ForestPortal » Odborná sekcia I. » Ekológia a monitoring » Funkcie lesov » Produkcia dreva a nedr. produktov
+421 45 53 14 111
ekologia

Produkcia dreva a nedrevných produktov

Schopnosť lesa trvalo produkovať tovary, o ktoré má spoločnosť záujem, najmä   drevo , ale aj viaceré   nedrevné produkty , napr. divinu, kože zvierat a trofeje, lesné plody, kedysi aj stelivo pre dobytok a p., tradične nazývame produkčnou funkciou. V dnešnej dobe na Slovensku chápeme túto funkciu najmä ako   drevoprodukčnú , a vzhľadom na stav a možnosti našich lesov, neočakávame v tomto chápaní v dohľadnej dobe zmenu.

Hoci „produkčná funkcia“ býva zvyčajne stavaná do protikladu k ostatným funkciám a nepredpokladá sa za verejnoprospešnú, zo širšieho pohľadu aj na nej spoločnosť záujem má. Je napríklad významné, že výrobky z dreva sú „ekologickejšou“ alternatívou k porovnateľným výrobkom z iných materiálov, pretože „výroba“ dreva je šetrnejšia k životnému prostrediu, drevo je obnoviteľnou surovinou, predstavuje ľahko spracovateľný odpad, produkcia dreva poskytuje zamestnanosť vidieckym komunitám a p. Záujmom spoločnosti teda nie je všeobecné potláčanie využívania dreva (hoci napr. v CHÚ sa to deje), ale skôr minimalizácia konfliktov medzi produkčnou funkciou a „verejnoprospešnými“ funkciami. Celospoločenským cieľom aj čo najefektívnejšie využívanie produkčného potenciálu lesov – lesná pôda resp. les sú príliš významnými prírodnými zdrojmi na to, aby sa ich potenciálom plytvalo.

Spoločenským záujmom je aj produkcia nedrevných produktov, najmä diviny, trofejí a lesných plodov. Tieto sú však alternatívou k produkcii dreva len vtedy, keď ich hodnota, presiahne hodnotu produkcie dreva. Inak je ich produkcia len určitým bonusom k produkcii dreva alebo k mimoprodukčným funkciám. Na Slovensku v podstate nepoznáme nedrevný produkt, ktorý by, pri súčasných cenách, čo len vzdialene konkuroval výnosom z dreva. V stredomorskej oblasti je takýmto produktom napr. korok, ktorého hodnota presahuje hodnotu produkcie dreva na danom stanovišti. Z uvedených dôvodov tu neuvádzame žiadnu alternatívu produkčnej funkcie lesov zameranú na nedrevné produkty.

Tradične sa predpokladá, že pre všetky hospodárske lesy existuje univerzálny produkčný cieľ – produkcia čo najhodnotnejších sortimentov dreva. Naše hospodársko-úpravnícke plánovanie sa oddávna snaží takýto cieľ podporovať, často bez ohľadu na stav porastov a záujem vlastníka. Popri tom sa predpokladá, že takéto hospodárenie bude prospešné aj z pohľadu mimoprodukčných funkcií. V skutočnosti existujú najmenej štyri alternatívy využívania produkčnej schopnosti lesa, oddávna neoficiálne a „z nevyhnutnosti“ využívané.

 

Alternatíva 1: Maximálna objemová produkcia biomasy alebo menej náročných sortimentov pri čo najkratšej rubnej dobe

Foto:  Ing. Vojtech KOMINKA

Pre tento typ produkcie sa využívajú plantáže rýchlorastúcich drevín. Cieľovými sortimentmi sú zvyčajne vláknina, palivové drevo, alebo štiepky. Rubná doba je optimalizovaná na objemovú produkciu. U nás sa pre tento účel využívajú najmä klony euroamerických topoľov, objavujú sa aj pokusy s agátom. V zahraničí sa využíva podstatne širšia škála drevín, vrátane geneticky modifikovaných vŕb a introdukovaných drevín. U nás zatiaľ málo využívanou možnosťou je pestovanie domácich drevín (smreka, borovice a p.) so skrátenými rubnými dobami, zamerané na sortimenty tenších hrúbok bez dôrazu na kvalitu.

