Foto: Ľubomír VOJTEK

Článok sa zaoberá momentálne široko rozdiskutovávanou problematikou GMO (geneticky modifikované organizmy) a to vo vzťahu k využívaniu geneticky modifikovaných stromov v lesníckej praxi.

Keďže existuje veľa podobností a paralel medzi poľnohospodárskymi a lesníckymi biotechnológiami, zvýšené obavy odbornej a všeobecnej verejnosti týkajúce sa zavádzania geneticky modifikovaných organizmov a plodín do poľnohospodárskej praxe a potravinového reťazca sa rovnakou mierou týkajú aj lesníctva, kde narastajú snahy o zakladanie porastov z geneticky modifikovaných stromov. Kľúčovou obavou je narastajúce dominantné postavenie niekoľkých mamutích korporácií, v ktorých moci je ovplyvniť budúcnosť života na celej planéte. Táto skutočnosť vyvoláva oprávnené obavy najmä ak sa tieto mamutie chemické a biotechnologické koncerny spoja s niektorými z najväčších vlastníkov pôdy.

„Korporácia nemôže byť etická. Jej jedinou snahou a úlohou je zarábať ešte viac ako predtým.“ (Milton Friedman, ekonóm)

Široká verejnosť chápe lesy ako oblasti s veľkou rozmanitosťou životných podmienok, ktoré poskytujú mnohokrát posledné útočisko pre stále klesajúci počet rastlinných a živočíšnych druhov našej planéty. Zástupcovia priemyslu by, podobne ako je tomu v poľnohospodárstve, aj v lesníctve viac než uvítali možnosť aplikácie poľnohospodárskych modelov monokultúr, podľa možnosti ešte aj s pravidelnými radmi identických stromov. Možno preto nikoho neprekvapuje skutočnosť, že organizáciou zodpovednou za vývoj GM stromov v USA je Department of Agriculture (USDA). USDA namiesto toho, aby ochraňovalo verejnosť pred dôsledkami tejto neoverenej technológie, je jej najväčším zástancom.

Hlavní aktéri v „hre“ agrobiotechnológie majú v rôznej miere „prsty“ aj v lesníckych biotechnológiách. Potom nás nemôže vôbec prekvapiť skutočnosť, že sa dychtivo snažia aplikovať do lesníckej praxe tú istú patentovanú odolnosť na herbicídy alebo biotechnológie produkujúce insekticídy, ktoré boli vyvinuté pre účely poľnohospodárstva. Veľkoplošné pestovanie GM lesov by značne zvýšilo spotrebu herbicídu Roundapu vyrábaného firmou Monsato. Tento herbicíd je aj bez ďalšej formy použitia ich najziskovejším produktom. Hoci poznáme nejaké štúdie aj z oblasti ovocných stromov, takmer všetky doterajšie snahy sa sústredili na druhy dôležité pre priemysel celulózy a papiera.

Je nutné si uvedomiť, že lesy (resp. dreviny) sú svojou podstatou veľmi odlišné od poľnohospodárskych plodín. Jednoročné poľnohospodárske plodiny sú do určitej miery samo limitujúce a to vďaka ich obmedzenej životnosti. Na druhej strane stromy môžu žiť stovky, niekedy až tisícky rokov. Zástancovia genetických manipulácií sa zaoberajú „navrhovaním“ stromov, ktoré dorastú do „ťažiteľnej“ veľkosti v priebehu 5 rokov, ale neuvedomujú si, že keďže sa jedná o procesy, ktoré nikdy neboli dostatočne vedecky overené, veľmi ľahko sa môže stať, že geneticky modifikované stromy budú mať nežiadúce alebo nepredvídateľné vlastnosti, najmä čo sa týka ich reakcie na stresové faktory. Každý jedinec je počas jeho života vystavený pôsobeniu celého radu stresových faktorov, medzi ktoré napr. patria extrémne výkyvy teplôt, povodne, suchá, choroby a škodcovia.

