Lesnícka politika a legislatíva
Význam lesov a ich funkcií pre ľudskú spoločnosť, ich potenciálu pri riešení naliehavých výziev budúcnosti ako aj ich ohrozenosť pôsobením negatívnych faktorov, robia les predmetom rozmanitých politík a politických procesov, podporovaných rôznymi medzinárodnými organizáciami, inštitúciami či fórami.
Počnúc Konferenciou OSN pre životné prostredie a rozvoj (Earth Summit, Rio de Janeiro, 1992) sa za hlavný cieľ lesníckych
politík považuje trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov (TUOL), ktoré je súčasťou trvalo udržateľného rozvoja ľudskej spoločnosti, ktorého koncept vytvorila Svetová komisia pre životné prostredie a rozvoj, v súčasnosti zastrešeného Agendou 2030 a jej cieľmi udržateľného rozvoja.
Na globálnej úrovni sú (trvalo) udržateľný rozvoj a TUOL obhospodarovanie lesov zastrešené Organizáciou spojených národov,
resp. jej jednotlivými zložkami. Keďže svetové lesy sú rozmanité, „Zásady lesníctva“ formulované Konferenciou
v Rio de Janeiro 1992 vyústili do vzniku regionálnych procesov TUOL, pričom jedným z týchto regiónov je aj Pan-európsky región čiastočne sa prekrývajúci s regiónom Montrealského procesu (Rusko je signatárom oboch procesov).
Na pan-európskej úrovni bola prvá Ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe zorganizovaná už v r. 1990 v Štrasburgu,
k zjednoteniu so „Zásadami lesníctva“, a teda aj s konceptom TUOL, došlo na Ministerskej konferencii v Helsinkách r. 1993. Pan-európsky proces (dnes nazývaný FOREST EUROPE) zahŕňa 47 signatárov (46 Európskych krajín a Európska únia, čo je
väčšina Európy, vrátane ázijských území Ruska a Turecka, ako aj Cypru.
Na úrovni Európskej únie je lesnícka politika ponechaná na jednotlivé členské štáty (princíp subsidiarity), s ktorými EÚ zdieľa
viacero kompetencií vťahujúcich sa k lesom, a to najmä v oblasti životného prostredia, klímy a pôdohospodárstva. Popri legislatíve Natura 2000, Nariadení EU o dreve, LULUCF nariadení, Nariadení o obnoviteľnej energii, Programe rozvoja vidieka a ďalších, je to najmä Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ 2030, ktorá je jednou z kľúčových iniciatív Európskej Zelenej dohody a vychádza zo Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity 2030.
Slovenská lesnícka politika sa realizuje prostredníctvom legislatívy a strategických dokumentov, v súlade s členstvom
Slovenskej republiky v EÚ a cieľmi procesov a iniciatív, ktorých je signatárom. Dôležitým nástrojom národných politík sú národné lesnícke programy, vypracované v súlade s odporúčaniami FOREST EUROPE.