Limitujúcim faktorom tohto typu produkcie je produkčná schopnosť pôdy, ktorá je tu vystavená zvýšenému odčerpávaniu živín a má kratší čas na regeneráciu zvetrávaním. Preto sa tu stretávame s otázkou hnojenia, ktorá je inak v lesníctve nevýznamná. Výhodami sú rýchla návratnosť investícií a nižšie riziko poklesu dopytu po cieľovom sortimente, ako aj relatívne nízke náklady na pestovanie. Nevýhodou je slabšie plnenie viacerých mimoprodukčných funkcií, problémy sú s biodiverzitou, estetikou porastov, vodoochrannou funkciou a p. Zvlášť nebezpečné môže  byť pestovanie inváznych drevín (napr. agáta), ktoré sa môžu z novo založených plantáží šíriť do okolia. Z tohto pohľadu sú výhodnejšie dreviny, ktoré sa samovoľne nešíria (napr. klony topoľov). Na druhej strane, aj tie najintenzívnejšie obhospodarované plantáže plnia niektoré mimoprodukčné funkcie, napr. viazanie uhlíka,  hydrické funkcie a p. Keďže sa však na ne pri obhospodarovaní neberie osobitný ohľad, navrhujeme nepovažovať plantáže za polyfunkčné lesy.

Táto alternatíva produkcie vyhovuje viacerým spoločenským záujmom, potrebe využívania obnoviteľných zdrojov surovín a energie alebo potrebe znižovania závislosti na menej udržateľných zdrojoch a importoch. Na druhej strane je tu vždy potrebné minimalizovať určité konflikty s inými záujmami. Zakladanie plantáží by sa malo posudzovať odborne a na úrovni krajinného plánovania. Pre plantáže je potrebné vyčleňovať vhodné stanovištia, na ktorých nehrozí degradácia pôdy alebo potreba silného hnojenia. Pre minimalizáciu dopravných nákladov je vhodné, aby plantáže boli zakladané v blízkosti spracovateľských kapacít. Vhodné sú lokality, na ktorých je využívanie mimoprodukčných funkcií nevýznamné. S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme tento typ produkcie zo strany štátu nepodporovať, čo však nevylučuje možnosť ich podpory z iných dôvodov.

Všetky nasledujúce opatrenia na podporu objemovej produkcie môžeme v zmysle súčasného zákona o lesoch považovať za „bežné hospodárenie“. Pre maximalizáciu objemovej produkcie nenáročných sortimentov dreva sú vhodné nasledovné opatrenia:

  • výber vhodnej dreviny – drevina s dostatočnou produkciou a odolnosťou je nevyhnutným predpokladom ekonomickej efektívnosti plantáží. Výber dreviny zvyčajne má negatívne dopady na niektoré funkcie, vylučuje sa najmä s ochranou biodiverzity.

Foto:  Ing. Ladislav KOČIK

  • hnojenie – kratšie rubné doby a využívanie neobvykle veľkej časti biomasy, zvyšujú riziko vyčerpania pôdy, čo sa dá jedine hnojením. Hnojenie spravidla má negatívne dopady na niektoré funkcie, najmä na ochranu vôd a biodiverzity.
  • ochrana proti škodcom (vrátane chemickej) – monokultúry sú často náchylné na premnoženie biotických škodcov. Používanie pesticídov môže mať negatívne dopady na viaceré funkcie, napr. na ochranu vôd, biodiverzity, rekreačnú funkciu a p.
  • používanie herbicídov – je potrebné pri obnove sadenicami, u obnovy výmladkami alebo odrezkami nie je spravidla potrebné. Opatrenie má negatívne dopady na niektoré funkcie, najmä na ochranu vôd a biodiverzity.
  • kvalitné sprístupnenie a rozčlenenie porastov – je nevyhnutné pre využívanie mechanizácie. Opatrenie má negatívne dopady na niektoré funkcie, najmä na estetickú a rekreačnú, čiastočne aj na ochranu pôdy a p.
  • potláčanie spodnej etáže – samovoľne vznikajúca spodná etáž prekáža pri využívaní mechanizmov a bráni obnove, preto by mala byť v požadovanom čase odstraňovaná.
  • zavlažovanie –  nároky drevín na vodu môžu vyššie, než je schopné naplniť stanovište. U nás sa zatiaľ zakladanie takýchto plantáží nepredpokladá, v budúcnosti (v súvislosti so zmenami klímy) sa však môže zavlažovanie ukázať ako potrebné.