Je nutné si uvedomiť, že stromy sú komplexné organizmy. Štúdie z nedávnej minulosti napr. preukázali, že niektoré stromy pri napadnutí húsenicami vylučujú špecifické chemické látky varujúce ostatné okolostojace stromy, ktoré následne zmenia chemickú štruktúru ich listov. Týmto sa tieto stávajú pre húsenice „nepríťažlivé.“ Ostáva veľkou neznámou, ako pozmenené genetické kódy stromov ovplyvnia nielen tento, ale aj iné, zatiaľ rovnako málo prebádané procesy.

Foto: Ľubomír VOJTEK

Rozsah genetických modifikácií u stromov môže byť rôzny; môže sa jednať o jednoduché modifikácie (napr. elimináciu mechanizmu reprodukcie za účelom urýchlenia ich rastu), alebo o zmeny v komplexnom genetickom kódovaní, kde jednotlivé gény môžu byť zodpovedné napr. za tvar, vzdialenosti medzi praslenmi alebo za vlastnosti dreva. S narastajúcim počtom pozmenených génových sekvencií vzrastá aj pravdepodobnosť výskytu nežiadúcich efektov.

Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom texte, geneticky modifikované stromy sú určené najmä pre pestovanie na veľkoplošných plantážach. Tieto plantáže nahradia pôvodné lesy, ale nenahradia širokú škálu ekologických funkcií, ktoré pôvodné lesy zabezpečujú. Týka sa to najmä ich pozitívneho vplyvu na stav povodí a rozvodí, zachovania pôvodnej rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov, a v neposlednej miere aj skutočnosti, že tieto lesy slúžia ako miestne zdroje drevnej hmoty, potravy a substancií používaných v prírodnom liečiteľstve.

Rozsah straty pôvodnej diverzity sa už teraz stáva významných problémom. Podľa zborníka „Nature“ je len v samotnej Brazílii 34 druhov drevín priamo ohrozených vyhynutím v dôsledku narušených ekologických vzťahov.

Keďže plantáže sa vyskytujú v málo obývaných oblastiach, väčšinou je kontrola ich obhospodarovania viac menej len povrchná a náhodná a odhalenie problémov súvisiacich s genetickými anomáliami je veľmi nepravdepodobné. Odľahlosť plantáží tiež značne skomplikuje monitoring ekosystémov na ich okraji. Pravidelný monitoring je veľmi dôležitou súčasťou sledovania takýchto plantáží a to najmä počas niekoľkých počiatočných generácií „nových“ rastlín, keďže zachytávanie a sledovanie akýchkoľvek zmien je v prípade geneticky modifikovaných ako aj normálnych hybridov veľmi dôležité.

Plantáže lesných drevín sa podstatnou mierou líšia od poľnohospodárskych kultúr a to najmä s ohľadom na typy využitia okolitej krajiny. Poľnohospodárske plodiny sa veľmi často pestujú v oblastiach vyčlenených na poľnohospodársku produkciu, kde celý charakter krajiny je podriadený tomuto účelu. Toto konštatovanie sa dvojnásobne týka intenzívnej poľnohospodárskej produkcie s využitím geneticky modifikovaných organizmov. Plantáže GM lesných drevín sú odlišným prípadom, keďže tieto sú bežne obklopené lesnými porastami tvorenými „normálnymi“ drevinami. Táto skutočnosť vedie k zvýšenému nebezpečenstvu výskytu problémov týkajúcich sa možného kríženia GM stromov s pôvodnými druhmi cestou samovoľného opeľovania Možné výsledky a dôsledky takéhoto krížového opeľovania sú neznáme, ale jednou z možností napr. je, že splanené druhy odolné voči herbicídom vytlačia prírodné lesy (dej v súčasnosti pozorovaný v súvislosti s prenikaním invazívnych exotických druhov). Ďalej môže dôjsť k úbytku užitočných druhov hmyzu a k zvýšenému poškodeniu okolitých prírodných lesov hmyzom v dôsledku narušenia ekologickej rovnováhy. Problém samovoľného krížového opeľovania by nemal byť v žiadnom prípade podceňovaný. Peľ z klonovaných topoľov bol identifikovaný v značnej vzdialenosti od miesta ich výskytu. „Šampiónmi na dlhé trate v prenose peľu“ sú borovice, kde bol v niektorých prípadoch zistený prenos až na vzdialenosť 600 km od pôvodného miesta ich výskytu. 50 stôp široké ochranné „pásma,“ tak ako sú navrhované v poľnohospodárstve za účelom zabránenia problémom súvisiacich s neželaným „únikom“ peľu z GM stromov do okolitého prostredia a tiež slúžiace ako „útočiská“ hmyzu sú jednoznačne nedostatočné.

