostredia a oblasť sociálnu.

Najjednoduchšia a všeobecne uznávaná definícia trvalo udržateľného hospodárenia (World Commission on Environment and Development, 1987) znie: Napĺňanie potrieb súčasnosti bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií napĺňať ich vlastné potreby. Súčasné chápanie trvalej udržateľnosti v lesnom hospodárstve sa odvíja od „Zásad lesníctva“ prijatých na „Konferencii OSN pre životné prostredie a rozvoj“ v Rio de Janeiro v roku 1992. Cieľom týchto Zásad je zabezpečiť trvalú dostupnosť produktov a úžitkov, ktoré les poskytuje.

Lesy jednotlivých krajín sveta nie sú rovnaké. Preto neexistuje žiadna celosvetovo uznávaná sada pravidiel trvalo udržateľného obhospodarovania lesov (TUOL). Tieto sa musia prispôsobiť ekologickým, ekonomickým, sociálnym a inštitucionálnym podmienkam danej krajiny. Pre urýchlenie vývoja boli boli pre skupiny krajín s podobnými podmienkami založené tzv. „procesy“, ktoré si postupne prijali vlastné strategické dokumenty, vrátane sád kritérií a indikátorov TUOL. Každá krajina sa môže pripojiť k jednému alebo aj viacerým procesom, ktorých je v súčasnosti 14. Slovensko pristúpilo k  Pan-európskemu procesu, ktorý vychádza z Ministerských konferencií o ochrane lesov v Európe, ktoré sa uskutočnili v Helsinkách a Lisabone v rokoch 1993 a 1998. Proces je dnes známy pod značkou FOREST EUROPE.

Jedným z prvých úspechov FOREST EUROPE bolo vytvorenie definície TUOL, ktorá sa dodnes používa celosvetovo:

Trvalo udržateľné hospodárenie lesov je „správa a užívanie lesov a lesných pôd spôsobom a v rozsahu, ktoré udržiavajú ich biodiverzitu, produktivitu, schopnosť obnovy, vitalitu a ich potenciál plniť dnes aj v budúcnosti všetky významné ekologické, ekonomické a sociálne funkcie na miestnej, národnej aj globálnej úrovni a ktorý nepoškodí ostatné ekosystémy“

Na základe prijatých dokumentov si jednotlivé svetové regióny vytvorili kritériá a indikátory trvalo udržateľného hospodárstva, ktoré súčasne pomáhali definovať TUOL. Tieto slúžia ako nástroj pre definovanie, hodnotenie a monitorovanie vývoja lesov a lesníctva z pohľadu trvalej udržateľnosti. Kritériá predstavujú základné princípy, na základe ktorých sa hodnotia lesné ekosystémy s prihliadnutím na ich hlavné funkcie. Každé kritérium je definované pomocou kvantitatívnych alebo kvalitatívnych indikátorov, ktorých hodnoty sú pravidelne monitorované. FOREST EUROPE prijal svoju prvú sadu kritérií a indikátorov v r. 1994 ako Prílohu 1 k lisabonskej Rezolúcii L2. Táto neskôr prešla dvoma aktualizáciami, prvou v roku 2002 vo Viedni, druhou v roku 2015 v Madride.

Dôležitejšie, než samotné hodnoty jednotlivých indikátorov sú trendy ich vývoja. Cieľom je včas odhaliť nepriaznivý vývoj ohrozujúci budúcnosť lesov a prijať primerané opatrenia. Prínos monitoringu kritérií a indikátorov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov sa teda prejaví až po minimálne dvoch kolách monitoringu.

Pôvodnou myšlienkou ministerských konferencií bolo, že jednotlivé signatárske krajiny si vytvoria aj národné sady kritérií a indikátorov TUOL. Na Slovensku bolo pripravených niekoľko návrhov, nie príliš sa líšiacich od vtedy platných „Vylepšených pan-Európskych kritérií a indikátorov“ v znení prijatom na „Stretnutí MCPFE na úrovni expertov“ 7.-8. okt. 2002 vo Viedni. Tieto návrhy však neboli oficiálne schválené a boli využité len v niekoľkých knižných publikáciách. Pravidelne vydávaná Správa o lesnom hospodárstve SR, vydávaná od roku …, nie je členená podľa kritérií a indikátorov TUOL, aj keď obsahuje údaje potrebné pre hodnotenie väčšiny z nich (a viaceré nad ich rámec).

TUOL a Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát