ForestPortal » Les pre verejnosť » Zaujímavosti z lesa » Biodiverzita a klimatické zmeny
+421 45 53 14 111
zaujimavosti

Biodiverzita a klimatické zmeny

Najohrozenejšie ekosystémy Zeme

Foto: Ľubomír VOJTEK

Klimatické zmeny na našej planéte budú mať s najväčšou pravdepodobnosťou výrazný vplyv na väčšinu ak nie na všetky ekosystémy našej planéty. Rozšírenie mnohých druhov a spoločenstiev je do veľkej miery výsledkom klimatických faktorov prostredia, a teda ich zmeny sa rôznou mierou ovplyvnia budúci vývoj a charakter súčasných ekosystémov.

Zmeny v rozšírenia rastlinných a živočíšnych druhov

Podľa najjednoduchšieho scenára meniace sa klimatické charakteristiky prostredia povedú k zmenám prirodzeného rozšírenia jednotlivých druhov a spoločenstiev. Absencia prirodzených bariér prostredia môže viesť k migrácii jednotlivých druhov a spoločenstiev v závislosti na zmenách prostredia. Zmeny priemerných teplôt môžu spôsobiť posun vegetačných zón a stupňov smerom k vyšším zemepisným šírkam alebo nadmorským výškam. Posuny budú výraznejšie vo vyšších zemepisných šírkach, kde sa očakáva výraznejší nárast priemerných teplôt ako v rovníkových oblastiach. V regiónoch strednej zemepisnej šírky (45 – 60°) sa predpokladá posun súčasných teplotných zón o 150 až 550 km smerom k pólom.

Migračné bariéry

Prírodné alebo umelé bariéry môžu v mnohých prípadoch rôznym spôsobom ovplyvniť prirodzený pohyb druhov i celých spoločenstiev. Tundra Arktídy sa spolu s lúkami alpínskeho stupňa môže doslova „zbehnúť,“ nielen dôsledkom prirodzenej konfigurácie terénu ale aj tým, že  tak ako ďalšie prírodné systémy môžu byť aj tieto plošne obmedzované ľudskou spoločnosťou a jej rôznymi nárokmi na využívanie krajiny. Mnohé národné parky a chránené územia sú v súčasnosti obklopené  urbanizovanými celkami a krajinou využívanou pre poľnohospodárske účely. Tieto zabraňujú jednoduchej migrácii druhov a spoločenstiev mimo ich hraníc.

Zmeny v zrážkovom režime a výpare

Celkové množstvo zrážok sa spolu s obdobiami  sucha prejaví ako limitujúci existenčný faktor. Extrémne záplavy ovplyvnia vývoj rozsiahlych území, najmä riečnych a údolných ekosystémov. Tropické a subtropické oblasti môžu trpieť rozsiahlym nedostatkom vody a následným  rozširovaním púští – niektoré štúdie dokonca predpovedajú vysychanie veľkých oblastí Amazónie.

Rýchlosť priebehu klimatických zmien

Dôležitým ukazovateľom je aj rýchlosť prebiehajúcich klimatických zmien, ktorá sa mení v závislosti od regiónov, dokonca je možné pozorovať zmeny aj na miestnej úrovni. Predpokladá sa, že maximálna rýchlosť „sťahovania“ niektorých „usadlých“ druhov organizmov zahrňujúc mnohé druhy drevín môže byť nižšia ako rýchlosť predpovedaných klimatických zmien.

Vzájomná interakcia druhov

V mnohých prípadoch dôjde k problémom spôsobeným komplexnosťou vzájomnej interakcie druhov a ich rôznej citlivosti na zmeny stanovištných podmienok. Určité druhy organizmov sa oveľa rýchlejšie dokážu adaptovať na zmenené ekologické podmienky ako iné. Táto skutočnosť zvýši ich konkurenčné schopnosti voči iným druhom.

Foto: Ľubomír VOJTEK

Posuny v ročných obdobiach

Zmeny týkajúce sa dĺžky ročných období sú v súčasnosti badateľné už v mnohých oblastiach mierneho pásma. Príroda sa zo zimného spánku prebúdza podstatne skôr, jarný aspekt sa začína objavovať už v „pôvodne“ zimných mesiacoch. V kultúrnej krajine využívanej na produkciu poľnohospodárskych plodín môžu zmeny v dĺžke vegetačného obdobia viesť k zvýšeniu ich produkcie, najmä v krajinách stredných zemepisných šírok. V krajinách ležiacich ďalej na sever sa môže takto zvýšiť výmera pôdy vhodnej na obrábanie. Negatívne dopady klimatických zmien sa budú prejavovať intenzívnejším pôsobením hmyzích škodcov, častejším výskytom rôznych chorôb a neúrodou spôsobenou dlhotrvajúcimi suchami alebo povodňami.

Pobrežné regióny

V relatívne úzkej zóne pobrežných regiónov, najmä v oblastiach intenzívne využívaných človekom, môže zvyšovanie hladiny morí a oceánov viesť k znižovaniu alebo až strate dôležitých biotopov viazaných na pobrežie.

Zvyšovanie priemernej teploty morí a oceánov

Zvyšujúce sa priemerné teploty morí a oceánov ovplyvňujú a budú naďalej ovplyvňovať rozšírenie a samotnú existenciu určitých špecifických morských organizmov. Dnes je už jednoznačne dokázané, že niektoré organizmy, napr. koraly,  sa vyznačujú extrémne vysokou citlivosťou aj na minimálne zvýšenie teploty. Iné štúdie z konca 90-tych rokov minulého storočia zas preukázali   podstatné zmeny v rozšírení a početnosti populácií tichomorského lososa vplyvom zmien teploty oceánov.