Za nevhodné považujeme nasledovné opatrenia:

  • nadmerné utláčanie pôd mechanizmami – používanie nevhodných mechanizmov môže spôsobiť utlačenie pôdneho zvršku a tým zhoršenie vlastností pôdy.
 

Alternatíva 2: Produkcia cenných sortimentov optimalizovaná na maximálnu hodnotu

Foto:  Ing. Kornel RUMAN

Pre tento typ produkcie sa dajú využiť porasty stanovištne pôvodných aj nepôvodných drevín, pokiaľ sú schopné poskytovať cennejšie sortimenty dreva. Potrebné je tu dostatočné zastúpenie takýchto drevín a kvalitná výchova porastov. Rubná doba sa optimalizuje na maximálnu výťažnosť sortimentov a na bezpečnosť produkcie (ak je pridlhá, môže dochádzať k stratám pri kalamitách). V praxi sa kvôli zjednodušeniu často paušálne používajú rubné doby 100-120 rokov. Na Slovensku sa tento typ produkcie dodnes považuje za štandard podporovaný hospodársko-úpravníckym plánovaním, zvyčajne v kombinácii s nasledujúcou alternatívou (od polovice 20 stor. sa začal klásť dôraz na mimoprodukčné funkcie lesa).

Spoločenským záujmom je tu podpora pestovateľsky náročnejšej produkcie (vyššia potreba kvalifikovanej pracovnej sily v lesníctve) s následnou vyššou pridanou hodnotou v drevospracujúcom priemysle. Z hľadiska mimoprodukčných funkcií ide v podstate o polyfunkčné lesy s prioritou produkčnej funkcie. Jediným rozdielom oproti „úmyselne polyfunkčným“ lesom je, že mimoprodukčné funkcie sú len externalitou, z čoho vyplývajú niektoré odlišnosti (drevinové zloženie porastov nemusí byť prirodzené, naopak, cieľom môže byť pestovanie „ekonomických“ drevín, napr. smreka alebo borovice). Patrí sem väčšina našich kvalitnejšie pestovaných smrekových alebo borovicových monokultúr. Typ produkcie sa však dá využiť aj pre kvalitné porasty s prirodzeným drevinovým zložením. Napriek tomu, že mimoprodukčné funkcie tu nie sú cieľom, zasluhuje si tento typ produkcie lesov určitú podporu zo strany štátu, najmä z dôvodu zvýšených rizík (dopyt po cieľových sortimentoch môže počas rubnej doby zaniknúť, dlhá rubná doba zvyšuje pravdepodobnosť kalamít a riziko nedosiahnutia produkčných cieľov), pomalej návratnosti investícií a pomerne vysokých nákladov na zakladanie a výchovu porastov.

Pre maximalizáciu hodnotovej produkcie kvalitných sortimentov dreva sú vhodné prakticky všetky opatrenia a metódy tradičného pestovania, ochrany a ťažby lesa, ide teda o bežné  hospodárenie. Sú to najmä:

  • výber vhodných drevín – potrebná je aspoň jedna drevina schopná poskytnúť trhom žiadané sortimenty, dostatočne odolná. Vzhľadom na bezpečnosť produkcie a možné výkyvy trhu sú však výhodnejšie zmiešané porasty pozostávajúce z niekoľkých ekonomických (smrek, borovica) a „výplňových“ drevín. Nepôvodné dreviny môžu mať negatívne dopady na niektoré funkcie, napr. na ochranu biodiverzity.
  • správne stanovenie rubnej doby – s ohľadom na maximálnu výťažnosť sortimentov a minimalizáciu rizika. Výhodnejším ukazovateľom ako rubná doba je cieľová hrúbka d1,3 pre cieľové dreviny, v súčasnosti však na Slovensku chýbajú metodické postupy pre jej stanovenie a nie je dostatočne zakotvená v legislatíve.

