Funkcia lesa nezávisí len od subjektívnych požiadaviek človeka, významne (a objektívne) ju limitujú stanovištné podmienky jednotlivých lesných porastov. Preto kategorizácia lesa úzko súvisí so stanovištnou typizáciou a zaradením porastu do kategórie H alebo O jednoznačne vychádza z prevládajúceho typu stanovišťa v tomto poraste. Kategória U tvorí z tohto pravidla určitú výnimku – vyplýva najmä z celospoločenského alebo skupinového záujmu vyjadreného aktom vyhlásenia porastov za lesy osobitného určenia. Určité obmedzenie súvisiace s charakterom stanovišťa však ostáva aj tu, ochranná funkcia je totiž nadradená všetkým ostatným funkciám.