V pôvodných lesoch je pôdna úrodnosť udržiavaná vďaka prirodzene prebiehajúcemu kolobehu smrti a rozkladu. Živiny sa vracajú naspäť do pôdy vďaka vzájomnému „spolupôsobeniu“ rôznych živých organizmov zahrňujúc článkonožce, baktérie a huby. Väčšie druhy živočíchov tiež napomáhajú procesu rozpadu dreva a to cestou budovania ich „príbytkov“ a tiež počas hľadania potravy. Pôda vytvorená týmto „vzájomným spolupôsobením“ v priebehu storočí môže byť úplne vyčerpaná v priebehu 2 -3 cyklov pestovania drevín vyznačujúcich sa rapídnym rastom a krátkou rubnou dobou. Vyčerpanie produkčnej schopnosti pôdy nevyhnutne vedie k opusteniu pôdy alebo si vyžaduje používanie obrovských dávok veľmi drahých umelých hnojív v snahe obnoviť pôvodný rozsah produkčných schopností pôd.

Ďalší problém typický pre plantáže je, že pôvodné druhy hmyzu a pôdnych organizmov nemusia byť schopné „spracovať a využiť“ hrabanku a nadzemnú hmotu introdukovaných drevín. Bez nevyhnutného rozkladu tohto cudzieho materiálu nie je možné jeho „zapracovanie“ do pôdy. Druhy drevín produkujúce herbicídy a insekticídy tiež podstatnou mierou ovplyvňujú existenciu týchto organizmov. Mykorízne huby sú napr. známe pre ich význam v napomáhaní príjmu živín drevinami, keďže vytvárajú symbiotické vzťahy s a medzi jednotlivými drevinami. Toxicita pôd s najväčšou pravdepodobnosťou bude viesť k narušeniu režimu príjmu živín a následne zníži ich produktivitu.

Foto: Ľubomír VOJTEK

Vytváranie a následné vysádzanie laboratórne modifikovaných „super stromov,“ ktoré sú schopné rásť rýchlosťou viac ako 1 meter za mesiac a ktoré môžu byť teoreticky vyťažené po 4 rokoch existencie bude nevyhnutne viesť k nadmerným požiadavkách na využívanie vodných zdrojov. Hovoríme v podstate o hydrologickom cykle akéhokoľvek ekosystému. V mnohých oblastiach sa podstatné zvýšenie nárokov na spotrebu vody stane trvalo neudržateľným vzhľadom na skutočnosť, že vodné zdroje sú zväčša limitované. Stromy potrebujú vodu na svoju holú existenciu, keďže voda umožňuje pomocou koreňového systému prenos živín z pôdy do korunových častí, kde sú tieto využívané v bunkových štruktúrach alebo sú po transformácii vylučované do okolitého prostredia. Proces transportu živín je jednosmerný a jeho intenzita sa zvyšuje s narastajúcim tempom rastu. Spolu s vyťažením a odstránením stromov z porastu sa v rovnakom čase stráca aj „zostatková“ vlhkosť viazaná v týchto stromoch. Táto strata sa znásobuje v prípadoch, keď je podrast, ktorý je nevyhnutný pre zachovanie pôdnej vlhkosti, zničený alebo poškodený v dôsledku aplikácie herbicídov. Nadmerné nároky na vodné zdroje v spojení s plantážami už momentálne existujú a celý problém sa v súvislosti s vysádzaním a pestovaním GM „super stromov“ len zhorší a prehĺbi.