Foto:  Ing. Vojtech KOMINKA

  • výchova porastov zameraná na kvalitu a stabilitu – štandardné výchovné postupy sú z pohľadu dnešnej ekonomiky príliš nákladné, preto je potrebné hľadať rozumný kompromis medzi kvalitou produkcie a minimalizáciou nákladov, napr. výchovu len cieľových stromov.
  • potláčanie inváznych a „plevelných“ drevín – tieto dreviny sa často agresívne šíria aj v predrubných porastoch, čím sťažujú neskoršiu obnovu. Preto je ich potrebné priebežne potláčať už v priebehu výchovy.
  • zakladanie a udržiavanie spevňovacích prvkov – v prípade, že z dôvodu produkčného cieľa sú porasty menej stabilné, je potrebné ich stabilitu zvýšiť spevňovacími prvkami ako sú rebrá, odluky, rozluky, zapláštené okraje porastov a p.
  • ochrana proti škodcom – biotickí škodcovia dokážu znehodnotiť produkciu alebo ohroziť dosiahnutie produkčného cieľa. Preto je nevyhnutné štandardné dodržiavanie zásad preventívnej ochrany a porastovej hygieny, vrátane nevyhnutného použitia pesticídov. Časť opatrení môže mať negatívne dopady na niektoré funkcie, najmä ochranu prírody a vodoochrannú funkciu.
  • kvalitné sprístupnenie a rozčlenenie porastov – kvalitná výchova je nemysliteľná bez dokonalého sprístupnenia a rozčlenenia porastov, čo môže mať negatívne dopady na niektoré funkcie, najmä na estetickú a rekreačnú, resp. na ochranu prírody.

Za nevhodné považujeme nasledovné opatrenia:

  • nedodržiavanie alebo zmeny cieľov výchovy –  napr. prebierky nesmerujú k cieľu, s ktorým boli porasty zakladané, pôvodne podporované dreviny sa neskoršími zásahmi likvidujú, prebierky zamerané na okamžitý zisk ťažbou najkvalitnejších stromov.
  • poškodzovanie zostávajúcich stromov pri prebierkach a obnove – poškodené kmene a koreňové nábehy spôsobujú rozvoj hniloby a následné zníženie kvality produkcie,
  • pripustenie nežiaducej prirodzenej obnovy – napr. „plevelných“ drevín alebo výmladkovej obnovy, kvôli okamžitému ušetreniu nákladov na úkor budúcej kvality.
  • nadmerné utláčanie pôd mechanizmami – používanie nevhodných mechanizmov môže spôsobiť utlačenie pôdneho zvršku a tým zhoršenie vlastností pôdy.
 

Alternatíva 3: Maximálna (hodnotová) produkcia dosiahnuteľná pri uspokojivom plnení vybraných mimoprodukčných funkcií

Foto:  Ing. Kornel RUMAN

Cieľom je kompromis medzi kvalitou a zabezpečením požadovaného „balíka“ mimoprodukčných funkcií, potrebný napr. pre hospodárske lesy v CHÚ, rekreačných oblastiach, väčšinu lesov osobitného určenia, a pre dostatočne produktívne ochranné lesy. Spoločenským záujmom je plne alebo čiastočne financovať zabezpečenie požadovaných mimoprodukčných funkcií produkciou dreva.

