+421 45 53 14 111
ochrana_2

ABC inváznych druhov

 

Čo sú to invázne druhy?

Druh je považovaný za invázny ak:
  • sa dostal na územie, kde sa predtým prirodzene nevyskytoval,
  • bez intervencie človeka má schopnosť vytvoriť na“novej lokalite životaschopnú populáciu schopnú reprodukcie,
  • v“nových podmienkach má potenciál sa správať ako škodca a spôsobiť ekonomické a environmentálne škody.
Invázne druhy sú v podstate „nevítaní“ návštevníci – organizmy, ktoré boli prenesené, či už zámerne alebo náhodou, z jedného regiónu sveta do druhého. Mnohým z nich sa v novom prostredí nedarí, ale niektoré z nich sú schopné sa novým podmienkam prostredia prispôsobiť veľmi rýchlo, hlavne keď sa im podarilo „uniknúť“ svojim pôvodným konkurentom, predátorom, škodcom a chorobám, prípadne ak v novom prostredí nenájdu primeraného konkurenta. Ak sa im nevenuje primeraná pozornosť, je možné, že svojou prítomnosťou a konkurencieschopnosťou spôsobia zánik pôvodných druhov alebo dokonca zmenu celého ekosystému.
 

Ako sa k nám dostali?

 
prirodzene prenikli na naše územie.
 
  • Vysoká početnosť na malej ploche, núti druhy hľadať nové teritóriá.
  • Potrava, ktorej nedostatok spôsobuje šírenie druhov na územia, kde jej je dostatok.
  • Abiotické faktory, medzi ktorými medzi najdôležitejšie patrí vietor, ktorý dokáže preniesť organizmy na veľké vzdialenosti.
  • Klimatické zmeny, kam patrí zhoršenie podmienok v pôvodnej oblasti výskytu a druh je nútený hľadať iný biotop, alebo zlepšenie podmienok v nových oblastiach do tej miery, že začnú vyhovovať druhom, pre ktoré dovtedy nespĺňali ekologické podmienky.
 
Boli k nám zavlečené
 
  • Človek je za posledných 200 rokov najvýznamnejšou príčinou invázií.
  • Niektoré organizmy introdukoval úmyselne. Priniesol nové organizmy do nových území úmyselne/cielene -introdukcia užitočných druhov.
  • Niektoré organizmy introdukoval náhodne. Ľudia od dávna pestujú alebo chovajú okrasné alebo užitočné rastliny a živočíchy. Často sa stáva, že niektoré z nich sa náhodne dostanú do voľnej prírody, kde sa udomácnia. Mnohé druhy sa k nám dostali s transportom materiálu, potravín, alebo náhodne na dopravných prostriedkoch. Tento proces nadobudol v poslednom období (posledných 20 rokov) značnú dynamiku s ohľadom na rýchlo narastajúcu výmenu tovarov a zmeny v pôvodných biotopoch (najmä globálne klimatické zmeny).
  • V celom svete sa človek snaží vytvárať systém, ktorý by spomalil resp. zamedzil náhodnému prenosu organizmov. V Európe a priliehajúcich regiónoch takúto službu na medzinárodnej úrovni zabezpečuje organizácia OEPP/EPPO (Organizácia pre ochranu rastlín v Európe a Mediteránnom regióne). Na Slovensku je úloha evidovania výskytu, ale najmä formulovania karanténnych opatrení delegovaná na ÚKSUP a jeho pobočky, v lesnom hospodárstve ÚKSUP úzko spolupracuje s SLOS SR v Banskej Štiavnici.
 
Odkiaľ sa k nám dostali?
Môžu sa k nám dostať z celého sveta. O tom, či sú na našom území schopné aj žiť a reprodukovať sa, rozhoduje celé spektrum faktorov, potravné nároky, ekologické zvyklosti a pod. Vo všeobecnosti majú väčšie šance na prežitie tie druhy inváznych organizmov, ktoré pochádzajú z prostredia podobného tomu nášmu – z podobných klimatických podmienok. Preto najviac druhov, ktoré sa k nám dostali pochádza z Ázie, Severnej Ameriky a Stredomoria.
 
Nie, nie sú, treba si však uvedomiť, že s narastajúcou globalizáciou našej ekonomiky a zvyšovaním objemu medzinárodnej osobnej a nákladnej prepravy nebezpečenstvo šírenia nepôvodných druhov do nových oblastí narastá.
 
Ako rýchlo sa rozširujú?
 
Rozširovanie v priestore veľmi úzko súvisí od typu organizmu. U niektorých veľkých druhov chrobákov alebo rastlín s ťažkými semenami, môže byť rozširovanie pomerne pomalé. Niekedy sa môže jednať len o niekoľko sto metrov ročne. Iné druhy, najmä niektoré huby, veľké druhy stavovcov, a malé druhy hmyzu môžu prekonať ročne niekoľko desiatok kilometrov, dokonca v extrémnych prípadoch až niekoľko stoviek kilometrov. Významnú úlohu tu zohráva napríklad vietor. Šírenie druhu ale nezávisí len od jeho schopnosti prekonávať veľké vzdialenosti. Závisí aj od toho, aké má ekologické nároky a či nové územia sú vhodne pre jeho existenciu. Len málo druhov je tak ekologicky flexibilných, že môže žiť v pomerne rôznorodých podmienkach a potom sa šíri na veľké vzdialenosti. Mnohé iné ale zostávajú pomerne lokálne, napriek schopnosti prekonávať vzdialenosti, pretože im vyhovujú len veľmi špecifické podmienky, ktoré nachádzajú len na malých územiach.
 
