Stromy, konkrétne niektoré ich časti a látky ktoré produkujú boli už od dávna využívané pre ich nenahraditeľné liečivé  a blahodárne účinky na ľudské zdravie. Veľa z ich účinkov  a prospešných vlastností je už známych, mnohé ďalšie sa objavujú postupne.

Zoberte si napr. taký aspirín alebo umelé sladidlo sorbitol. Dnes sa už síce vyrábajú syntetickou cestou, ale v prirodzene sa v minulosti získavali z rastlín.

Vŕba biela
Salix alba
Foto: Ing. Matej SCHWARZ

Odvary z listov a kôry vŕby bielej sa v ľudovom liečiteľstve od nepamäti využívali ako účinný prostriedok na znižovanie teploty a tlmenie bolesti a zápalových procesov. Aktívna látky, ktoré sa odborne nazývajú saliciláty, sa v prírode nachádzajú v mnohých druhoch rastlín, pričom osobitne bohaté na tieto látky sú práve vŕby a topole. Moderný syntetický ekvivalent týchto zlúčenín sa odborne nazýva kyselina acetylsalicylová alebo aj aspirín. Aj napriek existencii moderného aspirínu sa  v medicíne aj v súčasnosti na liečenie bolestivých zápalových procesov ako sú napr. artritída a reuma používajú  extrakty z kôry vŕb a topoľov.

Vedeli ste, že botanický rod Sorbus, čiže jarabiny,  prepožičal svoje meno sorbitolu – jednému z najbežnejších nízkokalorických umelých sladidiel na svete? V súčasnosti sa táto látka vyrába synteticky chemickou premenou glukózy v laboratórnych podmienkach.  V prírode je ho však možné získať z plodov jarabiny, kde sa nachádza v prirodzenej forme.

Poznáte duby? Vedeli ste, že ich kôra a odumreté listy sú bohatou zásobárňou tanínov? Taníny obsiahnuté v listoch pravdepodobne poskytujú dubom účinnú ochranu proti hmyzím škodcom a hubovým ochoreniam. V bežnom živote sa taníny používajú v kožiarenskom priemysle pri spracovaní koží. Extrakty z duba sa používajú pri liečbe hemoroidov a ako kloktadlo pri ochoreniach ďasien a bolestiach hrdla. Tinktúra zo žaluďov sa v homeopatii používa pri ochoreniach pečene a pri liečbe alkoholizmu (potlačuje závislosť na alkohole).

Pagaštan konský
Aesculus hippocastanum
Foto: Ing. Matej SCHWARZ

Určite poznáte pagaštan konský. Deti s obľubou na jeseň zbierajú jeho plody, ktoré ľudovo nazývame gaštanmi. Viete že je liečivý? Kôra a plody tohto stromu sa používajú na extrakciu niekoľkých medicínsky významných zlúčenín  vrátane saponínov, ktoré sú známe pod názvom aescín. Tieto zlúčeniny sú súčasťou liečiv na posilnenie ciev a zmiernenie zápalových procesov, úspešne sa používajú sa pri liečbe kŕčových žíl a hemoroidov. Iné látky získavané z tejto dreviny sa pridávajú  do produktov vlasovej kozmetiky (kondicionéry, šampóny), produktov starostlivosti o pleť a olejov do kúpeľa.

A čo tak tis? Jeden z  jeho príbuzných  – Taxus brevifolia, rastúci v oblasti Tichomoria, vo svojej kôre obsahuje taxol, vysoko účinný prostriedok na liečbu rakoviny prsníka, vaječníkov a pľúc. Pôvodne sa táto látka získavala z kôry tejto dreviny, ale jej komerčné využívanie viedlo až takmer k zániku tohto druhu. Je potrebné si uvedomiť, že na liečbu 1 pacienta je potrebné získať kôru z 10 jedincov. Na zabezpečenie dostatočného množstva tejto látky sa začala využívať aj hmota zostávajúca ako odpad po strihaní tisových živých plotov, začali sa  zakladať plantáže tejto dreviny a rozbehla sa aj syntetická výroba tejto látky v laboratórnych podmienkach.

Určite už mnohí z vás počuli o chiníne. Chinín je prírodný alkaloid, ktorý sa používa ako prevencia malárie. V dnešnej dobe už existujú jeho syntetické deriváty, ale pôvodne sa chinín získaval z kôry vždyzelenej dreviny z rodu Cinchona (ľudový názov „strom z Peru“), ktorej pôvodným domovom je pohorie Andy medzi Bolíviou a Kolumbiou, vyskytuje sa však aj v niektorých horských regiónoch Panamy  a Kostariky. Komerčne sa dnes pestuje aj v iných krajinách. Chinín sa stále používa ako liek „poslednej nádeje“ pri liečbe malárie. Má však aj iné a pre drvivú väčšinu z nás príjemnejšie využitie a síce je nevyhnutnou zložkou nápoja tonik. Traduje sa, že horká príchuť roztoku chinínu viedla britských kolonizátorov Indie k myšlienke zmiešať nápoj s ginom a tak vlastne vznikol  dnes veľmi obľúbený gin s tonikom.

Tis obyčajný
Taxus baccata
Foto: Ing. Matej SCHWARZ

Okrem priameho medicínskeho využitia jednotlivých drevín si treba uvedomiť aj  ich nenahraditeľný všeobecný prínos pre kvalitu životného prostredia. Stromy v prírode fungujú ako tzv. práčky alebo lapače škodlivín a atmosferického znečistenia, produkujú kyslík, zmierňujú / vyrovnávajú klimatické extrémy, znižujú extrémne teploty – majú teda akýsi ochladzovací efekt na okolité prostredie, vylučujú „voňavé“ látky známe ako fytoncídy – akési prírodné antibiotiká, ktoré majú prirodzenú schopnosť zabíjať baktérie, doslova „pasterizujú“ toxické mikroorganizmy. Určite ste si už všimli, že vzduch v lese je akoby čistejší, prevoňaný  a akosi „ľahší“ na dýchanie. Pri pobyte v lese sa fytoncídy cez naše pľúca dostávajú do tela, „pasterizujú“ škodlivé baktérie čoho výsledkom je zdravšia koža, čistejšia krv a  upravený metabolizmus. Určite ste si tiež už stačili všimnúť, že väčšina rezervoárov pitnej vody je sústredená v horských oblastiach a zalesnenej krajine. Je to logické, lebo stromová, ale nielen stromová vegetácia, je schopná do určitej miery zachytávať a filtrovať nežiadúce škodliviny.

Z celkového počtu takmer 8 000 ohrozených druhov drevín na Zemi, 17  druhov má v súčasnej medicíne nenahraditeľné zastúpenie.  65 % medicínsky využívaných druhov rastlín pripadá na dreviny, stále však platí, že o rastlinách toho vieme žalostne málo. Z 250,000 druhov  doposiaľ zdokumentovaných rastlín, len 5 % bolo analyzovaných z hľadiska ich využitia pre medicínske účely. Je takmer isté, že tisícky ďalších medicínsky vysoko účinných látok ešte len čakajú na objavenie.​