ForestPortal » Odborná sekcia I. » Ekológia a monitoring » Inventarizácia GHG LULUCF
+421 45 53 14 111
ekologia

Inventarizácia emisií/záchytov skleníkových plynov v sektore Využívanie krajiny, zmeny vo využívaní krajiny a lesníctvo (LULUCF) a bilancie uhlíka v lesoch Slovenska

K medzinárodným záväzkom Slovenska týkajúcim sa zmeny klímy patria Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC), Kjótsky protokol a Parížska dohoda. Ako členská krajina Európskej únie je Slovensko zároveň povinné tieto záväzky napĺňať v súlade s nadväzujúcou legislatívou EÚ. Slovenská republika každoročne pripravuje Národnú správu o inventarizácii skleníkových plynov v krajine (National Inventory report), ktorá je verejne dostupná na https://unfccc.int/ghg-inventories-annex-i-parties/2020, a ktorá sumarizuje od roku 1990 množstvo vyprodukovaných emisií, ako aj dosiahnutých záchytov skleníkových plynov (GHG – Green House Gasses). Inventarizácia sa týka všetkých sektorov, ktoré produkujú emisie GHG alebo ich zachytávajú: energetika, doprava, domácnosti, odpady, priemysel, poľnohospodárstvo a sektor využívanie krajiny, zmeny vo využívaní krajiny a lesníctvo  (LULUCF – Land Use, Land Use Changes and Forestry).  Lesníctvo je súčasťou sektora LULUCF, ktorý je ako jediný schopný skleníkové plyny nielen emitovať, ale aj zachytávať (viazať), pričom bilančne zatiaľ výrazne prevažuje záchyt. Popri lesoch tento sektor zahrňuje aj iné kategórie, teda iné typy využívania krajiny: trvalé trávne porasty (Grassland), ornú pôdu (Cropland), sídla (Settlement), vodné plochy a mokrade (Wetland) a ostatnú krajinu (Other land), pričom samostatnou kategóriou sú aj produkty z vyťaženého dreva (HWP – harvested wood products). Ako už z názvu sektora vyplýva, dôležité sú zmeny vo využívaní krajiny, napr. zalesňovanie, prevod z ornej pôdy na trvalé trávne porasty, zástavba, ale aj iné kombinácie zmien vo využívaní pôdy, keďže sú spojené s vplyvom na emisie alebo záchyty CO2 a iných skleníkových plynov.

Vývoj záchytov CO2 v sektore LULUCF

Na obrázku 1 je uvedený vývoj emisií/záchytov CO2 na Slovensku v sektore LULUCF od roku 1990. Hodnoty so záporným znamienkom znamenajú „negatívne emisie“, čiže záchyty (viazanie) CO2. Na obrázku je viditeľné nielen zníženie  záchytov CO2 v lesoch v dôsledku vetrových a hmyzích kalamít a s tým súvisiacej zvýšenej kalamitnej ťažby dreva, ale aj zvýšenie záchytov CO2 v kategórii produkty z vyťaženého dreva.  

Vývoj záchytov CO2 v sektore LULUCF  v Slovenskej republike od roku 1990

Vývoj záchytov CO2 v sektore LULUCF v Slovenskej republike od roku 1990

Sektor LULUCF je na Slovensku od začiatku reportovania v r. 1990 jediným sektorom, ktorý neprodukuje čisté emisie skleníkových plynov, ba naopak, vykazuje čisté záchyty. Podobný stav je vo väčšine európskych krajín, ale sú aj krajiny, kde aj tento sektor je prispieva k celkovým emisiám. Na Slovensku majú záchyty od r. 1990 klesajúcu tendenciu, teda z počiatočnej úrovne cca 10 mil. ton CO2 eq. klesli na aktuálnych cca 5 až 6 mil. ton.

 

Lesy ako súčasť LULUCF a jednotlivé úložiská uhlíka v lesoch

Lesy (forest land) predstavujú v sektore LULUCF na Slovensku najvýznamnejšiu kategóriu, ktorá zabezpečuje najvyššie záchyty CO2 v tomto sektore. Okrem tejto kategórie využívania krajiny, záchyty CO2 vykazujú aj kategórie produkty z vyťaženého dreva, orná pôda a trvalé trávne porasty, avšak z bilančného hľadiska sú oveľa menej významné. Naopak emisie CO2, CH4 a N2O sú produkované v kategóriách sídla a ostatná krajina, tiež pri spaľovaní biomasy po ťažbe v lesoch, pri lesných požiaroch, ako aj pri mineralizácii pôdy v dôsledku zmien v ich využívaní. Medzinárodne platná metodika Medzivládneho panelu pre zmenu klímy – IPCC Guidelines (IPCC 2006) rozlišuje nasledovné tzv. úložiská uhlíka:

  • nadzemná živá biomasa (aboveground biomass),
  • podzemná živá biomasa (belowground biomass),
  • mŕtve drevo – odumretá biomasa (deadwood),
  • opad (litter),
  • pôda (soil). 