Aké sú dôsledky invázií
 
Ekologické
 
  • Vplyv na genetiku. Môžu sa často krížiť s príbuznými domácimi druhmi.
  • Vplyv na spoločenstvá a populácie domácich druhov.
    • Ak sa jedná o bylinožravce, likvidujú priamo domáce druhy rastlín.
    • Ak sa jedná o mäsožravce, likvidujú priamo domáce druhy iných organizmov.
    • Môžu pôsobiť aj nepriamo prenášaním nových ochorení.
  • Konkurencia môže vyústiť do ekologického chaosu (kompetičné výhody – absencia prirodzených konkurentov, neexistujúci prirodzení predátori, škodcovia, choroby), pričom je takmer jedno či sa jedná o živočíšny alebo rastlinný druh. Invázne rastliny môžu domácim druhom konkurovať v nárokoch na svetlo, vlahu a živiny. Niekedy ich prítomnosť môže viesť až k zmenám pôdnej „chémie“ a vytlačeniu pôvodných druhov až na okraj vyhynutia.
  • Nové druhy môžu priamo prispieť k poklesu výskytu pôvodných druhov rastlín a živočíchov až na úroveň ohrozenia ich existencie. Väčšou hrozbou ako invázne druhy je pre pôvodné druhy v súčasnosti už len strata ich prirodzeného prostredia/životného priestoru.
 
Ekonomické
 
Vďaka nedostatku prirodzených nepriateľov, ako aj vďaka dobrým podmienkam na prežitie v novo obsadených územiach často patria medzi významných kalamitných škodcov a spôsobujú obrovské škody v hospodárstve. Ovládanie populácií takýchto organizmov je častokrát finančne veľmi náročné a použitie chemických prostriedkov neúmerne zaťažuje životné prostredie.
 
Existujú preventívne opatrenia?
 
Preventívne opatrenia sú jediné účinné opatrenia. Akonáhle sa už nový invázny organizmus raz dostal do ekosystému, jeho úplná likvidácia je mimoriadne ťažká a vo väčšine prípadov nemožná. Preto každý z nás môže svojou troškou prispieť k obmedzeniu šírenia nežiadúcich inváznych druhov a prispieť tak zároveň k ochrane pôvodnej biodiverzity.
Je potrebné:
  • Poznať rizikové organizmy s potenciálom stať sa inváznymi na našom území.
  • Dodržiavať preventívne opatrenia stanovené odbornými organizáciami (EPPO, ÚKSUP) pri prenose tovarov (dezinfekcia paliet a kontajnerov na prevoz materiálov, dodržiavanie obmedzení v obchode s niektorými rastlinami a živočíchmi a pod.)
Rady pre záhradkárov:
 
 

Zlatobyľ kanadská je spolu s vlhkomilnejšou zlatobyľou obrovskou častou burinou spustnutých a ladom ležiacich plôch, preniká však aj na okraje lesov, lúky a iné stanovištia. Šíri sa semenami aj podzemnými poplazmi a k jej expanzii prispievajú aj záhradkári. Dnes je už dominantným druhom časti našich lužných lesov.

 
  • Nepestujte to, čo nepoznáte! Nekupujte a nepestujte rastliny, o ktorých je známe alebo o ktorých viete, že sú svojou povahou invázne. Osobitne treba byť opatrní v prípade nákupu osiva a rastlinného materiálu na internete alebo na dobierku. Môžete tým nechtiac prispieť k šíreniu inváznych druhov z jednej časti krajiny do druhej, alebo dokonca k ich „medzinárodnému“ šíreniu.
  • Ak v centrách pre záhradkárov a u pestovateľov okrasných drevín nájdete v ponuke aj invázne druhy rastlín, je možné ich na to upozorniť. Možno sa Vám za upozornenie poďakujú, možno nie, ale aspoň ste urobili, čo ste mohli. Mnohí pestovatelia a záhradkári si časti kvôli všeobecnému nedostatku informácií z tejto oblasti neuvedomujú, že mnohé druhy ich záhrad, častokrát veľmi dekoratívne, sa môžu čoskoro bez pričinenia človeka rozšíriť aj k susedom, na okolité lúky, polia, a pod.
  • Pokiaľ je to možné, nekupujte zmesi osiva okrasných rastlín, najmä ak sa jedná napr. o  zmes lúčnych kvetov. Tieto zmesi môžu obsahovať aj druhy invázne. Pozorne si tiež prečítajte informácie na obale.
  • Ak nie ste vyslovene zaťažený na „exotické a netradičné“ druhy, snažte sa skrášliť si záhradku druhmi z Vášho okolia alebo aspoň druhmi, o ktorých je všeobecne známe, že sa ľahko nešíria (nie sú invázne). Domáce druhy vám častokrát doprajú extra potešenie a to vďaka faune, ktorá je na ne naviazaná (motýle, vtáky). Domáce druhy takisto na svoj úspešný rast nepotrebujú toľko vlahy, hnojív a pesticídov ako druhy nepôvodné.
 
Rady pre chovateľov domácich miláčikov
 
  • Pri nákupe domácich „miláčikov“ z exotických krajín buďte opatrní a na nákup sa vyberte len k overeným predajcom. Presvedčte sa, že objekt Vášho záujmu bol do krajiny dovezený legálnou cestou, netrpí žiadnymi chorobami a „neposkytuje prechodný/trvalý domov“ rôznym druhom škodcov, pri ktorých hrozí riziko ich zavlečenia do voľnej prírody.
  • Keď Vás omrzia Vaše akváriové rybičky, nedarujte im život tým spôsobom, že ich jednoducho vypustíte do najbližšieho jazera. Niektoré exotické druhy sú schopné prežiť aj v takýchto podmienkach, dokonca sú schopné sa im adaptovať a konkurovať druhom pôvodným. Nechcené rybičky pokiaľ je to možné vráťte do chovproduktov, darujte ich známym, alebo do kolských klubov, domovov dôchodcov, atď.
  • Podobným spôsobom sa nezbavujte ani iných domácich miláčikov. Králiky vypustené voľne do prírody môžu ohroziť zriedkavé druhy pôvodných biotopov, mačky sa môžu v okamihu „preškoliť“ na účinných predátorov malých stavovcov a vtákov. Mnohé druhy cudzokrajných obojživelníkov a plazov môžu v niektorých prípadoch „poľovať“ na druhy pôvodné prípadne môžu byť šíriteľmi rôznych chorôb.
  • Ak už domáce zvieratko vlastníte, chráňte nielen jeho, ale aj seba a okolie pred rôznymi prenášačmi chorôb (napr. komáre). Nevytvárajte im priaznivé podmienky na ich šírenie napr. tým, že budete ponechávať dažďovú vodu v rôznych nádobách a kontajneroch vo Vašom okolí.
Rady pre cestovateľov
 
