+421 45 53 14 111
zaujimavosti

ABC biodiverzity

Mnohé živočíšne druhy závisia od rastlín.
Foto: Ing. Matej SCHWARZ

Čo je to vlastne biodiverzita?

Definícia termínu biodiverzita je vo svojej podstate veľmi jednoduchá  a nemá nič spoločné so siahodlhými, pre bežného laika nezrozumiteľnými  a mnohokrát nepochopiteľnými vedeckými termínmi, ktorých používanie sa stáva bežnou praxou aj v materiáloch určených pre širokú verejnosť. V zjednodušenej podobe je to vlastne mozaika života v celej rozmanitosti jeho druhov a foriem, čiže rozmanitosť života na Zemi. Biodiverzita v skrátenej forme nahrádza termín biologická diverzita, ktorý v sebe zahŕňa diverzitu génov v rámci druhov, diverzitu druhov v rámci ekosystémov a diverzitu ekosystémov  -napr. koralových útesov, lesov, prérií, mokradí, a pod. – v rámci biosféry.

Koľko „nás“ je? (Aký je počet druhov?)

Možno to znie až neuveriteľne, ale vedci sú stále na začiatku ich snáh podrobne zmapovať rozmanitosť živých foriem na Zemi. Doteraz sa im podarilo identifikovať 1,7 milióna rôznych druhov žijúcich organizmov, z ktorých každý je nenahraditeľným „produktom“ evolúcie. Aj napriek tomu existuje ešte mnoho na druhy bohatých ekosystémov, ako sú napr. lesy tropického pásma, koralové útesy, hĺbky dna oceánov, ktoré sme sotva začali objavovať. Optimistické odhady hovoria, že ľudská civilizácia sa delí o planétu Zem s nie menej ako 3 až 30 miliónmi iných druhov. Každý rok vedci objavia a popíšu mnoho nových foriem organizmov vrátane niekoľkých nových druhov vtákov a cicavcov.  Ich snahy sú viac ako na mieste, pretože existencia mnohých ekosystémov je vážne ohrozená.

Prečo je biodiverzita dôležitá?

Druhy a ekosystémy našej planéty poskytujú celú škálu rôznych a pre ľudskú spoločnosť nevyhnutných „tovarov a služieb.“ Mnohé druhy hmyzu, vtákov a netopierov sú napr. užitočné tým, že opeľujú kvitnúce druhy rastlín a poľnohospodárske plodiny. Zelené rastliny „likvidujú“ z atmosféry COa naopak do prostredia uvoľňujú kyslík. Lesy sú osobitne dôležitými „skladiskami“ COa majú tým nezastupiteľnú úlohu pri znižovaní dopadu globálnych klimatických zmien na spoločnosť. Niektoré druhy baktérií sú schopné konvertovať atmosferický dusík na zlúčeniny dusíka, ktoré sú rastliny schopné využiť ako hnojivo. Mokradné spoločenstvá majú napr. vlastnosť absorbovať v sebe nadbytočnú vlahu (princíp špongie) a tým znižovať nebezpečenstvo vzniku záplav ako aj schopnosť účinne čistiť toky filtráciou sedimentov a znečisťujúcich látok, ktoré so sebou voda prináša.

Z druhov rodu Digitalis sa vyrába známy liek na srdce. Súčasne tieto rastliny majú aj nezanedbateľnú estetickú funkciu. (Na obr. Náprstník veľkokvetý – Digitalis grandiflora)
Foto: Ing. Matej SCHWARZ