Bilancie v jednotlivých úložiskách sa realizujú na základe údajov z rôznych podkladov a typov výberových zisťovaní, základom je ale ročná bilancia prírastku biomasy a ťažby. Prvým krokom v celom sektore LULUCF je však príprava matice medziročných zmien vo využívaní krajiny.

Vďaka prírastku dreva sú slovenské lesy významným úložiskom uhlíka. V slovenských lesoch každoročne pribudne cca 5 000 kt uhlíka, avšak zároveň ubudne zhruba 3 800 až 4 000 kt. Bilančný rozdiel tak predstavuje každoročný nárast (zväčšenie zásoby, teda dlhodobú sekvestráciu) zhruba 1 000 až 1 200 kt uhlíka (po prepočítaní 3 500 až 4 500 kt CO2). Vývoj ročného  nárastu (gain) a úbytku (loss) uhlíka v celkovej biomase stromov (kt/C/rok) v lesoch Slovenskej republiky za obdobie 1990 – 2020 je uvedený na Obrázku 2.   

 

Vývoj ročného nárastu (gain) a úbytku (loss) uhlíka v celkovej biomase stromov (kt/C/rok) v lesoch Slovenskej republiky

Vývoj ročného nárastu (gain) a úbytku (loss) uhlíka v celkovej biomase stromov (kt/C/rok) v lesoch Slovenskej republiky

 

Uhlík je ukladaný aj vo výrobkoch z dreva. V rámci bilancie sa rozlišujú produkty s dlhým polčasom, napr. piliarska guľatina (35 rokov), stredne dlhým, napr. drevotriesky (25 rokov) a krátkym polčasom rozpadu, napr. papier (2 roky). Čím viac je produktov s dlhým polčasom rozpadu, tým viac a na dlhšiu dobu je uhlík viazaný. Podľa národnej inventúry GHG dosahujú záchyty CO2 na Slovensku v tejto kategórii v posledných rokoch 250 až 300 kt uhlíka ročne.

Záchyty uhlíka v lesoch majú klesajúcu tendenciu. Kým v období 1990 – 2000 boli na úrovni cca 2000 kt uhlíka, v súčasnosti sú na úrovni 1000 – 1200 kt, a na základe prognózy budú ďalej klesať do r. 2040 približne na polovicu súčasnej úrovne. Príčinou je nevyvážená veková štruktúra lesov, v ktorej prevládajú staršie porasty a vysoký podiel tvoria celkom mladé porasty. Bilanciu nepriaznivo ovplyvňujú aj kalamity v lesoch. Po roku 2040 sa predpokladá opätovné zvýšenie záchytov v dôsledku postupného nárastu podielu porastov s intenzívnym objemovým prírastkom v strednom veku.

Projekcie emisií/záchytov skleníkových plynov

Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav v spolupráci s Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom (NPPC) – Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) a Výskumným ústavom trávnych porastov a horského poľnohospodárstva (VÚTPHP) pravidelne v 2 ročných intervaloch vypracovávajú sumárnu správu k projekciám emisií/záchytov skleníkových plynov zo sektora Využívanie krajiny, zmeny vo využívaní krajiny a lesníctva (LULUCF), ktorá sa venuje účinku prijatých, realizovaných a plánovaných opatrení a politík a analýze ich dopadu na projekcie emisií/záchytov (CO2, CH4 a N2O) skleníkových plynov v jednotlivých kategóriách využívania krajiny (lesy, orná pôda, trvalé trávne porasty, mokrade, sídla, ostatná krajina) a kategóriu produkty z vyťaženého dreva, ale aj v celom sektore LULUCF.

Simulácie ďalšieho vývoja emisií a záchytov v sektore LULUCF do r. 2050 uvažujú s niekoľkými scenármi. Pri všetkých je pravdepodobné, že sektor LULUCF si zachová schopnosť zachytávania emisií aj naďalej, hoci aj vo výrazne menšej miere. 

Pri predpoklade vývoja založenom na pokračovaní súčasných trendov v obhospodarovaní lesov a krajiny (to znamená, že lesy budú obhospodarované podľa aktuálnych plánov starostlivosti, a aj zmeny vo využívaní krajiny budú rovnako intenzívne ako v súčasnosti) sa očakáva postupný pokles záchytov až o 78 % oproti r. 1990. Príčinou je najmä aktuálna veková štruktúra lesných porastov v ktorej je výrazné zastúpenie rubne zrelých lesov, nízky rast rozlohy lesov – pokles intenzity zalesňovania, resp. prevodu nelesných pozemkov do lesného pôdneho fondu.

Pri implementácií dodatočných opatrení, ako sú postupná zmena drevinového zloženia lesov v prospech listnatých drevín, rovnomerný nárast výmery lesov a výška ťažieb dreva na úrovni doteraz realizovaných ťažieb (skutočné ťažby z rokov 2014-2019, ktoré boli o 6-8% nižšie oproti plánovaným v programoch starostlivosti), záchyty pravdepodobne klesnú v porovnaní s rokom 1990 o 47 %.

