+421 45 53 14 111
ekologia

Ochrana kvality vody

Foto: Ing. Matej SCHWARZ

Les má schopnosť chrániť vodu (podzemnú, ale najmä povrchovú) pred znečistením pôdnymi časticami a (čiastočne) aj pred znečistením niektorými chemickými látkami. Na Slovensku túto schopnosť tradične nazývame vodoochrannou funkciou. Ide teda o funkciu vplývajúcu na kvalitu vody , mechanizmov, ktorými ju les zabezpečuje je viacero.

Z pohľadu povrchových vôd je najvýznamnejším vplyvom lesa ochrana pôdy pred eróziou. Častice zerodovanej pôdy sú jednou z najvýznamnejších znečisťujúcich látok vo vode odtekajúcej z poľnohospodárskej krajiny. Pri spomalení toku sa usadzujú ako sedimenty, čím zmenšujú objem vodných nádrží, resp. mechanicky znečisťujú vodu. Na pôdne častice bývajú často naviazané ďalšie znečisťujúce látky, napr. hnojivá a pesticídy.

Lesná pôda a hrabanka sú schopné „filtrovať“ vodu znečistenú časticami a rôznymi látkami stekajúcu z nelesných pôd a časť z nich (zvyšky hnojív) dokonca spotrebovať. Túto funkciu plnia najmä brehové porasty a vo svahových dolinkách. Les môže brániť aj znečisteniu vody prachom – tu je však už určité riziko, že látky z neho sa neskôr spláchnu a takto naopak znečistenie vôd zvýšia. Pozitívny vplyv na kvalitu vody má aj tienenie brehov vôd (chladnejšia voda má vyšší obsah kyslíka, čo je vhodné pre organizmy aj pre samočistiacu schopnosť vody) a uvoľňovanie kyslíka do vody z koreňov pobrežnej vegetácie. Brehové porasty sú schopné do istej miery brániť aj brehovej erózii spôsobovanej samotným vodným tokom, avšak len u stojatých vôd a riek s priamym tokom. U meandrujúcich riek dokáže les prirodzenú eróziu len oddialiť.

Foto: Ing. Matej SCHWARZ

Les predstavuje z hľadiska ochrany kvality vôd jeden z najvhodnejších spôsobov využitia pôdy. Obhospodaruje sa spravidla menej intenzívne než iná pôda, čoho výsledkom je menej časté narúšanie povrchu pôdy a nižšie využívanie hnojív a pesticídov. Lesná pôda si aj ľahšie udržiava infiltračnú schopnosť, čo znižuje jej erodovateľnosť.

Potrebný je les neohrozený eróziou, ktorého pôdny kryt (hrabanka, prízemná vegetácia, nadložný humus a p.) nie je narušený. Najčastejším prípadom narušenia pôdneho krytu v lesoch sú zárezy a násypy lesných ciest. Tieto sú dlhodobým zdrojom uvoľnených pôdnych častíc, väčší vplyv však má samotné budovanie ciest, počas ktorého dochádza k značnému jednorazovému znečisteniu vodných tokov. Okrem toho býva pôdny kryt periodicky narúšaný približovaním dreva (najmä približovacie linky), prevádzkou skladov dreva a p. Veľký význam má periodicita narúšania pôdy – v prípadedlhých rubných dôb je narúšanie menej časté a teda narušený povrch zaberá proporcionálne menšiu časť povodia než je tomu u kratších rubných dôb. Z hľadiska ochrany vôd sú teda priaznivé rozsiahle oblasti s menej intenzívnym využívaním lesa, napr. veľkoplošné chránené územia a „marginálne oblasti“.

Ostatné vlastnosti lesa môžu byť takmer ľubovoľné – pôdu rovnako dobre chránia riedke aj husté porasty rozmanitého drevinového zloženia a veku. Dôležité sú však ich dobrá stabilita a zdravotný stav – v prípade rozsiahlych náhodných ťažieb, alebo pri ponechaní odumretých lesov „na prírodné procesy“, dochádza totiž k zvýšenému vyplavovaniu dusíka z mŕtvej biomasy do povrchových vôd. Nežiaduce je padanie stromov do vodných tokov (riziko vybreženia a silnej erózie).

Celkovo možno povedať, že vodoochranná funkcia sa do značnej miery kryje s funkciou protieróznou –  zabezpečenie ochrany lesnej pôdy pred eróziu je súčasne aj veľkým prínosom z hľadiska kvality povrchových vôd. Rozdielom je, že pre ochranu kvality vôd je žiaduca nulová erózia aj u hlbokých pôd na miernych sklonoch, kde by inak postačovalo udržanie erózie na prípustnej úrovni.