Mnohé tovary prichádzajú na spotrebiteľský trh vo forme potravín, medikamentov, vlákien a rôznych palív. Z celkového počtu 150 najčastejšie predpisovaných liekov v USA, 118 pôvodne pochádza z rôznych druhov rastlín, húb  a iných organizmov. Liek cyclosporin ,ktorý potláča prirodzené reakcie imunitného systému, je odvodený z relatívne nenápadného druhu huby rastúcej v Nórsku. Faktom však ostáva, že drvivá väčšina rastlinných druhov, húb  a mikroorganizmov stále len čaká na využitie ich prirodzených vlastností v medicíne. Čas sa však nezadržateľne kráti, pretože so zánikom mnohých foriem života zaniká aj možnosť ich podrobného preskúmania. Divo rastúci príbuzní hlavných poľnohospodárskych plodín sú napr. významnou zásobárňou pôvodných génov, ktoré sú dôležité z hľadiska zabezpečenia „flexibilnosti“ a odolnosti poľnohospodárskych plodín vo vzťahu k meniacim sa podmienkam prostredia (klimatické zmeny) a výskytu škodcov a chorôb. Bonusom biodiverzity navyše je nami niektorými možno automaticky ponímaná pestrosť a farebnosť života okolo nás a možnosť uniknúť z reality veľkomesta a civilizácie do prírody. Pre mnohých z nás je nezabudnuteľným zážitkom pozorovať zriedkavé a ohrozené druhy vtákov pri ich hniezdení a párení, pozorovať veľryby pri ich sťahovaní naprieč oceánmi alebo objavovať človekom zatiaľ nedotknuté kúty Zeme v celej ich nádhere a rozmanitosti druhov. V celom kolobehu života majú všetky živé organizmy našej planéty rovnaké právo na vlastnú existenciu ako je prisudzovaná človeku,  a to bez ohľadu na ich súčasné alebo budúce využitie človekom.

Je postupná strata pôvodnej biologickej diverzity dôvodom na „paniku“ ?

Rast ľudskej populácie a svetových ekonomík v posledných niekoľkých desiatkach rokov spôsobil okrem iného aj do enormného tlaku na prírodné ekosystémy a ich druhy. Odhaduje sa, že 1/3 až 1/2 zemského povrchu je už ľudskou činnosťou značne pozmenená a preto väčšina druhov rastlín a živočíchov je odkázaná prežívať v čoraz viac fragmentovaných zvyškoch prírodnej krajiny. Niektoré ekosystémy ako napr. vysokotrávne prérijné spoločenstvá alebo tzv. suché tropické lesy už prakticky v ich pôvodnej forme na Zemi nenájdete. Iné ekosystémy ako napr. mokrade sa v súčasnosti vyskytujú len na zlomku ich pôvodnej plochy. Za posledných 200 rokov bolo napr. v kontinentálnej časti USA zničených až 53 % všetkých mokraďných spoločenstiev. Väčšina z nich padla za obeť rozširovaniu poľnohospodárskej pôdy (došlo k ich odvodneniu a premene na poľnohospodársky využiteľnú  pôdu). Spôsob, akým človek pozemky využíva, môže mať v niektorých prípadoch nepriaznivý vplyv aj na ekosystémy mimo priameho „dosahu.“ Jedným z hlavných  dôvodov stále postupujúcej degradácie svetových koralových útesov (odhaduje sa, že až 90 % koralových útesov je mierne až vážne poškodených) je okrem globálnych klimatických zmien aj splach pôdy a živín z okolitých nedávno odlesnených oblastí.

Kosené lúčky značne zvyšovali biodiverzitu rozsiahlych lesných komplexov. Žiaľ, v súčasnosti tento biotop mizne v dôsledku zanechania tradičného obhospodarovania a následného zarastania alebo v dôsledku invázie neofytov. Biotop Natury 2000: Mountain hay meadows – horské kosné lúky.
Foto: Ing. Matej SCHWARZ