  • Nikdy „nepašujte“ alebo neprenášajte so sebou ovocie, semienka, živé rastliny, bobule a iné plody, pôdu, hmyz, a pod. z jednej krajiny do druhej. Niektoré krajiny, napr. Nový Zéland, Japonsko majú veľmi prísne pravidlá na dovoz akýchkoľvek potravín a živých organizmov do krajiny.
  • V rámci jednej krajiny sa snažte vyhnúť prenášaniu materiálov ako je napr. seno, drevo, pôda, štrk a pod. medzi jednotlivými regiónmi a oblasťami. Môžete tým nevedomky prispieť k prenosu rôznych druhov organizmov (huby, semená rastlín a drevín, choroby, hmyz, invázne organizmy vo všeobecnosti) do nových oblastí.
  • Vždy si starostlivo očistite turistickú obuv, najmä pokiaľ sa chystáte stráviť čas v cudzom prostredí. Semená burín sú totižto bežnými „stopármi“ Vašich topánok.
  • Dodržujte miestne/medzinárodné karanténne opatrenia s cieľom zabrániť šíreniu hmyzích škodcov, burín a chorôb (napr. choroba šialených kráv)
Ktoré invázne druhy sa vyskytujú v našich lesoch?
 
Invázie druhov vo väčšine prípadov unikajú pozornosti laikov aj odborníkov. Málokto si u nás napríklad uvedomil rozšírenie nápadného denného motýľa – žltáčika Colias erate, ktorý asi od roku 1986 začal rozširovať svoj areál a cca od rokov 1988/99 sa stal bežnou súčasťou našich biotopov. Tento v rozpätí asi 4,5cm veľký denný motýľ žil do roku 1986 iba v Ázii a najbližšie k nám v Bulharsku a v Macedónii. Existuje veľa podobných prípadov.
Väčšia pozornosť sa obyčajne venuje takým druhom, ktoré so sebou prinášajú vznik hospodárskych škôd.
 
Druhy už v minulosti introdukované
 
S mnohými druhmi škodcov sa dnes stretávame bez toho, aby sme si uvedomovali, že sú nepôvodným prvkom v našich lesoch.
  • K takýmto druhom patrí napríklad kôrovnica kaukazská Dreyfusia nordmannianae ECKST. Bola do Európy introdukovaná z Ázie koncom minulého storočia. Poškodzuje jedľové mladiny.
  • Spriadač americký Hyphantria cunea DRURY sa dostal do Európy z Mexika a USA okolo roku 1940 (na Slovensko sa dostal v rokoch 1946-48). V rokoch 1951 a 1952 výskyt škodcu u nás gradoval silným premnožením. Po gradácii jeho aktivita postupne klesala a znovu sa objavil až v rokoch 1997-1999 odkedy sa premnožuje v južných oblastiach Slovenska.

Kôrovnica kaukazská Dreyfusia nordmannianae bola do Európy introdukovaná z Ázie koncom minulého storočia. Poškodzuje jedľové mladiny. Foto: M. Zúbrik, NLC Zvolen, SLOS Banská Štiavnica

 

Spriadač americký Hyphantria cunea DRURY sa dostal do Európy z Mexika a USA okolo roku 1940 (na Slovensko sa dostal v rokoch 1946-48). Foto: M. Zúbrik, NLC Zvolen, SLOS Banská Štiavnica

 
Druhy introdukované v posledných rokoch

K pomerne nedávno introdukovaným druhom patrí ploskáčik pagaštanový Cameraria ohridella. Foto: M. Zúbrik, NLC Zvolen, SLOS Banská Štiavnica

 

K pomerne nedávno introdukovaným druhom patrí ploskáčik pagaštanový Cameraria ohridella. Foto: M. Zúbrik, NLC Zvolen, SLOS Banská Štiavnica

    • K pomerne nedávno introdukovaným druhom patrí ploskáčik pagaštanový Cameraria ohridella DESCHKA & DIMIC. Po svojom objavení v roku 1984 na Balkáne blízko Ohridského jazera (Macedónia) sa dostal do strednej Európy (okolie Viedne) odkiaľ sa rýchlo rozšíril do okolitých štátov. V roku 1992-1994 sa dostal i na Slovensko a dnes sú ním napadnuté takmer všetky pagaštany konské Aesculus hippocastanum L. u nás. Je to drobný motýľ 0,4 až 0,6 cm veľký, s rozpätím krídel cca 0,6 cm. Húsenice žijú v parenchymatických pletivách listov, kde vyžierajú typické požerky, tzv. míny. Motýľ prezimuje ako kukla v pôde. Poškodenie sa objavuje koncom mája a v júli.
    • V roku 1993 bolo na severnej Morave zistené premnoženie doteraz pre nás nepôvodného druhu podkôrnika – podkôrnika severského Ips duplicatus. Už v roku 1997 sa začali používať feromónové pasce na jeho monitoring a elimináciu na Slovensku, v južnej časti Poľska a v Českej republike. Následne bol škodca zistený v severozápadnej časti Slovenska. Momentálne predstavuje ohrozenie najmä smrečín nižších polôh.