Zastavenie poklesu záchytov, čiže ich zachovanie na úrovni z r. 1990, by si vyžadovalo implementáciu veľmi intenzívnych opatrení, ako sú zníženie ťažby o 20 % oproti súčasným realizovaným ťažbám, každoročné zalesnenie až 6 000 ha trvalých trávnych plôch a ďalších 6 000 ha ostatných plôch, ako aj zatrávnenie 6 000 ha poľnohospodárskych pôd (opäť každoročne). Do r. 2050 by tak plocha lesa vzrástla o cca 360 000 ha na úkor poľnohospodárskej pôdy.

Stratégia EÚ pre lesy do roku 2030 je dôležitým prvkom Európskej zelenej dohody. Stratégia pre lesy bola zverejnená Európskou komisiou v júli 2021 ako súčasť balíka ďalších strategických a legislatívnych nástrojov EÚ (tzv. balík návrhov Fit for 55) ktoré majú do roku 2030 zabezpečiť redukciu emisií skleníkových plynov o 55% (z úrovne v r. 1990) a tým dostať EÚ na cestu splnenia cieľa klimatickej neutrality v roku 2050.

Súčasťou balíka Fit for 55 je aj návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ktorým sa mení a doplňuje nariadenie (EÚ) 2018/841 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 (ďalej „návrh revidovaného nariadenia o LULUCF“). Cieľom návrhu revidovaného nariadenia o LULUCF je zvýšiť ambície EÚ a členských štátov v oblasti zachytávania a znižovania emisií skleníkových plynov v sektore LULUCF tak, aby sa do roku 2030 umožnilo dosiahnuť stanovený cieľ EÚ znížiť celkové čisté emisie skleníkových plynov o 55% .

Z tohto dôvodu návrh revidovaného nariadenia o LULUCF počíta v sektore LULUCF na úrovni celej EÚ s čistými záchytmi vo výške 310 mil. ton ekvivalentov CO2 (v roku 2030). Stanovuje taktiež rozdelenie tohto celkového cieľa na jednotlivé členské štáty, mení podmienky monitorovania reportovania emisií ako aj niektoré ďalšie podmienky plnenia stanovených úrovní záchytov. Pre Slovensko bol stanovený cieľ záchytov na rok 2030 na úrovni 6,8 mil. ton ekvivalentov CO2, čo je v prepočte na obhospodarovanú výmeru členských štátov takmer dvojnásobok priemeru EÚ a 2. najvyššia alokácia (po prvom Luxembursku). Stanovený národný cieľ je neprimerane vysoký, a navrhovaný systém prerozdelenia celkového cieľa záchytov na členské štáty je značne demotivujúci, pretože na krajiny ktoré v predchádzajúcom období ťažili menšiu časť prírastku dreva vo svojich lesoch (a teda v nich v predchádzajúcom období kumulovali biomasu a uhlík v nej uložený) kladie väčšie bremeno záchytov aj do budúcnosti, pričom takýto systém výpočtu neodráža budúcu kapacitu štátov viazať uhlík.

Projektované scenáre vývoja s existujúcimi (WEM) aj dodatočnými (WAM1) opatreniami predpokladajú nižšie záchyty (vyššie čisté emisie) ako je výška cieľa alokovaného pre Slovenskú republiku na rok 2030.

Predpoklad splnenia daného cieľa je možný podľa scenára WAM2, ktorý je vypracovaný ako ambicióznejší v zmysle zvýšenia záchytov CO2 v sektore LULUCF hlavne pomocou zníženia ťažby dreva. Obsahuje tri dodatočné opatrenia. Prvým je rozšírenie bezzásahového režimu na 75 % výmery národných parkov, teda o výmeru približne 130 tis. ha do roku 2030 v porovnaní so súčasným stavom. Druhým opatrením je zníženie objemu náhodných ťažieb pomocou opatrení ochrany lesa z vyrovnanej kulminácie na úrovni 5,5 mil. m3 v roku 2020 na hodnotu 4,4 mil. m3 v roku 2030. Toto opatrenia má najväčší vplyv na ciele LULUCF z dodatočných opatrení vo WAM2. Posledným opatrením je zvýšenie výmery lesa vysporiadaním a zahrnutím nelesnej drevnej vegetácie (tzv. bielych plôch) do lesných pozemkov v rozsahu 100 tis. ha do roku 2030.

Bilancia záchytov a emisií v sektore LULUCF podľa projekcií - scenárov WEM (with existing measures) aj WAM1 a WAM2 (with additional measures)

Bilancia záchytov a emisií v sektore LULUCF podľa projekcií – scenárov WEM (with existing measures) aj WAM1 a WAM2 (with additional measures)