Foto: Ing. Matej SCHWARZ

Stav lesa potrebný pre ochranu vody je teda podobný stavu lesa vhodnému pre ochranu pôdy. Nároky kladené vodoochrannou funkciou sú však o čosi vyššie než nároky vyplývajúce z ochrany pôdy a týkajú sa rozsiahlejšieho územia (okrem strmých svahov treba chrániť aj brehové porasty, dolinky a výmole). Ochrana kvality vody si častejšie môže vyžiadať zalesňovanie nelesných pôd. Nevyhnutné je pre ňu plánovanie opatrení na úrovni celých povodí, vrátane nelesných pôd. Nešetrné zásahy v nepatrnej časti povodia (napr. zemné práce, nevhodná orba) môžu znehodnotiť celkové úsilie o zabezpečenie kvality vody.

Požiadavka na kvalitu vody je viac-menej univerzálnou spoločenskou požiadavkou. Hoci teoreticky môže byť ukladanie sedimentov bohatých na živiny miestami prínosom, celkovo platí, že v kultúrnej krajine je riziko ich ukladania na nežiaduce miesta (vodné nádrže, infraštruktúra, meandrovanie riek) neúnosné. Pre odbery vody na rôzne účely je žiaduca voda bez mechanického alebo chemického znečistenia. Preto spoločenským záujmom je vždy znižovanie obsahu splavenín vo vodných tokoch, rozdiely môžu existovať len v miere tohto záujmu – môže byť vyšší u tokov napájajúcich vodné nádrže (najmä zdroje pitnej vody), tokov významných pre rybné hospodárstvo a p. Opatrenia pre podporu vodoochrannej funkcie sú všade rovnaké, ich rozsah sa však bude v rôznych povodiach líšiť.

Pre ochranu kvality povrchových vôd sú vhodné nasledovné opatrenia:

  • využívanie čo najdlhších rubných dôb – týmto sa zníži frekvencia narúšania povrchu pôdy ťažbou a približovaním dreva ako aj podiel rubných porastov a holín na celkovej výmere povodia. Predĺženie rubných dôb však nesmie zhoršiť stabilitu a zdravotný stav porastov, pretože toto by kvalitu vody naopak zhoršilo. Predĺženie (resp. povinné udržiavanie dlhých rubných dôb) presahuje rámec bežného hospodárenia.
  • dôsledná údržba lesných ciest – odrážky, úprava zárezových a násypových svahov, údržba vozovky  napomáhajú zníženiu erózie telesa cesty a splavovania materiálu do vodných tokov. Opatrenie je bežným hospodárením, je však vhodné vlastníkov a užívateľov lesa primerane motivovať k jeho dodržiavaniu.
  • zmena využívania (napr. zalesnenie) pozemkov, ktorých súčasné využívanie má negatívny dopad na kvalitu vôd – u pozemkov, kde orba alebo pastva spôsobujú eróziu s následným splachom do povrchových vôd, je potrebné zvážiť zmenu ich využívania. Jednou z ekonomicky reálnych možností je ich zalesnenie, rovnaký efekt však môže priniesť aj zníženie intenzity poľnohospodárskeho využívania, prípadne ponechanie bez využívania. Zalesňovanie nelesných pôd presahuje rámec lesného hospodárstva a zvýšená potreba ekonomicky náročných opatrení (ochrana kultúr, výchova) v prvých desaťročiach presahuje rámec bežného hospodárenia.
  • zonácia lesných porastov s ohľadom na ochranu vody – v lesoch je vhodné, uplatňovať diferencovaný prístup k jednotlivých porastom a dôsledne vyčleniť:
    • ochranné lesy – tieto sú najviac ohrozené eróziou, a teda si vyžadujú šetrné obhospodarovanie bez ohľadu na vzdialenosť od vodných tokov.
    • brehové pásma – tieto časti lesa majú pre ochranu vody najväčší význam, pretože tvoria nárazníkové zóny medzi ostanými lesnými aj nelesnými pozemkami a samotnými vodami, a sú schopné eliminovať aj prípadné nedostatky obhospodarovania týchto pozemkov. Šírka pásiem závisí od sklonu svahu (minimálna vzdialenosť medzi okrajom cesty a brehom vodného toku by mala byť 15 m, ku ktorej sa na každých 5 % sklonu svahu pridá ďalších 6,5 m) a miery nepriaznivých vplyvov, pred ktorými treba vodu chrániť (napr. pre ochranu pred splachom z poľnohospodárskych pôd 15-30 m). Dôsledné rešpektovanie brehových pásiem nemá na Slovensku dostatočnú oporu v legislatíve, výnimkou sú pásma hygienickej ochrany I. stupňa povrchových zdrojov pitnej vody a lesy v inundačných územiach. Pri obhospodarovaní brehových pásiem sú vhodné nasledovné opatrenia:
      • zalesňovanie nelesných pôd v brehových pásmach – les je tu najvhodnejším typom užívania pôdy, preto je vhodné nelesné pozemky na brehoch. Opatrenie presahuje rámec lesného hospodárstva .
      • načasovanie obnovy lesa v týchto pásmach do času mimo obnovy priľahlých porastov –  nárazníkové zóny majú slúžiť na zachytenie splavenín, ktoré môžu vzniknúť počas ťažby na priľahlých pozemkoch. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.
      • dôsledný zdravotný výber – odstraňovanie poškodených a napadnutých stromov aby nedochádzalo k zatarasovaniu vodných tokov. Opatrenie je bežným hospodárením.
      • zvyšovanie vekovej diferenciácie brehových pásiem – týmto sa vyhneme potrebe obnovovať rozsiahlejšie úseky brehových pásiem naraz. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