Pri používaní herbicídov na báze glykofosfátov ako je napr. Roundap bol nezvratne vedecky preukázaný ich škodlivý účinok na ľudské zdravie ako aj na zdravotný stav ostatných živých organizmov. Glykofosfáty sú rozpustné vo vode a mimoriadne škodlivé pre rybie populácie. Používanie poľnohospodárskych kultúr odolných voči Roundapu viedlo k aplikácii zvýšených dávok tejto chemikálie. Podobný scenár sa s najväčšou pravdepodobnosťou zopakuje aj v prípade stromov. Drvivá väčšina lesníckych plantáží sa nachádza na územiach obývaných pôvodnými obyvateľmi. V budúcnosti sa predpokladá, že územie a vodné zdroje, ktoré pôvodní obyvatelia využívajú a na ktorých sú životne závislí, budú v narastajúcej miere kontaminované herbicídmi podobnými Roundapu.

 1.1 Kam až siaha moc peňazí

Ako je možné, že pôvodné druhy drevín, ktoré sa v rámci jednotlivých ekosystémov postupne „optimálne“ v priebehu desiatok miliónov rokov vývoja našej planéty vyvinuli tak, aby čo najlepšie zodpovedali miestnym klimatickým a stanovištným podmienkam, sú zrazu zo dňa na deň pre nadnárodné korporácie neakceptovateľné. Tieto sa snažia nadmieru „pozoruhodným“ spôsobom vylepšiť kvalitu života na zemi tak, aby lepšie vyhovoval ich záujmom (alebo slúžil ich záujmom???)

Špecifické nároky na jednotlivé základné vlastnosti a charakteristiky stromov budú v nasledujúcom texte podrobne rozanalyzované, ale je nutné poznamenať, že tzv. ideálny „super strom“ ako ho vidia obchodníci a im podobní „zhŕňači peňazí,“ by sa mal vyznačovať hneď niekoľkými z uvedených vlastností, najlepšia by asi ale bola kombinácia všetkých. Ochota umelo vytvoriť tieto „super“ vlastnosti pomocou vnesenia cudzieho genetického materiálu do pôvodnej genetickej výbavy je len ďalším dôkazom arogancie vedeckých kruhov, ktoré de facto prejavujú tichý súhlas s následnými zmenami ekosystémov, ignorujúc však potenciálne negatívne dôsledky. Predpokladané zmeny sa poľahky môžu udiať mimo časového úseku uvažovaného investormi korporácií.

1.2 GM stromy s redukovaným obsahom lignínu
Lignín je životne dôležitou zložkou bunkových stien nielen drevín, ale aj ostatných rastlinných druhov, ktorá zohráva podstatnú úlohu v štruktúrnej stabilite rastlín („prepožičiava im silu“) a takisto sa podieľa na fungovaní „obehového“ aparátu rastlín. Lignín tvorí 1/3 z celkového objemu drevnej sušiny priemerného stromu. Avšak pre účely papierenského priemyslu musí byť lignín z vlákniny odstránený. Tento proces je veľmi drahý, nielen čo sa týka nákladov na chemikálie bežne používané na odstraňovanie lignínu, ale aj z hľadiska nadmernej produkcie emisií vylučovaných celulózkami do ovzdušia a produkcie toxických látok znečisťujúcich toky v ich okolí.

Vďaka moderným technológiám je možné výšku práve spomenutých nákladov podstatne znížiť. Niektoré jednoročné poľnohospodárske plodiny, ako napr. konope a Hibiscus cannabinus, sa vyznačujú prirodzene nízkym obsahom lignínu. Takisto odpad z poľnohospodárskej výroby (napr. steblá kukurice, obilné plevy, atď.) je schopný uspokojiť požiadavky na produkciu papiera, a to s podstatne nižším negatívnym vplyvom na životné prostredie. Celulózky a papierne vlastniace desiatky miliónov akrov lesov zatiaľ tieto alternatívne zdroje „vlákniny“ ignorujú. Takisto sa negatívne stavajú k zavádzaniu nových progresívnejších technológií, ktoré by nahradili zastaralé výrobné postupy procesmi pre životné prostredie prijateľnejšími a „čistejšími,“ ako sú napr. delignifikácia pomocou kyslíka alebo uzavretý technologický systém. Tieto technológie by neznečisťovali životné prostredie. Dokonca aj také jednoduché opatrenie ako je nahradenie peroxidu vodíka chlórom, ktoré by zabránilo produkcii dioxínu, je významnými producentmi celulózy a papiera všeobecne odmietané. Všetky z práve navrhnutých možných opatrení sú preukázateľne efektívne a viedli by k produkcii vysokokvalitného papiera pri podstatne zníženom negatívnom dopade výroby na stav životného prostredia. Nanešťastie, tieto technológie našli doposiaľ uplatnenie len na úrovni lokálnych trhov a netešia sa „priazni“ silných ekonomík ovládaných nadnárodnými konglomeráciami celulózok a papierní.

