Zvyšovanie úživnosti poľovného revíru
a) úživnosť lesných poľovných revírov sa zlepšuje:
- zakladaním lúk a políčok pre zver, ktorých plošná výmera závisí od lesnatosti krajiny, štruktúry lesov, najmä zastúpenia listnatých plodonosných drevín a intenzity obhospodarovania poľnohospodárskej krajiny (pomer lúk, pasienkov a intenzívne obrábanej poľnohospodárskej pôdy) min. 1 % z lesnej plochy.
- melioráciou lesných lúčok a pasienkov.
b) úživnosť poľných poľovných revírov sa zlepšuje:
- zakladaním a udržiavaním trvalých remízok na nevyužitých poľnohospodárskych plochách a živých plotov z plodonosných kríkov pozdĺž poľných ciest a kanálov. Minimálna výmera týchto plôch by mala byť 0,5 % poľovnej plochy.
- zakladaním a riadnym obhospodarovaním dočasných remízok, vrbovín, zahustených vetrolamov a hniezdnych políčok pre pernatú zver.
Úživnosť lesného prírodného prostredia pre raticovú, najmä prežúvavú zver
Úživnosť poľovných revírov najlepšie charakterizujú typologické jednotky, skupiny lesných typov, resp. lesné typy (Ambroz 1963, Katreniak 1978 a iní). Podľa týchto typologických jednotiek sa poľovné revíry zatrieďujú do akostných tried pre jednotlivé druhy raticovej zveri.
(Platí pre ekologické mriežky slt pri všetkých uvádzaných druhoch raticovej zveri)
Porovnanie ekologických mriežok skupín lesných typov
- Jelenia zver má vhodné podmienky od 1. až po 6. vegetačný stupeň. Naproti tomu ostatné druhy raticovej zveri majú priaznivé podmienky v nižšie ležiacich vegetačných stupňoch (v 1. a 2., resp. 3. a 4.). Vo vyššie ležiacich vegetačných stupňoch sú už pre tieto druhy suboptimálne, resp. pesimálne podmienky (6. – 7. vegetačný stupeň).
- V rade A sú najhoršie trofické podmienky pre všetky druhy raticovej zveri. Obdobná situácia je aj v medziradoch A/B, okrem jelenej zveri, kde v tomto medzirade má najvyššie zastúpenie II. akosťová trieda. Iná je situácia v rade B. Pri jelenej zveri má tu najvyššie zastúpenie I. akostná trieda.
- Ako vidíme z obrázku 1 rozdiely v úživnosti sú aj medzi jednotlivými skupinami lesných typov (aj keď ide o ten istý vegetčný stupeň a edaficko trofický rad). Napríklad v 4. vegetačnom stupni, v živnom rade patrí Fp do IV. akostnej triedy, ale Ft do I. akostnej triedy. Preto bonitácia poľovných revírov nevychádza z vegetačných stupňov, či edaficko trofických radov, ale zo skupín lesných typov.
Zmeny v úživnosti prírodného prostredia v dôsledku antropogénnej činnosti
Problematiku možno rozdeliť do troch častí:
- lesné porasty
- poľnohospodárske pozemky
- iné zásahy do prírodného prostredia
Lesné porasty
Porovnanie súčasného zastúpenia drevín v lesoch Slovenskej republiky s pôvodným a cieľovým – výhľadovým
Rozdelenie výmery lesných porastov podľa stupňa zmiešania ihličnatých a listnatých drevín
Charakteristika lesov na Slovensku podľa pôvodnosti a výmery ich porastovej plochy (tis. ha / %).
Poľnohospodárske pozemky
- Mnohé lúky a pozemky sa prestali obhospodarovať, čiže sa navypásajú, nekosia, neošetrujú. Následkom je ich splanenie. Začínajú prevládať rôzne nekvalitné trávy a byliny, vyrastá nálet drevín, nastupuje sukcesia a tieto plochy postupne zanikajú.
- Mnohé plochy ornej pôdy v horských oblastiach sa tiež prestali obhospodarovať ako orná pôda. Aj na nich nachádzala zver potravu, ako napr. zemiaky, ovos a iné.
Iné zásahy do prírodného prostredia
Ide najmä o stavebnú činnosť. Znižuje sa tým jednak výmera poľovnej plochy, ale aj pastevný biorytmus zveri.
Možnosti zvyšovania úživnosti poľovných revírov lesníckymi a poľovníckymi opatreniami – znižovanie škôd zverou na lesných porastoch
Lesnícke opatrenia
Postup pozostáva z určenia stupňa ohrozenia lesných porastov zverou, zistenia koncentrácie zveri v poľovných revíroch a zo stanovenia diferencovaných opatrení podľa stupňov ohrozenia lesných porastov a koncentrácie zveri.
Určenie stupňa ohrozenia lesných porastov zverou
Prameň: Paulenka 1986, 1987, 1991; Finďo 1985, 1998; – upravené
Ohrozenie drevín zverou podľa vegetačných stupňov a druhu ich obnovy
prirodzená – P, umelá – U
Prameň: Paulenka 1986, 1987, 1991; Finďo 1985, 1998; – upravené
Zistenie koncentrácie zveri v poľovných revíroch
Dôležitým podkladom sú informácie o koncentrácii zveri počas roka, čo je možné zabezpečiť vedením záznamov o pozorovaní jednotlivých druhov zveri podľa lokalít. Pritom treba vždy zapísať dátum a hodinu, číslo porastu, lokalitu, druh, pohlavie, počet zveri a jej chovanie. Výsledkom je zoznam porastov kde sa zver koncentruje počas vegetačného obdobia a zimného obdobia, resp. skoro na jar.
Stanovenie diferencovaných opatrení podľa stupňov ohrozenia lesných porastov a koncentrácie zveri
Môžu vzniknúť tri alternatívy (kombinácie ohrozenia) lesných porastov zverou a jej koncentrácií:
- Tam, kde sa zver koncentruje je veľké ohrozenie lesných porastov
- Koncentrácia zveri čiastočne súvisí s ohrozením lesných porastov
- Zver sa koncentruje na iných lokalitách (porastoch) ako je veľké ohrozenie lesných porastov
Syntéza riešenia
Z mapových podkladov o stupňoch ohrozenia (poškodenie lesných porastov zverou) a koncentrácii zveri a ich vzájomného porovnania vytvoríme zóny, kde by sa mala (samozrejme aj mohla) zver zdržiavať počas zimného obdobia (vrátane jari pred vegetáciou) a v lete (počas vegetácie).
Poľovnícke opatrenia
- trvalé obhospodarovanie lúk
- zakladanie políčok a ohryzových plôch pre zver
- správne prikrmovanie
- správna dislokácia krmovísk a kŕmnych zariadení
Trvalé trávne porasty
Políčka pre zver
- zriaďovať za účelom zlepšenia úživnosti predovšetkým v nevegetačnom období čo najviac políčok pre zver
- tzv. zimná jelenia paša (ozimná raž, raž s vikou alebo s repkou, príp. rôzne druhy kapustovín)
- zveri ju sprístupňovať až koncom jesene a v zimnom období
Pri zvyšovaní úživnosti poľovného revíru je potrebné spomenúť aj zakladanie ohryzových plôch pre zver. Tieto je potrebné vysadiť drevinami, ktoré zver rada ohrýza (jaseň, javor, dub, brest, rakyta a pod.). Najlepšie je ich ohradiť a sprístupňovať zveri po menších častiach aby sme zabezpečili regeneráciu ohryzových drevín.