Požadované vlastnosti lesa vyplývajú z „balíka“ požadovaných funkcií. Určia sa analýzou požiadaviek vyplývajúcich z jednotlivých funkcií a nájdením prijateľného kompromisu. Najčastejšie to budú porasty s prirodzeným drevinovým zložením, s pomerne dlhými rubnými dobami umožňujúcimi dopestovanie hrubších sortimentov. V mnohých prípadoch sa tieto lesy nemusia líšiť od lesov pestovaných kvôli produkcii cenných sortimentov. Obmedzené je používanie menej šetrných technológií a budovanie ciest. Ťažba dreva je možná len v rozsahu a spôsobom, ktoré neohrozia plnenie požadovaných funkcií (podrastový alebo účelový hosp. spôsob). Podpora niektorých funkcií si vyžiada koordináciu opatrení na úrovni väčších územných celkov, napr. povodí, rekreačných oblastí, zverníc a p.

Hlavným cieľom hospodárenia nie je produkcia, tým je zákonom alebo kontraktom daná povinnosť zabezpečiť „balík“ z mimoprodukčných funkcií, čo obmedzuje hospodárenie. Ide teda o „úmyselne polyfunkčné“ lesy, ktoré si plne zasluhujú podporu zo strany štátu, aj keď je využívanie produkcie (resp. jej časti) umožnené. Podpora by mala kompenzovať aspoň preukázateľné zvýšenie nákladov vyplývajúce z obmedzení alebo realizácie opatrení. Vhodné sú nasledovné opatrenia:

  • výber vhodných drevín – prvoradým kritériom sú požiadavky vyplývajúce z „balíka funkcií“. Často to bude prirodzené drevinové zloženie, existujú však aj funkcie s požiadavkami opačnými. Prímes ekonomických drevín do rozsahu 10-20 %, pestovaná ako cieľové stromy, smie mať negatívne dopady na niektoré funkcie, nesmie však ísť o funkcie z vybraného „balíka“. Nejde o bežné hospodárenie.
  • obnova porastov – s ohľadom na požadovanú druhovú a priestorovú štruktúru porastov.
  • výchova porastov – výber spôsobov a technológií závisí od požadovaných funkcií. Pokiaľ z nich nevyplývajú osobitné požiadavky, prioritu má statická stabilita stromov a kvalita produkcie,
  • správne stanovenie rubnej doby – ohľad sa berie na požadované funkcie, až následne s ohľadom na produkciu, čo presahuje požiadavky bežného hospodárenia.
  • ochrana proti škodcom – nevyhnutné je štandardné dodržiavanie zásad prevencie a porastovej hygieny. Uprednostňujú sa metódy neohrozujúce požadované funkcie.

Za nevhodné považujeme nasledovné opatrenia:

  • použitie technológií nevhodných z hľadiska požadovaných funkcií – viaceré funkcie vyžadujú používanie šetrných technológií,
  • neproporcionálne vysoký podiel obnovovaných porastov – súhrnná výmera obnovovanej plochy nesmie spôsobiť zhoršenie plnenia požadovaných funkcií v rámci oblasti (vodná bilancia a biodiverzita).
  • poškodzovanie zostávajúcich stromov pri prebierkach a obnove – mechanicky poškodené kmene a koreňové nábehy znižujú odolnosť porastov a kvalitu produkcie.
 

Alternatíva 4: Málo intenzívne pestovanie lesa pri minimálnych nákladoch

Foto:  Ing. Vojtech KOMINKA

Princípom tohto typu využívania produkčnej schopnosti lesa je „nenáročná produkcia“ pri veľmi malých prevádzkových nákladoch, vďaka čomu sú takéto lesy dlhodobo ziskové. V praxi sú to prevažne porasty, ktoré vznikli ako odpoveď prírody na dlhoročne uplatňované neodborné hospodárenie. Ide buď o výmladkové porasty, alebo porasty drevín ľahko sa zmladzujúcich (tzv. plevelné dreviny ako hrab, agát, dub cerový a p.).

