United Nations Forum on Forests -UNFF (www.un.org/esa/forests) 

Fórum OSN o lesoch predstavuje medzivládnu platformu na formovanie globálnych stratégií o lesoch. Hlavným poslaním tohto fóra je podporovať zachovanie a trvalo udržateľné obhospodarovanie všetkých typov lesov a prispievať k posilňovaniu významu dlhodobých politických záväzkov prijatých v tejto oblasti. 

Slovenská republika je členom OSN a zároveň aj členom UNFF. Kontaktná osoba za SR (tzv. national focal point) zatiaľ nebola určená. 

Intergovernmental Panel on Forests (IPF) a Intergovernmental Forum on Forests (IFF) (www.un.org/esa/forests) 

Medzivládny panel o lesoch (IPF) a Medzivládne fórum o lesoch (IFF) tvorili v období rokov 1995-2000 platformu na medzinárodný dialóg o lesoch. Medzivládny panel o lesoch (IPF) bol založený Komisiou pre trvalo udržateľný rozvoj (CSD) na obdobie 2 rokov (1995-1997) za účelom vytvorenia medzinárodného fóra na prejednávanie otázok súvisiacich s formovaním lesníckych stratégií. Následne bolo na podnet ECOSOC (United Nations Economic and Social Council – neoficiálny preklad: Výbor OSN pre ekonomické a sociálne otázky) vytvorené Medzivládne fórum o lesoch (IFF), ktoré slúžilo obdobnému účelu v rozmedzí rokov 1997-2000. 

Jedným z najdôležitejších výsledkov IPF/IFF procesu je príprava asi 270 návrhov aktivít (v origináli proposals for action), ktoré sú známe pod súborným názvom IPF/IFF Proposals for Action. Vlády jednotlivých krajín, medzinárodné organizácie, súkromné subjekty ako aj všetky ostatné zainteresované strany môžu tieto návrhy využiť ako návod pre ďalší rozvoj, implementáciu a koordináciu národných a medzinárodných stratégií týkajúcich sa trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. 

WSSD – World Summit on Sustainable Development (www.iied.org www.un.org www.iucn.org) 

Svetový summit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (WSSD) sa uskutočnil v septembri 2002 v Južnej Afrike. Zaoberal sa hlavne otázkami týkajúcimi sa vplyvu globalizácie na trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti. Otázkami globalizácie, ktoré rapídne nadobúdajú na dôležitosti pri rozhodovaní o veciach medzinárodného charakteru, sa predchádzajúci Summit v Rio de Janeiro vôbec nezaoberal. Summit v Južnej Afrike ponúkol platformu na pochopenie kľúčových aspektov trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti a vytvoril predpoklady na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti. Problematike trvalo udržateľného rozvoja je preto potrebné venovať zvýšenú pozornosť nielen v bohatých ale aj v chudobných krajinách tretieho sveta. Trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti by mal byť v centre záujmu a cieľom na každej úrovni riadenia spoločnosti. 

Podľa zástupcov OSN chudobné krajiny potrebujú získať prístup k novým progresívnym technológiám a nerastnému bohatstvu. Taktiež je nevyhnutné rozvinúť ich trhové mechanizmy a vytvoriť fungujúce systémy štátnej správy. Bohaté krajiny budú musieť preukázať skutočný záujem zmeniť súčasný trvalo neudržateľný vývoj spoločenskej spotreby a produkcie a smerovať k efektívnejšiemu využívaniu dostupných prírodných zdrojov. Podľa OSN sa hybnými nástrojmi pokroku a zmien v tejto oblasti stanú občianska spoločnosť spolu so súkromným sektorom. 

Convention on Biological Diversity – CBD (www.biodiv.org) 

Dohovor o biologickej diverzite bol prijatý na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji známej pod názvom „Earth Summit,“ ktorá sa uskutočnila v roku 1992 v Rio de Janeiro. Tento dohovor špecifikuje 3 základné ciele, ktoré sa ratifikujúce krajiny zaväzujú napĺňať v prostredí rozvíjajúcich sa ekonomík, a to:

• zachovanie biologickej diverzity
• trvalo udržateľné využívanie jej zložiek
• spravodlivé zdieľanie existujúcich genetických zdrojov

Cartagena Protocol on Biosafety (www.biodiv.org) 