Priamym a jednoznačne hmatateľným dôkazom poklesu biodiverzity je však „až“ počet skutočne vyhynutých druhov. V USA sa napr. odhaduje, že až 1,5 % všetkých vedecky zdokumentovaných druhov rastlín a živočíchov, ktoré sa na území krajiny vyskytovali na začiatku 20. storočia už pravdepodobne vyhynulo. Ďalších 22,2 % druhov je ohrozených alebo až zriedkavých. K poklesu až vyhynutiu druhov dochádza v dôsledku deštrukcie ich stanovišťa (úbytok lesných druhov v dôsledku veľkoplošného odlesňovania, a pod.), ich nadmerným využívaním (rybolov, poľovníctvo) alebo rozširovaním  nepôvodných druhov rastlín a živočíchov do nových oblastí. Odhadovať pokles biodiverzity v globálnom merítku je veľmi zložité a to kvôli obmedzeným znalostiam o rozšírení a celkovom počte druhov na našej planéte. Nie je však pochýb o tom, že hlavným „pôvodcom“ zvýšeného tempa vymierania druhov je devastácia a fragmentácia na druhy bohatých prírodných biotopov ako sú napr. tropické dažďové pralesy. Ak sa odlesňovanie tropických oblastí, ktoré momentálne pokračuje tempom 1 % za rok (strata 15,4 milióna hektárov lesa), nespomalí dôjde k úbytku 10 – 20 % z celkového počtu druhov našej planéty v priebehu najbližších 20 až 50  rokov. Aj napriek tomu, že vyhynutie druhu  ako takého je v prírode javom prirodzeným (na základe fosílií je možné dokumentovať vyhynutie nespočetného množstva druhov a to dávno predtým, ako prišli prví ľudia, ktorí postupne ovládli krajinu vo svoj vlastný prospech), súčasné tempo ľudskou spoločnosťou spôsobeného vymierania druhov  je aj pri konzervatívnych odhadoch 100 až 1000 násobkom historicky pozorovaného vymierania.

Ktorý kút sveta je najviac ohrozený stratou biodiverzity?

Podľa údajov zozbieraných organizáciou „World Resources Institute“ percento živočíšnych druhov ohrozených zánikom je v regiónoch mierneho a tropického pásma približne rovnaké (2-10 %), zatiaľ čo percento ohrozených druhov rastlín je vyššie v  krajinách mierneho pásma. Jedným z možných dôvodov môže byť vyššia úroveň poznania týchto druhov (rozsiahlejší výskum) a intenzívnejšie snahy ochrancov prírody o ich záchranu. Predpokladá sa, že celkový počet ohrozených druhov rastlín a živočíchov v tropických oblastiach sa v blízkej budúcnosti podstatne zvýši a to s ohľadom na ich komplexnejší výskum.

Známy roháč (Lucanus cervus) je v celom svojom vývojovom cykle závislý od dubov. Foto: Ing. Ivor RIZMAN

Prečo je potrebné v súčasnosti chrániť aj jednotlivé poddruhy a ich populácie?

Poddruhy a populácie, geneticky rozdielne skupiny vylíšené v rámci jednotlivých druhov, tvoria  prevažnú časť genetickej diverzity organizmov prírodného sveta. Táto osobitne vylíšená úroveň biodiverzity, akási základná úroveň, nad ktorou je vylíšená úroveň druhovej a ekosystémovej diverzity, umožňuje jednotlivým druhom rastlín a živočíchov ako vyšším hierarchickým jednotkám  adaptovať sa na  zmeny prostredia. Zachovanie diverzity na úrovni poddruhov a populácií je nevyhnutným predpokladom evolúcie a prežívania druhov v neustále sa meniacich podmienkach okolitého sveta (určitý podruh alebo populácia sa môžu ukázať ako odolnejšie alebo prispôsobivejšie než ostatné jedince toho istého druhu). Genetická diverzita pôvodných foriem organizmov je veľmi dôležitá zo šľachtiteľského  hľadiska, či už ide o šľachtenie poľnohospodárskych alebo iným spôsobom významných plodín alebo  sa jedná o chov a vylepšovanie úžitkových vlastností hospodárskych zvierat.

Je potrebné, aby každý z nás prispieval k ochrane biologickej diverzity?