Za nevhodné z hľadiska ochrany kvality vôd považujeme nasledovné opatrenia:

    • zemné práce spôsobujúce prísun pôdnych častíc do vodných tokov (napr. budovanie lesných ciest) – najmä počas samotných prác dochádza k zvýšenému prísunu pôdnych častíc do vodných tokov, ich množstvo však závisí od lokalizácie voči tokom (aj keď dôjde k erózii, brehové pásma sú často schopné zachytiť sedimenty skôr ako dosiahnu vodné toky), sklonu svahu, kvality projektov a p.

Foto: Ing. Ľubomír VOJTEK

  • nadmerné poškodzovanie pôdneho krytu pri ťažbe – výbernevhodných ťažbových technológií môže značne zvýšiť eróziu pôdy, zvlášť nebezpečná je jazda mechanizmov alebo vlečenie dreva po spádnici (toto sa týka aj lanových systémov) – poškodenie závisí od celkového objemu dreva priblíženého jednou líniou, šetrnosť je možné zvyšovať zvýšením počtu približovacích trás. Technológia musí byť primeraná sklonu svahu, vzdialenosti od vodných tokov a stavu brehových pásiem, vodohospodárskemu významu vodného toku a p.
  • odvádzanie vody z lesných ciest, stavieb a p. do lesných porastov – voda akumulovaná na lesných cestách, rozsiahlejších stavbách a p. môže po nevhodnom odvedení do lesného porastu spôsobovať eróziu.
  • pastva v lese a preháňanie dobytka, silné prezverenie – dobytok a zver spôsobujú narušenie pôdneho krytu a utláčanie pôdy, riziko hrozí najmä na strmších svahoch.
  • nadmerné rekreačné alebo vojenské využívanie lesa – pohyb vozidiel alebo väčšieho množstva ľudí spôsobuje narúšanie pôdneho krytu a eróziu.
  • časť opatrení sa týka len vylíšených ochranných lesov a brehových pásiem:
    • ochranné lesy – tieto si vyžadujú šetrné obhospodarovanie bez ohľadu na vzdialenosť od vodných tokov:
      • obnova lesa iným hosp. spôsobom než účelovým – v týchto porastoch je nevhodné vytváranie dlhých rubov po spádnici, nadmerný pohyb mechanizmov (pôdny kryt nesmie byť naraz narušený na väčšej súvislej ploche a musí mať čas na zotavenie),
    • brehové pásma – brehové pásma (a vodné toky samotné) sú zónou s najvýznamnejšími reštrikciami:
      • vstup mechanizmami do brehových pásiem – možné narušenie pôdneho krytu a utláčanie pôdy,
      • mechanické zasahovanie do vodných tokov a nádrží – riziko priamej erózie  brehov a dna. Z lesníckych zásahov sú nebezpečné napr. približovanie dreva potokmi (pozdĺž aj naprieč), umiestňovanie dreva a odpadu po ťažbe v tokoch, jazda mechanizmov cez brody a p.). Prípustné by mali byť len úmyselné zásahy smerujúce k zlepšeniu stavu tokov (vytváranie stupňov, regulácie).
      • vstup dobytka do brehových pásiem – s ohľadom na možné narušenie pôdneho krytu, utláčanie pôdy a znečistenie vody je vstup dobytka do brehových zón nevhodný (potrebu brodov a napájadiel treba riešiť technickými opatreniami).
      • nešetrná ťažba dreva v brehových porastoch – prípustné sú len maloplošné zásahy bez vstupu ťažkých mechanizmov do pásma, najlepšie v zimnom období alebo pomocou ramena harvestera.
      • manipulácia s ropnými látkami a chemikáliami – údržba techniky, mazanie, tankovanie a p. Pre mazanie rezných častí mechanizmov preferovať rastlinné oleje.