Počas posledných rokov bol zaznamenaný výskyt introdukovaného druhu Parectopa robiniella na agáte. Foto: M. Zúbrik, NLC Zvolen, SLOS Banská Štiavnica

 
  • Počas posledných rokov bol zaznamenaný výskyt introdukovaných škodcov Phyllonorycter robiniellus a Parectopa robiniella. Tieto druhy, ktoré poškodzujú porasty agátov Robinia pseudoacacia L. pochádzajú pôvodne zo severnej Ameriky. Tieto druhy mínujú listy agátov.
  • Motýľ Coleotechnites piceaella. Spôsobom života pripomína viaceré domáce druhy mínujúce na smreku, ktoré zimujú na konároch v štádiu húsenice. Dospelé motýliky môžeme nájsť od júna až do augusta na vetvách hostiteľských drevín. Húsenice sú typické mínovače, t. j. živia sa vnútornými pletivami ihlíc. Do konca vegetačného obdobia ich niekoľko vyhlodajú a v jednej z nich prezimujú. Niektoré ihlice sú vyhlodané len čiastočne, ale aj tie čoskoro zahynú a spôsobená škoda je ešte väčšia. Jeho domovskou krajinou je severná Amerika (najmä severná a stredná časť USA a juhovýchodná Kanada). V strednej Európe ho prvýkrát našli v r. 1962. Bolo to v Nemecku (vo vtedajšej NSR). Dovtedy bol zaznamenaný, pokiaľ ide o Európu, len na Britských ostrovoch. V súčasnosti je známy aj z Talianska, Rakúska, Maďarska, Slovenska a pred krátkou dobou ho zistili aj v Českej republike. U nás bol po prvýkrát jednotlivo nájdený v r. 1990 v Košiciach. Napáda smreky Picea spp. (najmä Picea glauca, Picea omorica, Picea pungens, Picea abies, bol tiež zaznamenaný na P. engelmannii, P. rubens, P. mariana i na – v Amerike introdukovanom európskom druhu – smreku obyčajnom Picea abies L.) Škodca bol zaznamenaný aj na jedli Abies balsamea.
  • Bzdocha Leptoglossus occidentalis. Pochádza zo severnej Ameriky. Po tom, čo sa objavila prvý krát v Európe v Taliansku v roku 1999 sa rozšírila do celej strednej a západnej Európy, vrátane Slovenska. Rozšírila sa prezimujúca v záhyboch kôry na borovicových kmeňoch. Poškodzuje semená borovíc a dnes sa hromadne vyskytuje v lesoch na celom Slovensku.

Ďalším inváznym škodcom je Corythuca ciliata (Heteroptera, Tingidae). Škodca sa šíri z južnej Európy. Škodí na platanoch. Foto: M. Zúbrik, NLC Zvolen, SLOS Banská Štiavnica

  • Ďalším inváznym škodcom je Corythuca ciliata (Heteroptera, Tingidae). Škodca sa šíri z južnej Európy. Škodí na platanoch. Začiatkom 90. rokov sme prvý výskyt škodcu zaznamenali v Bratislave – Petržalke a Rusovciach (1992-1993), neskôr v Komárne a Nitre (1994-1995). Do Európy tohto škodcu zaviedli zo zaoceánskych krajín. V Taliansku sa vyskytol v okolí Padovy v r. 1964. Odkiaľ sa v r. 1968 dostal do severných častí. V r. 1972 bol zavlečený do Slovinska. V Chorvátsku sa o bjavil v r. 1970.
  • Druh Xyleborus germanus Blandford pochádza z východnej Ázie a v posledných 20-tich rokoch bol zavlečený do USA a západnej Európy. Pred niekoľkými rokmi bol objavený aj na Slovensku.
  • Ploskáčik javorový Phyllonorycter issikii (Kumata 1963) (Lepidoptera, Gracillariidae). Zavlečený do Európy okolo roku 1970 z Japonska a Kórei. Objavil sa v štátoch Česká republika, Maďarsko, Ukrajina, Estónsko, Bulharsko, Slovensko. Imágo je sivohnedý motýľ s rozpätím krídiel 6,5-7,5 mm. Larva svetlo žltá s tmavšou hlavou. Lieta v máji až v septembri. Žije na lipe. Mína v tvare oblej podlhovastej škvrny na spodnej strane listu. Na hornej strane viditeľná ako striebristá škvrna. Spodná strana míny hnedastá, sťahuje listy dohromady, čím spôsobuje ich mierne prehnutie. Trus na kope v jednom rohu míny.

Byľomor agátový Obolodiplosis robiniae pochádza zo severnej Ameriky. Foto: M. Zúbrik, NLC Zvolen, SLOS Banská Štiavnica