Nepatrné náklady na zakladanie (samovoľná obnova) a pestovanie (žiadna výchova a ochrana) tu kompenzujú nedostatočné využívanie produkčného potenciálu stanovišťa. Existuje tu riziko postupnej degradácie porastov (výnimočne aj s dopadom dopady na ostatné funkcie). Nevýhodou je malá potreba kvalifikovanej práce. Produkciou je najmä palivové drevo a vláknina. Stabilita porastov je spravidla dobrá. Protierózna funkcia, hydrické funkcie a p. sú týmito porastmi zabezpečené viac-menej rovnako ako inými typmi lesa. Ceriny, výmladkové dubiny a p. vyhovujú aj ochrane prírody. Problematickou je v zásade len produkčná funkcia, paradoxne však nie pre vlastníka lesa.

Hoci sa moderné lesníctvo oddávna snažilo tento spôsob využívania lesa potláčať, v mnohých regiónoch má tradíciu a obyvateľstvo nemá prostriedky ani motiváciu sa ho vzdať. Za socializmu boli centrálne presadzované značne nákladné prevody a premeny „máloproduktívnych lesov“, žiaľ, často bez adekvátneho výsledku. Neskôr zas existovala snaha prehlásiť regióny s týmto typom hospodárenia za „marginálne oblasti“ a tým vlastne ich málo intenzívne obhospodarovanie „legalizovať“.

Spoločnosť teoreticky má záujem, aby máloproduktívne porasty boli prevádzané na produktívnejšie, tento záujem je však, napr. počas recesie trhu s drevom, pomerne nízky a limitovaný dostupnosťou finančných prostriedkov. Prevody majú význam len v prípadoch, keď sú úspešne zvládnuté. Ich rozsah preto musí byť plánovaný realisticky, inak ide o plytvanie prostriedkami, pričom používané technológie často majú negatívne dopady na mimoprodukčné funkcie lesov (vo výmladkových lesoch napr. prežíva pôvodný genofond, ktorý je prevodmi ohrozený). Reálnym záujmom je teda skôr pomalé a lacné zlepšovanie kvality porastov. Zachovanie súčasného stavu sa dá označiť za komunitný záujem.

Hoci uvedené lesy uspokojivo plnia viaceré mimoprodukčné funkcie, treba konštatovať že ich polyfunkčnosť je len náhodná. Pokiaľ sa vlastník nesnaží o vylepšenie, nevyžadujú sitieto porasty žiadne osobitné opatrenia a teda si nezaslúžia zo strany štátu ani nijakú podporu. Výnimkou by mali byť prípady, keď je zachovanie týchto porastov vyslovene žiaduce.

Podporu si zasluhuje  postupné „vylepšovanie“ týchto porastov, najmä v prípadoch, keď si opatrenia vyžadujú určité zníženie výnosu. Sú to najmä:

  • ponechávanie kvalitných stromov pri obnove – ponechané stromy semenného pôvodu  žiaducich druhov a dobrej kvality pomáhajú potláčať nežiaduce dreviny a zúčastnia sa na budúcej obnove. Náklady sú spočiatku nepatrné. Pokiaľ však cieľom nie je premena/prevod, zvyšujúci sa podiel ponechaných stromov sa časom môže stať neskôr neželaným. V takomto prípade ponechávame len mladšie kvalitné stromy, staršie sa ťažia spolu s ostatným porastom.
  • podpora kvalitných stromov výchovou – hoci absenciou výchovy sa u tejto alternatívy dosahuje efektivita hospodárenia, podpora najkvalitnejších stromov je vhodná.
  • presvetlenie okolia žiaducich drevín na počiatku obnovy – cieľom opatrenia je zvýšiť podiel žiaducich drevín v budúcej generácii porastu.
  • redukcia krovitej etáže alebo zraňovanie pôdy – redukcia krovitej etáže alebo príprava pôdy môže napomôcť semennej obnove cenných drevín (aj výmladkového pôvodu) a záchrane ich genofondu.

Za nevhodné považujeme nasledovné opatrenia:

  • neúspešné pokusy o prevody a premeny – zle pripravené a neodskúšané metódy prevodov a premien prinášajú často vysoké náklady, poškodenie pôdy alebo stratu pôvodnej biologickej diverzity, avšak bez želaného efektu.