„Prínos geneticky modifikovaných stromov ďaleko prevýši náklady na ich „vývoj“ a to vďaka stále narastajúcim požiadavkám na objem produkcie lesných produktov“

(Ken Munson, poverený dočasným vedením spoločného podniku medzi Monsato a IP)

1.3 Budeme mať viac „environmentálnych“ stromov?
Pôvodná genetická výbava jednotlivých druhov drevín môže byť v súčasnosti bez problémov pozmenená tak, že GM dreviny sa budú vyznačovať podstatne nižším obsahom lignínu a táto skutočnosť je zástupcami celulózo-papierenských konglomerácií proklamovaná ako „krok vpred“ v oblasti ochrany životného prostredia. Nemalé finančné prostriedky a snaha boli doteraz investované do vývoja GM drevín, najmä s ohľadom na ich potenciál v oblasti úspory nákladov pri výrobe celulózy. V centre záujmu sú najmä topole a eukalypty, ktorých praktické využitie sa momentálne overuje na skusných plochách.

Znížiť množstvo lignínu v GM jedincoch je možné narušením metabolických dráh ovplyvňujúcich produkciu enzýmov v rámci jednotlivých jedincov. Procesy vlastnej tvorby lignínu zostávajú aj v súčasnosti značne neobjasnené a veľkou hádankou tiež zostáva, aký vplyv bude mať obmedzenie produkcie životne dôležitých enzýmov na ostatné funkcie GM jedincov. Jednou zo zaznamenaných zmien pozorovaných počas terénneho overovania je výskyt dreva neobvyklých farieb. Iné štúdie v GM jedincoch preukázali prítomnosť podstatných chemických zmien (napr. radikálny nárast určitého druhu kyselín). Keďže obsah lignínu podstatnou mierou ovplyvňuje stabilitu drevín, redukciou jeho obsahu sa dramaticky naruší odolnosť a stabilita drevín voči pôsobeniu vetra. Únik génov, ktoré sú nositeľmi genetickej informácie kódujúcej nízky obsah lignínu do voľnej prírody by mohol mať pre pôvodné lesy katastrofálne a nepredstaviteľné následky.

Vďaka zníženého obsahu lignínu v pletivách (lignín hrá dôležitú úlohu v obrannom mechanizme drevín) s najväčšou pravdepodobnosťou tiež dôjde k značnému zníženiu odolnosti GM drevín voči rôznym chorobám a hmyzím škodcom. Táto skutočnosť môže na komerčných plantážach viesť k zvýšenej spotrebe pesticídov, od ktorých ich existencia bude priamo závisieť.

1.4 „Super rýchlo“ rastúce stromy
Zástancovia využívania biotechnológií v lesníckej praxi si od zavádzania GM jedincov v prvom rade sľubujú zlepšenie podmienok životného prostredia. Podľa ich argumentov by „super rýchlo“ rastúce dreviny zaručovali produkciu väčšieho objemu drevnej hmoty na menšom priestore, čím by sa zároveň znížil tlak na pôvodné lesy (hoci, ako už bolo zdôraznené, sú to práve plantáže, ktoré obyčajne znižujú rozlohu pôvodných lesov, keďže sú vysádzané namiesto nich). Ruka v ruke so zvýšeným tempom rastu ide vyššia spotreba živín a vody. Nadmerné využívanie dostupných živín a vodných kapacít sa dlhodobo premietne do zníženej produkčnej schopnosti daného stanovišťa. Teoreticky je možné za účelom doplnenia živín aplikovať „vražedné“ dávky chemických hnojív, ale je to veľmi nepravdepodobné vzhľadom na rozlohu plantáží. A čo dopad na životné prostredie??? Jediný model v súčasnosti k dispozícii sú už existujúce plantáže, ktorých „hlavným prínosom“ je rozsiahla a rapídna degradácia pôdneho prostredia. Za účelom získania „živinovo nevyplienených“ pôd pre nové plantáže v ďalšom kroku logicky nasleduje odlesnenie určitého územia porasteného pôvodnými porastami.