Cartagenský dohovor o biologickej bezpečnosti bol prijatý 29. januára 2000 na konferencii signatárskych krajín Dohovoru o biologickej diverzite ako dodatočný dokument tohto Dohovoru. Cieľom dohovoru je chrániť súčasnú pôvodnú biologickú diverzitu pred potenciálne negatívnym vplyvom živých modifikovaných organizmov, ktoré sú výsledkom moderných biotechnológií. Dohovor zavádza tzv. advanced informed agreement procedure (AIA), teda postup, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby krajiny, ktoré uvažujú s možnosťou povoliť import geneticky modifikovaných organizmov na ich územie, mali pri rozhodovaní o povolení alebo zakázaní importu k dispozícii všetky potrebné informácie. Dohovor sa tiež zmieňuje o tzv. precautionary approach (doslova preventívny prístup) a zdôrazňuje dôležitosť opatrníckeho prístupu pri zavádzaní GMO do praxe, tak ako je to obsiahnuté v Princípe 15 Deklarácie o životnom prostredí a rozvoji z Rio de Janeiro. Dohovor tiež podmienil vznik tzv. Biosafety Clearing-House, ktorý umožňuje efektívnu výmenu informácií o GMO a slúži ako podporný nástroj pri implementácii záverov dohovoru do praxe. 

United Nations Environment Programme -UNEP (www.unep.org) 

Poslaním Programu OSN o životnom prostredí je zastrešovať a podporovať partnerskú spoluprácu pri ochrane životného prostredia, podnecovať, informovať a motivovať krajiny a národy k zvyšovaniu kvality života bez negatívneho dopadu na život budúcich generácií. 

Centrála UNEP pre Európu

Centrála vyvíja aktivity významné pre viaceré programové oblasti UNEP. Výsledky jej aktivít umožňujú napĺňať nielen regionálne, ale aj celosvetové ciele v oblasti ochrany životného prostredia. Niektoré aktivity tvoria súčasť medzivládnych procesov, ktorých sa európska centrála UNEP aktívne zúčastňuje. 

Najdôležitejšími procesmi zastrešovanými v rámci UNEP sú: 

Environment for Europe (EfE, Životné prostredie pre Európu – www.unep.org) predstavuje ministerský proces, ktorého cieľom je v štvorročných intervaloch pripravovať správu o stave a zmenách životného prostredia. Najvyšším orgánom sú jednotlivé ministerské konferencie. Správu vypracúva United Nations Economic Commission for Europe (ECE), Komisia OSN pre ekonomický rozvoj Európy, za asistencie na tento účel špeciálne zriadených pracovných skupín zložených z vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí sa pri zostavovaní správy opierajú o viacero medzivládnych procesov. 

Ministerský proces nazvaný „Environment and Health“ (Životné prostredie a zdravie) – ministerský proces, ktorého cieľom je v päťročných intervaloch pripravovať správu o stave a nakladaní so životným prostredím s osobitným dôrazom na problematiku zdravotného stavu obyvateľstva. Najvyšším orgánom sú jednotlivé ministerské konferencie. Správa sa vypracúva v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a komisiou nazvanou European Environmental and Health Committee (EEHC), ktorá sa skladá zo zástupcov vlád, odborných organizácií a mimovládnych združení. 

Ministerský proces o ochrane lesov v Európe – ministerský proces, ktorého cieľom je v trojročných intervaloch pripravovať správu o stave a hospodárení v lesoch Európy. Najvyšším orgánom sú jednotlivé ministerské konferencie o ochrane lesov v Európe. Za vypracovanie komplexnej správy sú zodpovedné vlády signatárskych krajín. 

World Conservation Union – IUCN/WCU (www.iucn.org) 

Svetová únia ochrany prírody IUCN/WCU bola založená v roku 1948. Únia má viac ako 980 členov z radov štátov ako aj vládnych a nevládnych organizácií z viac ako 140 krajín sveta. 

Jej poslaním je:

“ podporovať a asistovať občianskym spoločnostiam na celom svete v ich snahách zachovať integritu a diverzitu prírody a zabezpečiť spravodlivé a z hľadiska životného prostredia únosné využívanie prírodných zdrojov.“ 

Aktivity a programy IUCN sú koordinované Ústredným sekretariátom IUCN. 