Odpoveď je veľmi jednoduchá, posúďte sami:
  1. ľudskej rase ako takej biologická rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov v mnohých prípadoch zaisťuje jediný zdroj obživy čím podstatnou mierou prispieva k  celkovej kvalite života populácií a poskytuje nenahraditeľný zdroj základných tzv. ekologických služieb, bez ktorých život na Zemi nie je možný.
  2. výroba a obchod, aj keď sa to priamo asi nezdá, tiež podstatnou mierou závisia od existencie rozmanitých foriem života na Zemi (stabilizujúci prvok klímy, ovplyvňovanie kvality ovzdušia a vody, a pod.). Rastlinné a živočíšne druhy sú zdrojom surovín a vytvárajú podmienky pre rozvoj technológií a podnikateľských aktivít.
Rozmanitosť foriem života na Zemi a jej prírodných systémov sa v súčasnosti znižuje tempom doteraz nevídaným, tempom, ktoré už predstavuje aj riziko pre rozvoj podnikania. Ochudobňovanie biodiverzity prináša so sebou aj riziko zániku možností vytvárania nových produktov, technológií a podnikateľských možností.

Môže spoločnosť existovať aj po zániku biodiverzity?

Väčšina firiem v priebehu výroby ich produktov využíva prírodné zdroje  a materiály ako sú napr. papier, potraviny, liečivá na báze prírodných produktov, čistá voda a pod. Existencia týchto zdrojov a produkcia prírodných materiálov a surovín je založená na komplexe vzájomných interakcií medzi širokou škálou rôznych druhov rastlín a živočíchov. Včely a ostatné druhy hmyzu sú napr. potrebné na opeľovanie mnohých druhov komerčne pestovaných poľnohospodárskych plodín a mnohých druhov drevín pričom sami závisia od bližšie neurčeného počtu rastlinných a živočíšnych druhov v ich nárokoch na životný priestor a zdroj potravy. Na súčasnej úrovni poznania je nemožné nahradiť prírodné ekosystémy ekosystémami „umelými“ tvorenými len niekoľkými druhmi ale poskytujúcimi rovnaký „rozsah služieb“ ako ekosystémy pôvodné. Biodiverzita má význam aj v tom, že napomáha udržiavať stabilitu a kvalitu prostredia v ktorom firmy a výrobcovia operujú a preto je jej ochrana vnímaná nielen vedcami ale aj odborníkmi na ekonomiku ako kľúčový faktor ekonomickej stability jednotlivých krajín.  V krátkodobom hľadisku stav biodiverzity ovplyvňuje úspešnosť firiem prostredníctvom vytvárania stabilných operačných podmienok. Mokrade, ktoré sú domovom mnohých druhov rastlín a živočíchov, napr. fungujú ako prirodzený odvodňovací systém, ktorý je schopný úspešne minimalizovať nebezpečenstvo vzniku záplav a prispievať tým nielen k ochrane okolitých pozemkov ale aj miestnej infraštruktúry.

Vplyv výrobných a obchodných aktivít na biodiverzitu – áno alebo nie?