Najvhodnejšími „pokusnými králikmi“ z ríše drevín sa javia určité klony eukalyptov a hybridné druhy topoľov, ktoré po modifikáciách ich pôvodnej genetickej informácie sú schopné dosahovať podstatne vyššie prírastky ako „normálne“ druhy drevín. Snahy genetikov sú namierené aj smerom k vyšľachteniu drevín, ktoré by lepšie znášali prechodný nedostatok denného svetla v určitých fázach roka. Schopnosť drevín normálne prirastať aj v obmedzených svetelných podmienkach by bola prínosom najmä pre krajiny ležiace v severných zemepisných šírkach. Stromy obyčajne prirastajú počas teplých mesiacov a v chladných mesiacoch „nabehnú“ na úsporný režim v snahe minimalizovať ich energetický výdaj. GM osika, medzičasom vyšľachtená, je schopná rásť aj vo veľmi obmedzených svetelných podmienkach – postačí jej aj 6 hodín denného svetla denne. Avšak na druhej strane táto osika stratila odolnosť voči chladu, takže nádeje do nej vkladané sa takmer vôbec nenaplnili.

Z hľadiska priemyslu sa najsľubnejším riešením javí pestovanie sterilných stromov. Elimináciou mechanizmu zodpovedného za produkciu kvetov, plodov, šišiek, ovocia a semien by sa „ušetrená“ životná energia mohla využiť na rast. Predpokladá sa, že viac ako 25 % energie stromov sa spotrebúva v procese ich reprodukcie.

1.5 Sterilné lesy
Únik geneticky modifikovaných informácií do prostredia by mal pre ľudskú spoločnosť neznáme a nepredvídateľné dôsledky. Keďže peľ mnohých druhov drevín sa môže prenášať na veľmi veľké vzdialenosti, obmedzenie jeho samovoľného rozširovania je jednoducho nemožné. Táto skutočnosť by sama osebe mala byť dostatočným dôvodom na zastavenie genetických manipulácií. Zdá sa, že potenciálny ekonomický prínos v tomto prípade nahradil zdravý rozum, pretože sa ďalej vo veľkom pokračuje v šľachtení sterilných stromov. Stromy, ktoré nemôžu kvitnúť, nebudú logicky produkovať ani peľ a týmto sa úplne vylúči hrozba krížového opeľovania medzi GM jedincami a pôvodnými rastlinnými druhmi. Takisto by bola týmto vyriešená aj otázka týkajúca sa peľu niektorých drevín, ktorý môže mať potenciálne alergické účinky. V rovnakom čase sa očakáva zvýšenie tempa rastu geneticky modifikovaných jedincov. Nahrádzanie pôvodných lesov sterilnými kultúrami, ktoré neposkytnú doslova žiadne zdroje potravy pre divo žijúce organizmy bude však nevyhnutne viesť k strate pôvodnej biodiverzity a postupne až k jej zániku.

Kvitnutie je komplexný proces, a zatiaľ čo je možné ho oddialiť alebo minimalizovať, nikde nie je napísané , že je možné eliminovať ho úplne. Jednou z možných komplikácií je tlak na patentovanie týchto procesov a snaha uviesť GM dreviny na trh v čo najkratšom čase. Tieto snahy spôsobujú, že výskum drevín sa nachádza pod nadmerne silným tlakom. Treba si uvedomiť, že životné procesy drevín sa uskutočňujú v dlhom časovom horizonte a mnohé druhy drevín nekvitnú po mnoho rokov až desaťročí. Preto nie je možné v krátkom časovom horizonte vedecky overiť, či geneticky modifikované jedince budú mať naozaj také vlastnosti ako sa predpokladá.