TBFRA ( www.unece.org) 

TBFRA má formu hodnotiacej správy, ktorá predstavuje príspevok k politickým diskusiám a rozhodovacím procesom týkajúcim sa obchodovania s drevom, rozmiestnenia priemyselných aktivít, ochrany biodiverzity, zmeny klimatických podmienok ako aj ďalších tematických okruhov súvisiacich s lesnými zdrojmi. Hodnotenie stavu lesných zdrojov v miernom a boreálnom pásme (Temperate and Boreal Forest Resources Assessment – TBFRA) je odpoveďou na stále sa zvyšujúce požiadavky na aktuálne, spoľahlivé a medzinárodne porovnateľné údaje o rozšírení, rozmiestnení, charaktere, podmienkach a produktivite lesných zdrojov a ich zmenách nielen na globálnej ale aj regionálnej úrovni. 

TBFRA vychádza zo súboru medzinárodných pojmov a definícií, na základe ktorých sa v 10-ročnom cykle vypracúvajú národné správy o stave a využívaní lesných zdrojov v jednotlivých krajinách. 

United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC (www.unfccc.int) 

Znenie Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách bolo prijaté Ústredím OSN v New Yorku 9.5. 1992. Tento dohovor bol sprístupnený na podpis počas konferencie v Rio de Janeiro, ktorá sa konala od 4.do 14. júna 1992. Dohovor predstavuje otvorený proces, je teda možné k nemu kedykoľvek pristúpiť. Slovenská republika dohovor podpísala 9.5.1993 a ratifikovala 25.8. 1994. Na území Slovenska vošiel dohovor do platnosti dňa 23. novembra 1994. Do dnešného dňa tento dohovor podpísalo už 186 krajín sveta, okrem ďalších sa k nemu prihlásilo aj Európske spoločenstvo (European Community). 

Hlavným poslaním UNFCCC je primeť signatárske krajiny k riešeniu otázok súvisiacich s jedným z najdôležitejších problémov životného prostredia, ktorým musí ľudstvo v súčasnosti čeliť – globálnym klimatickým zmenám prebiehajúcim v súčasnosti. 

Dôležitým medzníkom v boji proti klimatickým zmenám bolo prijatie tzv. Kjótskeho protokolu o 5 rokov neskôr. Vychádzajúc zo záverov UNFCCC, Kjótsky protokol priniesol prelomové zmeny v prístupe k riešeniu problematiky klimatických zmien, keď zaviedol právne záväzné limity na produkciu emisií skleníkových plynov a nový inovatívny mechanizmus, ktorého hlavným cieľom je umožniť znižovanie nákladov spojených so znižovaním produkcie emisií. 

Kyoto Protocol (www.unfccc.int) 

Znenie Kjótskeho protokolu, ktorý tvorí súčasť UNFCCC bolo prijaté na 3. stretnutí Konferencie signatárskych krajín UNFCCC, ktorá sa konala v japonskom Kjóte dňa 11. decembra 1997. Tento protokol bol sprístupnený na podpis v Ústredí OSN v New Yorku a to od 16.3. 1998 do 15.3. 1999. Do tohto dátumu dohovor podpísalo 84 krajín sveta. Krajiny, ktoré doteraz dohovor nepodpísali, môžu tak urobiť kedykoľvek. Slovenská republika protokol podpísala 26.2. 1999 a ratifikovala 31.5.2002. 

Program on Forests – PROFOR (www.profor.info) 

Program o lesoch známy pod skratkou PROFOR zastrešuje mnohostrannú partnerskú spoluprácu, ktorej spoločným cieľom je zvyšovať príspevok lesov k trvalo udržateľnému rozvoju spoločnosti a ochrane životného prostredia ako aj k znižovaniu úrovne chudoby v jednotlivých krajinách sveta. Cestou zvyšovania úrovne poznania a rozvoja trvalo udržateľného obhospodarovania lesov sa PROFOR snaží podnecovať jednotlivé krajiny k transformácii ich lesníckych sektorov na odvetvia lepšie napĺňajúce ideu sociálne a environmentálne trvalo udržateľného odvetvia, ktorého fungovanie bude založené na stratégiách a inštitúciách uplatňujúcich holistický prístup k ochrane a obhospodarovaniu lesov. 

PROFOR sa snaží tento cieľ napĺňať tým, že takéto stratégie a inštitúcie podporuje a to formou účastníckych procesov ako sú napr. národné lesnícke programy ako aj formou zvyšovania úrovne vedeckých poznatkov v 4 kľúčových tematických oblastiach a síce:

• správa lesov
• príspevok lesov k rozvoju vidieka z k znižovaniu chudoby jeho obyvateľov
• zmierňovanie závažných negatívnych dopadov činností iných odvetví na lesy
• inovatívne spôsoby financovania trvalo udržateľného obhospodarovania lesov

Convention to Combat Desertification – CDD (www.un.org) 

Hlavným cieľom Dohovoru OSN o boji proti rozširovaniu púští je na medzinárodnej úrovni bojovať proti rozširovaniu púští a degradácii území v arídnych, semi-arídnych a suchých oblastiach s nedostatkom zrážok. Pozornosť a úsilie odborníkov treba sústrediť najmä na africký kontinent, ktorý je týmto procesom najviac postihnutý. Dohovor bol prijatý 17.6. 1994 v Paríži a vošiel do platnosti dňa 26.12.1996. 