Neexistuje firma alebo podnik, ktoré by v priebehu tvorby ich produktu nemali vplyv na stav biodiverzity a to jednoducho preto, že všetky využívajú prírodné zdroje, aj keď rôzneho charakteru, produkujú vlastné produkty alebo spotrebúvajú produkty iných, vlastnia alebo obhospodarujú územia alebo sa zaoberajú aktivitami a činnosťami, ktoré majú priamy alebo nepriamy dopad na rastlinnú a živočíšnu ríšu. „Nepriatelia“ biodiverzity:
  • nadmerný dopyt po produktoch  z druhov, ktorých existencia je ohrozená,
  • zámerné vysádzanie alebo náhodné rozširovanie exotických a  nepôvodných druhov, ktoré vytláčajú druhy pôvodné,
  • nadmerná spotreba vody, ktorá ide na úkor  miestnych ekosystémov,
  • výstavba, rozvoj alebo náhle zmeny v spôsobe využívania pozemkov spôsobujúce   zánik na druhy bohatých biotopov  alebo pokles rozmanitosti miestnych populácií a druhov,
  • preprava tovarov vo všeobecnosti, najmä však poľnohospodárskych a drevných produktov, ktoré prispievajú k šíreniu semien inváznych rastlín, parazitov, ochorení, niektorých druhov zvierat a hmyzu (napr. notoricky známe potkany) a pod.
Biodiverzite „prospieva“:
  • obhospodarovanie pozemkov spôsobmi, ktoré sú  k biodiverzite a celkove k životnému prostrediu „priateľské a šetrné“,
  • získavanie materiálov z trvalo obnoviteľných zdrojov,
  • zvyšovanie počtu pracovníkov podieľajúcich sa na projektoch ochrany biodiverzity na miestnej úrovni,
  • práca s verejnosťou, najmä deťmi a mládežou, s cieľom zvýšiť všeobecnú úroveň verejného povedomia v otázkach významu ochrany biologickej diverzity,
  • menšia dávka osobnej „sebeckosti“ vo vzťahu k prírode a životnému prostrediu ako celku,
  • finančná podpora projektov na ochranu  a obnovu biodiverzity na úrovni štátu,
  • zakomponovanie myšlienok ochrany biodiverzity do tzv. firemnej kultúry, keďže každý z nás, či už v pozícii výrobcu, dodávateľa, predajcu alebo radového konzumenta nesie za vývoj vecí čiastkovú zodpovednosť ( stratégie trvalo udržateľného rozvoja, systémy environmentálneho riadenia, a pod.),
  • ochrana stanovíšť vzácnych a ohrozených druhov rastlín a  živočíchov,
  • potláčanie výskytu a šírenia inváznych a nepôvodných druhov (viď príklad),
  • „rehabilitácia“ narušených stanovíšť
Príklad: Na „čiernej“ listine nežiadúcich drevín USA sa predpokladáme, že asi právom, vyskytol aj agát (Robinia pseudoacacia L.), druh vcelku bežne rastúci aj na Slovensku. Ako k tomu celému došlo? Pôvodne bol agát v USA masovo vysádzaný pre jeho schopnosť viazať v pôde dusík, pre jeho popularitu medzi  včelami a pre drevo, ktoré sa využívalo na ploty, koly do viníc a pod. Agát je pôvodnou drevinou juhovýchodnej časti USA a južnej časti Apalačských vrchov. Z domovských oblastí  sa táto drevina vysádzaním postupne rozšírila do ďalších regiónov USA, kde v priebehu rokov  zdomácnela. Agát sa postupne rozšíril aj do niektorých častí Európy, kde bol úmyselne introdukovaný. V čom je problém? Agát je veľmi expanzívna drevina, ktorá sa ľahko šíri a preniká do porastov pôvodných lesov. Vďaka svojej schopnosti obohacovať pôdu dusíkom  má prítomnosť agáta na stanovišti nie práve najpozitívnejší vplyv na diverzitu pôvodnej druhovej skladby bylín. Práve naopak. Výsledkom prítomnosti agáta je podstatná zmena charakteru bylinnej vegetácie. V USA táto drevina predstavuje vážnu hrozbu pre pôvodnú vegetáciu prérií, dubových lesostepí a iných rastlinných spoločenstiev.