  • Byľomor agátový Obolodiplosis robiniae (Haldeman, 1847) (Diptera, Cecidomyiidae). Pochádza zo severnej Ameriky. V roku 2003 prvý krát zistený v Európe v Taliansku. Dnes známy z Maďarska, Slovenska, Rakúska, Francúzka, Srbska, Slovinska a ďalších krajín. Druh sa objavil na území Slovenska len v poslednom období. Vyskytuje sa hojne v južných oblastiach, kde škodí na listoch agáta.
  • Motýľ Cydalima perspectalis napáda listy krušpánu. Objavil sa na Slovensku v roku 2012 a dnes je hojný najmä v okolí Bratislavy s perspektívou rozšírenia aj do ostatných území Slovenska.
  • Okolo roku 1920 bola ako užitočný hmyz v boji proti voškám v skleníkoch v USA vysadená lienka Harmonia axyridis, pochádzajúca z východnej Ázie. Po introdukcii do Európy k biologickej ochrane skleníkov aj vonkajších kultúr sa od roku 1982 postupne rozšírila v Holandsku, Francúzsku, Nemecku, Belgicku, Luxembursku a Taliansku. V roku 2006 bol zaznamenaný prvý náhodný nález v ČR a od roku 2007 expanzia tiež na území Českej republiky. Dnes sa už vyskytuje aj na Slovensku bežne v prírode. To, že likviduje vajíčka domácich vošiek by sa dalo považovať z istého pohľadu za prospešné. Horšie však je, mimoriadne agresívne vytláča z ekosystémov domáce linky. Jej larvy totiž konzumuje vajíčka aj larvy domácich druhov lienok. Okrem toho sa dnes špekuluje aj o tom, že je prenášačom ochorenia typu microsporidia, druh Nosema thompsoni, ktoré na ňu nepôsobí, ale likviduje domáce druhy lienok. Ekologický dopad výskytu tohto invázneho druhu v našich lesných ekosystémoch môže byť katastrofálny.

Huby druhu Phytopthora spp. na jelši. Foto: A. Kunca, NLC Zvolen, SLOS Banská Štiavnica

  • Invázne druhy húb rodu Phytopthora spp. napádajú buk, jelšu, gaštany aj mnohé okrasné dreviny. Žiaden z týchto druhov nie je pre Európu pôvodný! V súčasnosti je potvrdený výskyt viac ako 15 druhov Phytophthora sp. v európskych lesoch. Na Slovensku je potvrdený výskyt Phytophthora cactorum na sadeniciach buka lesného, posledné vzorky boli z Kalinky (pri Zvolene) z roku 2009. Phytophthora cinnamomi a P. cambivora sa vyskytujú na gaštane jedlom Castanea sativa, potvrdený je výskyt už zo 70. rokov 20.st. Predpokladáme výskyt aj Phytophthora cambivora aj v bukových porastoch.

Šírenie hrčiarky gaštanovej Dryocosmus kuriphilus môže spôsobiť zníženie úrody plodov gaštana až o 50–70 %. Hálka na listoch. Foto: M. Zúbrik, NLC Zvolen, SLOS Banská Štiavnica

  • Šírenie hrčiarky gaštanovej Dryocosmus kuriphilus môže spôsobiť zníženie úrody plodov gaštana až o 50–70 %. Silné napadnutie môže mať dokonca za následok odumretie častí korún alebo aj celých stromov. Škodca pochádza z Ázie a na Slovensku sa v roku 2012 zaznamenal na zásielke gaštanov z Talianska určených na výsadby. Vo voľnej prírode sa u nás zatiaľ nezistil.
 

Ktoré invázne druhy by sa v blízkej budúcnosti mohli objaviť v našich lesoch?

 
  • Ázijská rasa mníšky veľkohlavej Lymantria dispar L. sa už v deväťdesiatych rokoch objavila v Nemecku a Francúzku. K nám by sa mohla dostať transportom dreva a iného materiálu z Ruska, prípadne postupným rozširovaním z Nemecka, prípadne inej krajiny. Nebezpečná je svojou polyfágnosťou, odolnosťou na výkyvy počasia a schopnosťou samíc lietať. Mladé húsenice ázijskej rasy sú tolerantnejšie k nižším teplotám, že zvyšuje ich šance na prežitie v jarných mesiacoch. Z lesníckeho hľadiska je nebezpečná omnoho širšia polyfágnosť ázijskej rasy.

Výletové otvory na kmeni javora napadnutého fúzačom Anoplophora spp. Foto: M. Zúbrik, NLC Zvolen, SLOS Banská Štiavnica