United Nations Educational, Scientific and Cultural Organisation – UNESCO (www.unesco.org) 

Organizácia UNESCO bola založená 6. novembra 1945. Ústredie UNESCO sídli v Paríži. Organizácia mala ku dňu 19.10.1999 188 členov. 

Hlavným cieľom UNESCO je prispievať k zachovaniu mieru a bezpečnosti na našej planéte a to podporovaním spolupráce medzi jednotlivými národmi sveta na poli vzdelávania, vedy, kultúry a vzájomnej komunikácie za účelom zvýšenia univerzálneho rešpektovania práva na spravodlivosť, princípov právneho štátu ako aj rešpektovania základných ľudských práv a slobôd, na ktoré majú právo všetky národy sveta bez ohľadu na rasu, pohlavie, jazyk alebo náboženstvo tak ako to bolo zakotvené v Charte OSN.

Council of Europe (www.coe.int) 

Akýkoľvek štát Európy sa môže stať členom Rady Európy za predpokladu, že akceptuje princípy právneho štátu a garantuje základné ľudské práva a slobody každému občanovi daného štátu. 

Rada Európy je medzivládna organizácia, ktorá si kladie za cieľ:

• chrániť základné ľudské práva, pluralitnú demokraciu a princípy právneho štátu
• podporovať verejné povedomie a rozvoj kultúrnej identity a diverzity v Európe
• pokúsiť sa nájsť riešenia problémov, ktorým v súčasnosti Európska spoločnosť musí čeliť (diskriminácia menšín, xenofóbia, nedostatok tolerantnosti, ochrana životného prostredia, klonovanie ľudských embryí, Aids, drogy, organizovaný zločin, atď.)
• napomáhať konsolidácii stability demokracie v Európe cestou podpory politických, legislatívnych a ústavodarných reforiem

Rada Európy vznikla v roku 1949 a v súčasnosti má 45 členov. Táto organizácia by sa nemala zamieňať s EU, keďže ide o dve nezávislé organizácie. 15 členských štátov EU je však zároveň aj členskými štátmi Rady Európy. 

The International Union of Forest Research Organizations IUFRO (www.iufro.org) 

Medzinárodná únia lesníckych výskumných inštitúcií IUFRO predstavuje medzinárodné združenie vedeckých a výskumných inštitúcií, ktoré bolo založené v roku 1892.

IUFRO je:

• otvorenou, na princípoch rovnosti založenou dobrovoľnou organizáciou združujúcou vedeckých a výskumných pracovníkov z rôznych krajín sveta zameranou na vedecký výskum v oblasti lesov
• organizáciou s celosvetovou pôsobnosťou
• neziskovou, nevládnou a nepolitickou organizáciou
• združuje viac ako 15 000 vedeckých a výskumných pracovníkov z viac ako 700 členských inštitúcií z viac ako 100 krajín sveta
• mimoriadnym členom International Council of Scientific Unions (ICSU)

Cieľom IUFRO je podporovať na vedeckých poznatkoch a výskumnej báze založené trvalo udržateľné obhospodarovanie svetových lesných zdrojov a takto zabezpečiť poskytovanie ekonomických, environmentálnych a sociálnych úžitkov z lesa.

Poslaním IUFRO je podporovať medzinárodnú spoluprácu a koordináciu aktivít týkajúcich sa výskumu lesov a drevín v celej ich komplexnosti. 

Členmi IUFRO sú:

• inštitúcie zaoberajúce sa výskumom týkajúcim sa lesov, produktov a služieb z lesa, ochranou lesa; jednotlivci zaoberajúci sa výskumom v danej oblasti
• nevládne organizácie zaoberajúce sa lesníckou problematikou
• orgány štátnej správy na jednotlivých úrovniach riadenia (miestnej, národnej) ako aj medzinárodné organizácie zaoberajúce sa lesníckou problematikou
• vlastníci lesov a iné osoby existenčne závislé na lese

Sekretariát IUFRO sídli vo Viedni.