Genetická diverzita

Okrem jednotlivých druhov rastlín a živočíchov je tiež veľmi dôležité chrániť genetickú diverzitu v rámci jednotlivých druhov. Populácie, v ktorých počet jedincov poklesne pod 1,000 kusov rozmnožovania schopných dospelých jedincov môžu byť postihnuté vážnymi genetickými poruchami, ktoré v niektorých prípadoch  priamo ohrozujú ich dlhodobú existenciu. Hovorí sa o tzv. príbuzenskej depresii (inbreeding depression), ktorá môže postupne viesť k zníženej odolnosti a životaschopnosti jedincov následných generácií a v konečnom dôsledku môže ohroziť existenciu celej populácie. Genetická diverzita je osobitne dôležitá v prípade domestikovaných druhov rastlín a živočíchov  a ich divorastúcich a divožijúcich príbuzných. Šľachtenie nových foriem poľnohospodársky významných plodín rezistentných voči ich hlavným škodcom ako aj hospodárskych zvierat kľúčovým spôsobom závisí od existencie novej genetickej variability, ktorej zdrojom sú ich  v prírode sa voľne vyskytujúci príbuzní  a tisícky vyšľachtených variet pestovaných po celom svete. Epidémia nákazy kukurice (southern corn leaf blight), ktorá v USA v roku 1970 zničila takmer 15 % úrody kukurice a predstavovala najvyššiu ročne vyčíslenú stratu  pre konkrétnu plodinu v celej histórii novodobého amerického poľnohospodárstva, bola len dôsledkom nedostatočnej genetickej diverzity odrôd kukurice pestovaných v USA.

Biodiverzita ekosystémov alebo aj každý, čo aj mikroskopický organizmus, je dôležitý

Mnohé z prínosov ochrany biodiverzity sú úzko prepojené s často prehliadanými tzv. „službami“ poskytovanými jednotlivými ekosystémami. Dokonca aj druhy, ktoré sú mnohokrát zdanlivo nepodstatné, môžu v skutočnosti pri fungovaní a zachovávaní produktivity ekosystému zohrávať kľúčovú úlohu. V americkom štáte Missouri vedci napr. nedávno zistili, že prítomnosť spevavcov zvyšuje produktivitu miestnych dubových lesov. Prišlo sa na to, že tieto vtáky sa živia hmyzom napádajúcim listy mladých dubov.  V ich neprítomnosti bol počet škodlivého hmyzu a strata asimilačných orgánov dvojnásobná. Dusík, ktorého obsah v pôde  je kľúčovým predpokladom zvyšovania produktivity poľnohospodárskych pozemkov, sa v pôde viaže pomocou baktérií (napr. Rhizobium), ktoré žijú na koreňoch bôbovitých rastlín. A napriek tomu, že dusík tvorí 3/4  našej atmosféry, poľnohospodárske plodiny nie sú schopné v plynnej forme dusík absorbovať. Pre absorpciu je nevyhnutná jeho konverzia do formy nitrátov. Tento proces, ktorý je dôsledkom symbiotického spolupôsobenia bôbovitých rastlín a Rhizobium baktérií, sa nazýva fixácia a ročne „zabezpečuje“ fixáciu 80 miliónov ton atmosferického dusíka. Len pre zaujímavosť, toto množstvo predstavuje dvojnásobok celkovej priemyselnej produkcie dusíkatých hnojív. Čo sa týka mikroorganizmov, tieto majú často až neočakávaný vedecký význam, a to vďaka ich schopnosti uskutočňovať rôzne chemické reakcie. Prelomový objav v dejinách genetického inžinierstva, a síce zvládnutie metódy reťazovej reakcie polymerázy používanej na replikáciu DNA, by nebol možný bez objavenia termostabilného enzýmu v baktérii žijúcej v horúcich prameňoch Yellowstonského národného parku. Z práve uvedených príkladov vyplýva, že aj ochrana z nášho pohľadu možno momentálne bezvýznamných organizmov ekosystému nie je z dlhodobého hľadiska snahou márnou. Človek nikdy nevie…

Nie každý ekosystém je rovnaký alebo v rozmanitosti je sila

Kvalita pitnej vody, vzduchu, ktorý dýchame, pôdy, ktorú používame na pestovanie poľnohospodárskych plodín a mnoho iných rovnako dôležitých vecí priamo závisí od vzájomnej integrity prírodných ekosystémov. Už od pradávna si ľudia lesy cenili pre ich schopnosť znižovať nebezpečenstvo erózie a záplav, prirodzenú schopnosť filtrovať nečistoty zo zrážok a vody a schopnosť vyrovnávať klimatické extrémy. V posledných rokoch sa zistilo, že aj ďalšie ekosystémy majú podobné vlastnosti.