Zvyšovanie koncentrácie CO2  v atmosfére

Zvýšené  koncentrácie atmosferického CO2 okrem priamo dokázateľného vplyvu na globálne otepľovanie sú „zodpovedné“ aj za zvyšovanie intenzity fotosyntézy a lepšie hospodárenie rastlín s vodou. „Vlastnosti“ rastlín vylepšené vplyvom prebiehajúcich klimatických zmien pravdepodobne vyústia do rýchlejšieho tempa rastu niektorých pôvodných spoločenstiev a poľnohospodárskych kultúr.

Najzraniteľnejšie ekosystémy

Bióm, ekosystém

Typ krajiny

Rozhodujúce klimatické veličiny Vplyv na biodiverzitu
Mokrade
  • Priemerná letná teplota
  • Priemerné ročné zrážky
  • Záplavový režim
  • Vplyvom výraznejších zmien v hydrologickom cykle dochádza k vysýchaniu mokradí vo vnútrozemí a následnej redukcii počtu druhov
  • Oteplenie o 3-4°C by mohlo viesť k zániku 85% súčasných mokraďových spoločenstiev
Pobrežné močiare
  • Relatívny nárast hladiny morí a oceánov, zmeny  hydrologickej rovnováhy
  • Výskyt extrémnych búrok a ich ničivá sila
  • Strata prirodzených stanovíšť v deltách a ústiach riek, najmä v husto osídlených a poľnohospodárskych oblastiach, človekom vytvorené bariéry bránia  ústupu druhov do vnútrozemia
  • Vplyv na migranty a ich migračné cesty
Lesy (vo všeobecnosti)
  • Zmeny v celkovom objeme zrážok, teplotách a evapotranspirácii
  • Zvýšený výskyt lesných požiarov a extrémnych búrok
  • Podstatné zmeny v oblasti vegetačných typov, lesy môžu z niektorých oblastí ustupovať rýchlejšie ako je potenciálna rýchlosť migrácie nových lesných drevín do týchto oblastí, prípadne iná forma obnovy lesa na týchto stanovištiach
Horské lesy v tropických oblastiach
  • Očakávané zmeny v pomere medzi priemernou dobou oblačnosti a dobou priameho slnečného žiarenia
  • Výskyt hurikánov a ich intenzita
  • Výskyt období sucha a zmeny v ročnom zrážkovom režime
  • Vysychanie území, invázia  alebo nahradenie horských druhov druhmi typickými pre nižšie horské polohy alebo druhmi v horách nepôvodnými
Severské lesy
  • Priemerná ročná teplota
  • Častosť výskytu lesných požiarov a ich ničivá sila
  • Častosť výskytu extrémov počasia ( ničivé búrky, hromobitie, víchrice, atď.) a ich ničivá sila
  • Dĺžka vegetačného obdobia
  • Nárast škôd spôsobených hmyzími škodcami
  • V niektorých oblastiach dôjde k významným stratám najmä v dôsledku  lesných požiarov a pôsobenia hmyzích škodcov. Očakáva sa expanzia severských lesov do oblastí arktickej tundry
Arktické oblasti
  • Priemerná ročná teplota
  • Dĺžka ročných období
  • Zrážky
  • Zmeny vo vegetácii, očakáva sa výrazný pokles rozlohy tundry a rozšírenia lesov
  • Topenie večne zamrznutej pôdy bude viesť k ďalšiemu uvoľňovaniu v pôde viazaného uhlíka a to vo forme CO2
Alpské a horské oblasti
  • Priemerná ročná teplota
  • Snehové zrážky a topenie snehu
  • Dĺžka vegetačného obdobia
  • Presun biotopov v rámci nadmorskej výšky, posun lesných ekosystémov do oblasti pôvodne alpských lúk, spoločenstvá v najvyšších nadmorských výškach pravdepodobne nebudú mať kde migrovať
Ostrovy s malou nadmorskou výškou
  • Relatívny vzostup hladiny morí a oceánov
  • Častosť výskytu extrémnych búrok a ich ničivá sila
  • Strata územia, pokles počtu kolónií morských druhov vtákov. Zvýšené požiadavky ľudskej populácie na zostávajúce suchozemské biotopy
Arídne a semi-arídne oblasti
  • Ročný režim zrážok
  • Minimálne zimné teploty
  • Okrem pár výnimiek sa predpokladá, že púšte sa stanú horúcejšími a suchšími
  • Rozširovanie Sahary do oblasti subsaharskej, rozširovanie púští do oblasti stredoázijských stepí
  • Zasoľovanie pôd
  • Pokles rozlohy pastvín
  • Pokles rozlohy ornej pôdy
Koralové útesy
  • Povrchová teplota morskej vody, zmeny v zložení morskej vody podmienené vyššou koncentráciou CO2
  • Dlhodobejší vplyv čo aj minimálneho zvýšenia teploty morskej vody (>1°C) spôsobuje tzv. blednutie koralov, často vedúce až k ich odumretiu
  • Vplyv môže byť znásobený chemickým pôsobením vyššej koncentrácie CO2  v morskej vode, táto môže viesť k zníženiu kalcifikácie (vývoj schránok, intenzita rastu)
Mangrovy
  • Relatívny nárast hladiny morí a oceánov, zmeny hydrologickej rovnováhy v blízkosti ústí riek
  • Častosť výskytu extrémnych búrok a ich ničivá sila
  • Zníženie rozlohy pobrežných zón dôsledkom tlaku mora z jednej strany a tlaku poľnohospodárstva smerom z vnútrozemia

Zdroj: https://www.unep-wcmc.org/en
Biodiversity and Climate Change Programme, UNEP World Conservation Monitoring Centre
Pripravila a spracovala: Ing. Zuzana Kmeťová