  • Fúzač (Coleoptera, Cerambycidae) Anoplophora glabripennis MOTSCH. pochádza z Číny. Je vážnym škodcom topoľov (Populus spp.), vŕb (Salix spp.), javorov (Acer spp.), brestov (Ulmus spp.) a niektorých ďalších drevín. Bol prvý krát zaznamenaný v USA v roku 1996, kde sa stal vážnym nebezpečenstvom. Jeho introdukcia do Európy zatiaľ nebola zistená ale v budúcnosti nie je vylúčená. Je to čierny chrobák s asi 20 oddelenými biely škvrnami na krovkách. Dospelá larva dorastá do 50 mm. Larva sa spočiatku vyvíja pod kôrou. Na konci tretieho a na začiatku štvrtého instaru sa zavrtáva do dreva a stržňa kde dokončuje vývoj a kuklí sa. Kmeň opúšťa otvorom s priemerom asi 6-12 mm. časť lariev môže prezimovať a dokončiť vývoj v nasledujúcom roku. K prvým príznakom patrí zmene farby olistenia (svetlozelená) a postupné odlistenie resp. úhyn jednotlivých vetiev. Pri silnom napadnutí úhyn celých stromov. Na kmeni sú viditeľné relatívne veľké výletové otvory jasne vychádzajúce z hĺbky dreva. Typický je požerok hlboko vrezaný v dreve.
  • Thaumetopoea pityocampa (Denis & Schiffermuller, 1775) (Lepidoptera, Thaumetopoeinae). Z pôvodného areálu Mediteránna Európa, Chorvátsko, Taliansko, Francúzko, Španielsko, Grécko, Švajčiarsko, Portugalsko, Bulharsko, Slovinsko sa rozširuje na sever. Zatiaľ nie sú informácie, že tento druh žije aj na Slovensku. Je to stredne veľký, sivý motýľ s rozpätím krídel samca 35-40 mm, samice 40-45 mm. Samica kladie vajíčka na ihlice. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré si na vetvách spriadajú akési hniezdo z ihlíc a vlákien. V ňom žijú a z neho vychádzajú do okolia v typických radoch jedna za druhou. Konzumujú ihlice borovíc. Kuklia sa v pôde. Húsenice T. pityocampa sú pre človeka rovnako nebezpečné ako húsenice domáceho druhu T. processionea. Ich chĺpky sú veľmi krehké a po zabodnutí do pokožky vyvolávajú silné alergické reakcie. Na juhu Európy žije ešte podobný druh T. pinivora.
  • Mycosphaerella dearnessii je pôvodcom sypavkovitého ochorenia ihličnatých drevín. Náchylnými drevinami sú borovice, z druhov vyskytujúcich sa v Európe ide najmä o Pinus palustris a P. sylvestris, ďalej sú to Pinus contorta, P. halepensis, P. muricata, P. palustris, P. pinaster, P. pinea, P. radiata, P. strobus, P. sylvestris, P. taeda a P. uncinata. Huba má pôvod pravdepodobne v Strednej Amerike. V Rakúsku bola zistená v roku 1996 na Pinus mugo v Dolnom Rakúsku, v Česku na P. rotundata v roku 2009, informácie o výskyte patogéna z Poľska, Maďarska a Slovenska nie sú.
  • Agrilus planipennis (Fairmaire, 1888) (Coleoptera, Buprestidae) – tento pôvodne ázijský druh, žije v Číne, Japonsku, Kórei, Rusku a inde, má vysoký invázny potenciál. Objavil sa prvý krát v USA v roku 2002. Od tej doby sa začal v USA a Kanade rýchlo šíriť. Na následky napadnutia týmto druhom uhynulo doteraz v USA viac ako 100 000 000 stromov a hrozí, že postupne vyschne väčšina z celkového odhadovaného počtu 7,5 miliárd jaseňov. Ročne len v USA spôsobuje škody, ktoré sa odhadujú na 3,5 miliardy amerických dolárov. Európska únia zaradila tento druh v roku 2009 do zoznamu karanténnych škodlivých organizmov pre EU v smernici Rady 2000/29/ES. Tento krok bol zrejme iniciovaný aj veľkým premnožením zaznamenaným v európskej časti Ruska. Na Slovensku sa A. planipennis zatiaľ neobjavil a nie je doteraz známy ani zo žiadnej členskej krajiny EU.

Larva fúzača Monochamus galloprovincialis, prenášača háďatka borovicového Bursaphelenchus xylophilus. Foto: M. Zúbrik, NLC Zvolen, SLOS Banská Štiavnica

  • Jedna z najzávažnejších hrozieb pre borovice v Európe je rozšírenie invázneho háďatka borovicového Bursaphelenchus xylophilus. Pochádza zo severnej Ameriky a v roku 1999 bol jeho výskyt zaznamenaný aj v Európe, v Portugalsku. Prenášačom ochorenia sú najmä chrobáky rodu Monochamus spp.
 

Fakty o inváznych druhoch z USA

 
(Zdroj: The Nature Conservancy – http://nature.org/initiatives/invasivespecies)
 
  • v priebehu  minulého storočia došlo v USA k udomácneniu viac ako 4,500 cudzích druhov rastlín a živočíchov,
  • invázne druhy prispeli k poklesu rozšírenia 46 % druhov v dnešnej dobe klasifikovaných ako ohrozené
  • odhaduje sa, že invázne druhy stoja ročne národné hospodárstvo  $137 miliárd -straty na poľnohospodárskej produkcii, v lesníctve, rybolove, náklady na údržbu  vodných ciest.
 
 

Zopár faktov o inváznych drevinách

Mnoho z inváznych druhov organizmov sú dreviny. Z hľadiska lesného hospodárstva významné dreviny majú vo všeobecnosti celý súbor vlastností, ktoré ich predurčujú na ľahké šírenie do okolitého prostredia – sú poväčšine rýchlo rastúce, sú opeľované vetrom a hojne plodia. V súčasnosti existuje viac ako 650 druhov rastlín s drevnatou stonkou, ktoré sa správajú ako invázne. Na  ilustráciu uvádzame len niekoľko príkladov „zhubného potenciálu“ týchto druhov.
 
Druh Melaleuca quinquenervia, pôvodom z Austrálie, bola do USA pôvodne  dovezená ako drevina vhodná na zalesňovanie v roku 1906. Odvtedy vďaka svojim konkurenčným schopnostiam doslova zabrala národný park Everglades na Floride a rozšírila sa aj do iných oblastí USA.V Európe pôvodný druh borovice s taxonomickým názvom Pinus pinaster sa postupne rozšíril na stanovištia mediteránneho charakteru v Južnej Afrike, Novom Zélande a na Havajských ostrovoch. Iný druh, Ligustrum robustum, sa začal na ostrovoch Maurícius a Reunión pôvodne pestovať ako zdroj paliva, ale postupne sa z neho stal nevítaný „rival“ pôvodných lesov, ktoré mu už v súčasnosti nestačia konkurovať.
 
Situácia je už natoľko vážna, že z iniciatívy IUCN Species Survival Commission (Komisie pre záchranu druhov Svetovej únie ochrany prírody) vznikla samostatná expertná skupina zaoberajúca sa problematikou inváznych druhov, ktorá vydáva vlastný newsletter „Alien“, spravuje databázu týchto druhov, vlastnú webstránku ( http://www.issg.org) a „aliens-l“ listserver. Okrem toho IUCN podnietila vznik tzv. Iniciatívy o inváznych druhoch  a úzko na tomto poli spolupracuje s Globálnym programom o inváznych druhoch.
 
V Európe, Slovensko nevynímajúc, sa veľmi invázne správa Agát biely – Robinia pseudoacacia, o ktorom prinášame samostaný článok.