Lesnícka stanovištná typizácia rozlišuje 365 lesných typov, ktoré si všetky zaslúžia byť zachované. Na obr. Sutinová mesačnicová jaseňová javorina (SLT Fraxineto-Aceretum), Natura 2000 označuje tento biotop aochranu za prioritnú.
Foto: Ing. Matej SCHWARZ

Mokraďné spoločenstvá (bariny, močiare a mangrovové porasty, a pod.) sú schopné prefiltrovať obrovské množstvá vody zachytávajúc pritom  značné množstvá znečisťujúcich látok. Mokrade sú tiež obľúbeným miestom párenia a hniezdenia nespočetného množstva rôznych druhov vodného vtáctva nehovoriac už o bohatosti druhov rýb a mäkkýšov. Všetky tieto druhy podstatnou mierou prispievajú k celkovej produkcii našich jazier, morí a oceánov. Stabilné prírodné ekosystémy podstatnou mierou zvyšujú kvalitu ovzdušia. Lesy a trávne spoločenstvá sú schopné nielen absorbovať škodliviny pochádzajúce z priemyselných prevádzok a motorových vozidiel (zlúčeniny síry a dusíka, ozón, ťažké kovy) a tým udržovať kvalitu ovzdušia na „dýchateľnej “ úrovni ale aj do určitej miery eliminovať negatívny vplyv kyslých dažďov. V tomto kontexte je však potrebné si uvedomiť, že ich miera tolerancie ku škodlivinám je obmedzená, tak ako koniec koncov tolerancia každého systému, a preto pri zvýšenej záťaži dochádza k oslabeniu ich absorpčnej kapacity a poškodeniu alebo až zániku senzitívnejších  zložiek týchto systémov (napr. lišajníky, ktoré sa často používajú ako indikátory znečistenia životného prostredia). Produktivita pôd tiež závisí od úrovne zachovania a rozmanitosti „miestnych“ spoločenstiev organizmov. Rastliny vo všeobecnosti na svoj úspešný rast potrebujú spoločnosť celej škály rôznych druhov mikroorganizmov (baktérie a riasy ich zásobujú dusíkom, huby fosforom). Hospodárske zvieratá potrebujú mikroorganizmy na trávenie bylinnej potravy. Mnohé druhy mikroorganizmov, húb a hmyzu sa spolupodieľajú na rozkladných procesoch v prírode, čím umožňujú návrat minerálov späť do pôdy. Podľa posledných údajov je napr. v USA nie menej ako 30 rôznych typov ekosystémov, ktorých rozloha oproti minulosti drasticky poklesla (o viac ako 98 %) a stali sa tak kriticky ohrozenými. Medzi nimi sú napr. borovicové lesy najjužnejších oblastí USA, prérijné spoločenstvá Veľkých plání amerického stredo- a severozápadu a mnohé mokradné spoločenstvá. Pretože najväčšou hrozbou existencie a prežívania druhov v súčasnosti je strata ich prirodzených stanovíšť, je nutné vyvinúť maximálne úsilie na zachovanie ohrozených typov ekosystémov, ktoré následne umožnia nielen zachovanie a ochranu ohrozených druhov organizmov vyskytujúcich sa v rámci týchto ekosystémov, ale všetkých „rezidenčných“ druhov. Toto pravidlo funguje aj obrátene: ochrana ohrozených druhov prispieva k zachovaniu ekosytémov, ktoré sú ich domovom.