Stresy prostredia sa tiež môžu podpísať na zmenách normálneho vývoja a podmieniť kvitnutie aj u nezrelých jedincov. Predčasné kvitnutie bolo opísané u druhu Ulmus americana (dáva sa do súvisu s tracheomykóznym ochorením brestov – grafiózou) a u GM druhov topoľov. Táto skutočnosť celý problém len komplikuje. Stromy nie sú stroje, sú to žijúce organizmy a akékoľvek pokusy zasahovať do a ovplyvňovať ich prirodzené životné procesy sa s najväčšou pravdepodobnosťou skončia „fiaskom.“ Otázkou však ostáva, či by sme chceli, ak by to bolo čo len teoreticky možné, produkovať stromy „terminátory.“

Poznámka prekladateľky:Jednou z hlavných výhod lesa je, že je schopný sa autoreprodukovať, to znamená, že je schopný existovať nezávisle od dodatkovej energie vkladanej do ekosystému človekom. Sterilné lesy túto vlastnosť stratia. Budú úplne odkázané na reprodukciu riadenú človekom a v prípade, že sa nenájdu na ňu finančné zdroje, zmenia sa na stojace cintoríny stromov. Celá myšlienka sterilných lesov je v príkrom rozpore s princípmi ekologickej stability a trvalej udržateľnosti. Existuje tiež nebezpečenstvo, že celý svet sa dostane do područia niekoľkých mamutích výrobcov a dodávateľov reprodukčného materiálu.

1.6 Uniformné stromy
Priemysel spracúvajúci drevnú hmotu by značne ušetril na nákladoch, ak by všetky stromy boli rovnako veľké a rovnakého tvaru. Proces spracovania by sa značne zjednodušil a zefektívnil a jednotlivé kmene by bolo možné maximálne sortimentovo využívať a zhodnocovať. Biotechnologické postupy sľubujú okrem iného aj „zmeny“ v zavetvení (menšia hustota vetiev, vhodný uhol ich rastu a priemer). Teoreticky to môže byť pravda, ale keďže proces tvarovania je veľmi komplikovaný a je výsledkom vzájomnej interakcie stoviek génov, je veľmi nepravdepodobné, že v blízkej budúcnosti dôjde k vyšľachteniu jedincov s práve opísanými „tvarovými“ špecifikami. Tvar stromov je daný aj podmienkami prostredia v ktorom rastú, takže dokonca aj GM jedince tej istej dreviny sa môžu vyznačovať rôznymi tvarmi.

1.7 Odolnosť voči chorobám
Voľný pohyb surového a nespracovaného dreva v rámci jednotlivých štátov a kontinentov so sebou priniesol aj rozšírenie exotických hmyzích škodcov a patogénov. Jednoznačne sa v tomto prípade nejedná o nový fenomén tejto doby, hoci práve rapídne narastajúci trend globalizácie ekonomiky značne rozšíril okruh a rozsah aktuálnych problémov.

Foto: Ľubomír VOJTEK

Napríklad bresty boli v minulosti najbežnejšími tienivými drevinami amerických miest a veľkomiest. V minulom storočí však došlo k ich rapídnemu úbytku a ústupu spôsobenému hubovou infekciou odborne známou pod názvom grafióza brestov (Dutch elm disease). Obrovské gaštany, niekedy dominantné stromy lesov východnej časti Severnej Ameriky, dnes prežívajú najmä vo forme koreňových výmladkov z odumretých jedincov. Takisto u buka sa pozoruje výrazný ústup z jeho pozícií a to v dôsledku exotického hubového ochorenia prenášaného miniatúrnym podkôrnikom.

„Všemocné“ biotechnológie aj v tomto prípade prichádzajú s riešením. Novozélandskí vedci vyvinuli druh brestu s génmi zaručujúcimi jeho odolnosť voči hubovým ochoreniam. V prípade ich „úspešného zavedenia do praxe,“ tieto bresty s najväčšou pravdepodobnosťou nájdu široké komerčné využitie vo všetkých oblastiach, kde bude tvrdé drevo brestov žiadané a cenené.