 

Príbeh boľševníka obrovského (Heracleum mantegazzianum)

 
Boľševník obrovský je invázna bylina pozoruhodnej výšky a takmer „neobmedzených“ možností  rozptylu semien, ktoré umožňujú jej „bezpečné“ a vcelku pohodlné šírenie na rôzne stanovištia. Táto rastlina bola pôvodne do Európy dovezená ako okrasný záhradný druh, ale za posledných 150 rokov sa vďaka svojej inváznej povahe začala pozdĺž vodných tokov a okrajov lesa šíriť aj mimo svojho „pôvodného“ teritória. Šťava tejto rastliny je veľmi agresívna a pri dotyku spôsobuje kožné vyrážky až výsyp. Svojim výskytom táto mohutná bylina zároveň obmedzuje výskyt pôvodných druhov flóry, čím podstatnou mierou prispieva k znižovaniu biologickej diverzity danej lokality. Snahy o zamedzenie jej šírenia sú „úspešne“ vyvažované jej vitalitou a konkurencieschopnosťou vďaka ktorej sa časom rozšírila na mnohé územia. Najlepším spôsobom kontroly tejto škodlivej buriny je nepretržitá starostlivosť o napadnuté územia. Bez náležitej kontinuálnej  starostlivosti o napadnuté územia nie je možné zabrániť jej ďalšiemu šíreniu.
 
Boľševník obrovský bol do severnej a strednej Európy dovezený okolo roku 1880 ako ozdobná záhradná rastlina. Jej postavenie sa však dramaticky zmenilo, akonáhle vo veľkom unikla zo záhrad a začala sa šíriť do okolitých ekosystémov. V Európe bol výskyt tohto druhu zaznamenaný okrem iného vo Švédsku, Českej republike, Veľkej Británii, Holandsku a nanešťastie aj na Slovensku (okolie Korytnice, Demänovská dolina, Vajskovská dolina, okolie Starého Smokovca, Orava, Kysuce, Považská Bystrica.). Najlepšie podmienky na svoju existenciu nachádza v okolí potokov a riek, na okrajoch lesných ekosystémov, lúkach a rúbaniach. Paradoxne sa tejto burine nedarí sa agresívne rozmnožovať v „obrábaných“ oblastiach (záhrady, poľnohospodárske pozemky, pasienky). Semená boľševníka sú schopné vďaka vetru precestovať 10-50 metrov. V prípade rozširovania vodou je táto vzdialenosť vyššia. Brehy tokov sú celkovo ideálnym prostredím pre rast semenáčikov, pretože existuje len zopár druhov, ktoré by mu boli schopné konkurovať. Po založení životaschopných a stabilných populácií v brehových zónach došlo k rozšíreniu tejto byliny aj do vzdialenejších „suchozemských“ oblastí (neobhospodarované okraje lesov, lúky, rúbane), ktoré jej poskytujú  dostatok slnka a vhodné pôdne pomery. Zistilo sa, že už raz „udomácnené “ populácie boľševníka  v „suchozemských“ nepobrežných ekosystémoch uprednostňujú toto prostredie pred podmienkami v okolí potokov a riek.
 
Všeobecný postup šírenia:
  1. udomácnenie v záhradách a parkoch
  2. rozšírenie do brehových zón potokov a riek
  3. osídľovanie okrajov porastov, lúk a rúbaní
Výsledky „pôsobenia“ boľševníka obrovského
  1. Strata pôvodnej biologickej diverzity ako dôsledok kompetičných výhod a adaptačných schopností tejto byliny. Vďaka obrovským listom je táto rastlina schopná absorbovať väčšinu dostupného slnečného žiarenia, následkom čoho dochádza k dramatickému poklesu svetla dostupného pre okolité rastliny a následne k ich úhynu. Tienenie je také účinné, že dokonca ani jej vlastná následná generácia nie je schopná odrásť v „kryte“ materských jedincov.  Druhým dôvodom, prečo je boľševník považovaný za „schopného“ votrelca je jeho schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam prostredia. Zvláštnosťou je, že akonáhle sa semienko dostane do pôdy, je schopné v nej nečinne prebývať až 7 rokov a to vďaka jeho bohatej zásobe živín.
  2. Erózia pôdy – s narastajúcim zastúpením byliny na ploche a paralelným úbytkom pôvodnej flóry dochádza k vzniku nebezpečenstva erózie. Keď v auguste boľševník stráca jeho mohutné olistenie, zostáva len holá stonka a keďže v okolí sa vďaka likvidačnej politike vyskytuje len málo iných druhov rastlín, pôda zostáva nechránená vegetačným krytom a je zraniteľná v dôsledku vodnej a veternej erózie. Najviac ohrozené sú lokality s vyšším sklonom (brehy potokov, riek, a pod.). V dôsledku pôdnej erózie dochádza k úbytku výskytu pôvodných druhov v následnom vegetačnom období.
  3. Zdravotné riziká – pri nalomení stonky alebo listov  rastlina vylučuje látku, ktorá obsahuje fotosenzitívnu  zložku nazývanú furokumarín. Táto látka pri dotyku s pokožkou reaguje so slnečným žiarením a spôsobuje vyrážky a u citlivejších jedincov môže dokonca dochádzať až k vzniku alergických reakcií (vodnaté pľuzgiere). Podobnými reakciami môžu trpieť aj živočíchy, ktoré túto bylinu nedopatrením skonzumujú (bolestivé miesta na jazyku a v ústnej dutine, znížený apetít).

