Financovanie lesníckej vedy na Slovensku a jeho podiel z HDP

EÚ nabáda členské štáty, aby do roku 2020 investovali do výskumu a vývoja 3 % svojho HDP (z toho 1 % z verejných a 2 % zo súkromných zdrojov). V rámci stratégie Európa 2020 si SR stanovila cieľ dosiahnuť 1,2 % HDP na vedu a výskum, táto ambícia však značne zaostáva za celoeurópskym priemerom. Výdavky na vedu a výskum v SR sú charakteristické dlhodobým podfinancovaním, v posledných rokoch predstavujú 0,82 % HDP ročne, čo je jednou z najnižších hodnôt v EU, prehľad na portáli Štatistického úradu SR.

Komisárka pre výskum, inováciu a vedu Máire Geogheganová-Quinnová uviedla: „Prehľad výsledkov opäť potvrdzuje, že investície do výskumu a inovácií prinášajú ovocie vo forme hospodárskej výkonnosti. Nový program v oblasti výskumu a inovácií, Horizont 2020, s rozpočtom takmer 80 mld. EUR na nasledujúcich sedem rokov, pomôže zachovať takéto výsledky. Na dosiahnutie 3 % HDP do roku 2020 musíme už teraz zvýšiť investície do inovácií v celej EÚ.“

Európa znižuje náskok Spojených štátov a Japonska v inováciách, avšak rozdiely vo výkonnosti medzi členskými štátmi EÚ sú naďalej vysoké a odstraňujú sa len pomaly. Celkové poradie krajín EÚ zostáva pomerne stabilné, pričom na vrchole rebríčka sa umiestnilo Švédsko, po ktorom nasledujú Dánsko, Nemecko a Fínsko – štyri krajiny, ktoré investujú do výskumu a inovácií najviac. Situácia sa najvýraznejšie zlepšila v Portugalsku, Estónsku a Lotyšsku. Celkový pokrok bol podnietený otvorenosťou a atraktívnosťou výskumného systému EÚ, ako aj podnikateľskou inovačnou spoluprácou a komercializáciou poznatkov meranou zahraničnými príjmami z licencií a patentov. Protiváhu zvýšeným verejným výdavkom na výskum a vývoj však predstavoval pokles investícií rizikového kapitálu a inovačných investícií do spoločností v iných oblastiach, ako je výskum a vývoj.

V rámci širšej Európy potvrdzuje svoju pozíciu celkového inovačného lídra Švajčiarsko, ktoré stále prekonáva všetky členské štáty EÚ. Na globálnej úrovni majú vyšší inovačný výkon ako EÚ Južná Kórea, USA a Japonsko. Zatiaľ čo rozdiel v porovnaní s USA a Japonskom sa v posledných rokoch znížil o polovicu, zväčšuje sa, pokiaľ ide o Južnú Kóreu.

EÚ má naďalej výkonnostný náskok pred Austráliou, Kanadou a všetkými krajinami BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika). Tento náskok je stabilný alebo sa dokonca zväčšuje s výnimkou Číny, ktorej postavenie sa rýchlo zlepšuje.​