Počas diskusií bola nastolená aj otázka, ako odporcovia „neobmedzených“ biotechnológií vyriešia morálnu dilemu medzi problémami súvisiacimi s patogénmi a chorobami napádajúcimi lesné dreviny a riešeniami, ktoré nám ponúkajú biotechnológie. Dá sa nájsť aj iné prijateľné riešenie? Bresty v prírode aj napriek ich rozsiahlej decimácii stále prežívajú, aj keď len formou jednotlivých jedincov, ktoré boli schopné odolať infekcii. Pokiaľ existuje nádej, že bresty sa vo voľnej prírode môžu prirodzene rozmnožovať, so všetkou pravdepodobnosťou je len otázkou času , kedy sa vedcom podarí identifikovať gén spôsobujúci odolnosť určitých jedincov bresta voči grafióze. Táto „genetická anomália“ sa v prírode v priebehu mnohých rokov prirodzene vyvinula a nebude teda predmetom patentu. Ďalšie možné riešenie sa naskytá v súvislosti so záchranou Castanea dentata(American chestnut). Identifikovali sa voľne rastúce odolné jedince, tieto sa skrížili so všeobecne odolnými jedincami druhuCastanea mollissima (Chinese chestnut), ktoré sú schopné prežiť pôsobenie patogéna. Odolné jedince sa momentálne vysádzajú v oblasti od Kentucky po Green Mountains vo Vermonte.

1.8 Stromy ako „lapače a zásobárne“ toxínov (v origináli bioremediation)
Diskusie sa krútia aj okolo možností „namodelovať“ jedince, ktoré budú schopné pohlcovať a uskladňovať škodlivé látky. Predstavte si napr. jedince „obľubujúce“ polychlórované bifenyly, ktoré by boli schopné v bývalých, priemyslom znečistených a znehodnotených oblastiach, odstraňovať tieto smrteľne jedovaté toxické látky z pôdy. A teraz si pre zmenu skúste predstaviť praktické problémy súvisiace s odstraňovaním týchto doslova rastúcich skládok. Aj keď tieto stromy momentálne neexistujú, s najväčšou pravdepodobnosťou je len otázkou času, kedy sa tak stane. Ponúka sa aj iné, menej „atraktívne“ riešenie: čo keby sme radšej podstatne znížili naše toxické „dedičstvo“ tým, že úplne zakážeme produkciu všetkých organických zlúčenín chlóru?

Komentár

Problematika geneticky modifikovaných organizmov sa v poslednom období dostáva do popredia aj na Slovensku. Od 1.apríla nadobudol platnosť zákon č. 151/2002 o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmoch, ktorý upravuje manipuláciu, používanie a označovanie GMO na území Slovenska.

Názory odborných a vedeckých kruhov týkajúce sa priameho zavádzania GMO do priemyselných odvetví a jednotlivých oblastí života sa značne líšia. Treba podotknúť, že názory sa značne rôznia aj v závislosti na krajinách a najmä kontinentoch. Na rozdiel od USA, kde najmä v priemyselných a obchodných kruhoch značne prevláda pozitívny postoj k otázke využívania GMO, krajiny Európy sa k danej problematike stavajú veľmi opatrne a rezervovane. Osobne si ako príslušník širokej laickej verejnosti, ktorý sa o danú problematiku zaujíma, myslím, že právom.

Slovenskej lesníckej verejnosti by sa mohlo zdať, že táto problematika je nám zatiaľ príliš vzdialená. Opak je však pravdou. Ako je zrejmé z uvedeného materiálu, je len otázkou času, kedy naše lesníctvo bude postavené pred požiadavku zaviesť „tieto inovácie“ do bežnej praxe. Dokonca môže dôjsť aj k tomu, že sa to stane bez nášho vedomia a pričinenia. Lesnícka verejnosť by preto mala byť o problematike GMO čo najlepšie informovaná a pripravená v pravý čas zaujať stanovisko.

V niektorých oblastiach, ako je tomu napríklad v poľnohospodárskom a potravinárskom priemysle, je už možné sa s GMO stretnúť, aj keď o tom častokrát laická verejnosť nevie. Mnohí z nás ani netušia, čo GMO sú a aký môže mať ich používanie dopad na jednotlivé oblasti životného prostredia.

Podľa „Genetically Modified Trees: A Global Threat,“ Native Forest Network, Eastern North America, Special Report – March, 2000 preložila a spracovala Ing. Zuzana Kmeťová
Komentár: Ing. Zuzana Kmeťová