 

Eichhornia nafúknutá (Eichhornia crassipes) – alebo príbeh jedného vodného hyacintu

Tento vysoko dekoratívny vodný druh, ktorého domovom je Južná Amerika a ktorý sa vyznačuje veľkými purpurovými až fialovými kvetmi , je jednou z najhorších vodných burín na svete.  Vďaka svojmu okrasnému vzhľadu sa stal obľúbenou rastlinou záhradných nádrží a rybníkov. Zo záhrad a súkromných parkov sa postupne rozšíril do viac než 50 krajín 5 rôznych  kontinentov sveta. Tento druh sa vyznačuje veľmi rýchlym rastom, sú známe prípady, keď došlo k zdvojnásobeniu celej populácie v priebehu neuveriteľných 12 dní. Táto rastlina je taká expanzívna, že svojou prítomnosťou je schopná v krátkom čase zablokovať vodné cesty, spôsobiť obmedzenia v riečnej doprave, znemožniť plávanie a rybolov. Svojou prítomnosťou zabraňuje prenikaniu svetla a kyslíka do vodného stĺpca, čím znemožňuje alebo potláča rast submerzných druhov rastlín (rastúcich pod hladinou). Tienením a vytláčaním pôvodných vodných druhov výrazne znižuje biologickú diverzitu vodných ekosystémov.

 

Pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima)

Táto drevina bola do USA dovezená z Číny, kde sa tradične pestovala v okolí chrámov. Najprv sa rozšírila na východe  krajiny ale vďaka čínskym robotníkom na stavbe železníc sa postupne rozšírila aj do Kalifornie na západnom pobreží. Je jedným z tých druhov, ktorý zdanlivo spĺňa všetky nároky „moderného“ novodobého stromu a síce je schopný vyhnať výhonky aj cez pukliny v chodníkoch, preraziť aj cez základy budov, je odolný voči extrémnym horúčavám, suchám a znečisteniu prostredia. Veľmi rýchlo je schopný stať sa dominantnou drevinou a to aj z jedného jediného semenáčika zavlečeného do brehových biotopov. Drevina má bohatú koreňovú výmladnosť, korene doslova cestujú pod zemou, vytvárajú akýsi plazivý koberec, z ktorého postupne vyrastie celá húština. Korene obsahujú jedovaté látky, čo je osobitne nebezpečné v prípade masovejšieho výskytu tejto dreviny v blízkosti vodných zdrojov a nádrží. Z tohto dôvodu je výskyt pajaseňa problematický nielen v osídlených oblastiach ale aj v divočine. Akonáhle sa táto drevina na stanovišti zabýva, pôvodné rastlinstvo nemá veľkú šancu prežiť. Raz do roka samčie kvety vylučujú nepríjemne zapáchajúce látky, vďaka ktorému je táto drevina ešte viac neželaným votrelcom.
 
 

Vieme naozaj odhadnúť adaptačný potenciál inváznych rastlín?

Jeden príklad za všetky, opäť z USA, kde sa tejto problematike podľa internetových zdrojov a iných dostupných  materiálov venujú asi oveľa intenzívnejšie ako v Európe.
 

Pohánkovec japonský Fallopia japonica je druh s obrovským inváznym potenciálom. Šíri sa najmä popri potokoch ale aj na suchších stanovištiach. Vďaka výbornému vegetatívnemu rozmnožovaniu je mechanickou cestou takmer „nezničiteľná“, určitú možnosť predstavujú herbicídy ako Roundap. Jej jedinou slabinou je náročnosť na svetlo, vďaka čomu zatiaľ nepreniká do lesov. Po obsadení brehov potokov však znemožňuje ich budúce zalesnenie. Taktiež znemožňuje existenciu druhovo pestrých brehových lúk.

 
V štátoch amerického stredozápadu si botanici a biológovia vymieňajú doslova hororové príbehy o vcelku miestne bežnej rastline s taxonomickým názvom Lonicera japonica (Zemolez japonský). Táto rastlina (ker), ktorá sa ľahko šíri vďaka bohatej produkcii semien,  je dobre prispôsobená životu vo voľnej prírode v južnejších a teplejších štátoch USA. Kdekoľvek sa objaví, veľmi promptne uniká zo záhrad a „napáda“ lesy pahorkatín a brehové porasty v okolí potokov a riek, pričom doslova vytláča z cesty takmer všetky ostatné druhy.
 
Autori použili zemolez japonský len ako jeden z mnohých príkladov na ilustráciu problémov, ktoré môžu invázne druhy z hľadiska ekológie daného územia so sebou priniesť. V minulosti sa zemolez japonský nebol schopný prirodzene šíriť do severnejších a chladnejších oblastí, pretože bol citlivý na mráz. Vďaka  tejto jeho vlastnosti boli listnaté lesy severu spolu s ďalšími miestnymi ekosystémami pred zemolezom „chránené“. Avšak vďaka všeobecne platným zákonom genetiky si „príroda opäť raz poradila“, podobne ako tomu bolo vo filme Jurassic Park. Každý druh rastliny má totižto prístup k obrovskej génovej banke vďaka ktorej sa vlastnosti daného konkrétneho druhu môžu vplyvom človekom obyčajne neregulovaných procesov meniť (výsledkom zámerných génových manipulácií sú geneticky modifikované organizmy  známe ako GMO). V tom danom konkrétnom momente každý jedinec využíva len nepatrný zlomok genetického potenciálu celého druhu. Mnoho ďalších tzv. recesívnych génov sa v celkovom vzhľade alebo správaní jedinca neprejavuje, ale sú napriek tomu v jeho „výbave“ prítomné. Tento fakt je kľúčom k prirodzenému výberu. V prípade zemoleza japonského je jednou z jeho recesívnych (potlačených) vlastností aj väčšia odolnosť voči chladu.
 
Vďaka bohatej plodivosti tohto druhu bola vysoká pravdepodobnosť, že postupom času sa objaví jedinec, ktorý bude na chlad tolerantnejší. Prognóza sa nanešťastie potvrdila a americký botanici a s nimi celá verejnosť sú v súčasnosti svedkami invázie tohto kra smerom na sever. Dopady na prírodné ekosystémy a spoločenstvá sú nedozierne.