ABC stromovej zelene

ForestPortal » Les pre verejnosť » Zaujímavosti z lesa » ABC stromovej zelene

29 dôvodov prečo by sme mali byť v mestách priateľskí k stromom

Zmierňujú negatívne dôsledky skleníkového efektu – stromy preberajú funkciu tzv. „carbon sinks.“
1. 1 aker (asi 0,404 ha) novozaloženého lesa je z atmosféry schopný ročne naviazať približne 2,5 ton uhlíka, pričom stromy majú schopnosť absorbovať CO₂z atmosféry na úrovni približne 6,5 kg za rok. Túto schopnosť stromy spravidla dosahujú vo veku 10 rokov.
2. Podľa materiálu „Reforesting the Earth“, ktorý bol vydaný organizáciou Worldwatch Institute sa predpokladá, že na obnovenie resp. udržanie súčasnej úrovne produkčnosti svetových pôd a kvality celosvetovo dostupných zásob vody, pokrytie nárokov jednotlivých priemyselných odvetví a uspokojenie požiadaviek na palivové zdroje v rozvojových krajinách bude potrebných minimálne 321 miliónov akrov novozaložených lesných porastov. Podľa odhadov autorov štúdie budú tieto porasty v budúcnosti schopné z atmosféry odčerpať približne 780 miliónov ton uhlíka, čo predstavuje rádovo 25 % z celkového objemu uhlíka (2,9 miliárd ton) v súčasnosti uvoľňovaného do atmosféry.
3. Výsadba 100 miliónov nových stromov môže podstatnou mierou prispieť nielen k zníženiu obsahu uhlíka v atmosfére (- 18 miliónov ton C za rok) ale aj k celkovej úspore výdavkov amerických domácností na energie o odhadované 4 miliardy US $.
4. Predpokladá sa, že na každú prirastenú tonu hmoty novozaloženého lesa pripadne približne 1,5 tony CO₂ pohlteného z atmosféry a 1,07 tony do ovzdušia uvoľneného kyslíka. Pri predpokladanom 50 ročnom životnom cykle tak priemerný strom vyprodukuje kyslík v hodnote 31 250 US $, upraví množstvo vody rovnajúce sa 37 500 US $, usporí 31 250 US $ na protierózne opatrenia, a odstráni z ovzdušia škodliviny v hodnote približne 62 000 US $ (Sherer, 2003). Celková hodnota stromu v peňažných reláciách však ďaleko prevyšuje výslednú sumu 125 000 US $, keďže v nej nie sú zarátané ďalšie ekonomické, sociálne a duchovné prínosy. Podľa www.parks1.org stromy v New York City za jeden jediný rok (údaj za 1994) odstránili z ovzdušia približne 1 821 metrických ton škodlivín.
Znižujú nebezpečenstvo pôdnej erózie a znečisťovania vodných zdrojov.
Prispievajú k obnove podzemných vodných zdrojov a vyrovnávajú prietoky na vodných tokoch.
Vhodne umiestnené plochy stromovej a krovitej vegetácie výrazne znižujú hladinu hluku v okolí rušných komunikácií a križovatiek.
Maskujú neestetické prvky v krajine a bránia nežiadúcim výhľadom.
Zjemňujú ostré siluety budov a stavieb.
Plantáže hybridných topoľov a ostatných druhov rýchlorastúcich drevín sú pri správnom obhospodarovaní významným trvaloudržateľným zdrojom palivového dreva,
Správne obhospodarované lesy sú významným trvaloudržateľným zdrojom drevnej hmoty pre celú škálu odvetví NH.
V závislosti od miesta výskytu, druhu dreviny, veľkosti a zdravotného stavu môže tieň stromov podstatnou mierou (15-50 %) prispieť k znižovaniu nákladov na klimatizáciu v obytných a komerčných priestoroch. Stromy vďaka svojim tiennym vlastnostiam a transpirácii (zjednodušene proces vylučovania vody z rastliny) fungujú ako akési prirodzené chladiace zariadenia, vďaka ktorým dochádza k úspore energií na klimatizáciu.
Vetrolamy v blízkosti obydlí môžu podstatnou mierou eliminovať vplyv vetra a snehu a tak znížiť celkové náklady na vykurovanie až o 30 %.
Tieň stromovej vegetácie znižuje priemerné letné teploty v uliciach a na parkoviskách. Je všeobecne známe, že v mestách a iných vysoko urbanizovaných celkoch dochádza počas letných horúčav k nahromadeniu tepelnej energie (v tejto súvislosti sa hovorí o tzv. „heat islands“) pričom priemerné teploty namerané v centrách miest môžu byť až o 5-9 stupňov Celzia vyššie ako v okolitom prostredí.
Vhodne rozmiestnená a starostlivo udržiavaná zeleň primeranej druhovej skladby môže nielen v obytných ale aj v komerčných zónach sídiel výraznou mierou ovplyvniť konečné ceny okolitých nehnuteľností a pozemkov.
Podľa záverov celého radu výskumných prác realizovaných v oblasti tzv. „Great Plains“ štátov USA (štáty ako Kansas, Nebraska, Severná a Južná Dakota, apod.) majú vhodne umiestnené a pravidelne udržiavané vetrolamy jednoznačne pozitívny vplyv na zvyšovanie hektárových výnosov poľnohospodárskych kultúr, a to aj po zarátaní plochy ktorú zaberajú. Vetrolamy v okolí kultúr vytvárajú priaznivejšiu lokálnu mikroklímu, pretože znižujú rýchlosť vetra a riziko prehrievania kultúr. Nezanedbateľným prínosom je aj ich príspevok k stabilizácii pôdneho zvršku a znižovaniu strát pôdnej vlhkosti. Vďaka schopnosti vetrolamov zachytávať a akumulovať sneh počas zimných mesiacov okolité pozemky profitujú z vyšších zásob pôdnej vlhkosti. Bez tejto líniovej zelene by k akumulácii snehových zrážok dochádzalo v okolí ciest a výrazných terénnych prvkov.
Vetrolamy v okolí fariem znižujú spotrebu energie na vykurovanie a prevádzku klimatizácie, zachytávajú a akumulujú snehové zrážky, znižujú intenzitu a rýchlosť vetra, zvyšujú estetickú hodnotu majetkov a vytvárajú vhodné podmienky pre existenciu voľne žijúcich druhov fauny a flóry.
Mnohé druhy drevín a krov sú tiež bohatým zdrojom rôznych plodov (orechy, ovocie, bobule) a produktov (napr. v Kanade veľmi populárny javorový sirup).
Stromové úkryty pre hospodárske zvieratá prispievajú k lepšej kondícii zvierat – v zimnom období znižujú straty na hmotnosti, v lete naopak poskytujú ochranu pred pôsobením extrémnych horúčav.
Vhodne umiestnené živé snehové bariéry zabraňujú hromadeniu snehu na cestách, čím efektívne znižujú náklady na zimnú údržbu ciest.
Stromová zeleň je výrazným krajinotvorným prvkom s výraznou estetickou a duchovnou hodnotou.
Lesy v tropických oblastiach sú okrem produkcie vysokohodnotnej drevnej hmoty aj zimoviskom pre mnohé druhy sťahovavých vtákov a domovom mnohých druhov rastlín s preukázateľne pozitívnym účinkom na ľudský organizmus. Každý 4. farmaceutický produkt predaný v USA pochádza z rastlín tropických lesov. Tento pomer sa v budúcnosti môže radikálne zvýšiť, pretože väčšina tropických rastlín stále ešte len čaká na podrobný opis ich liečivých účinkov.
Aj mnohé domáce druhy drevín majú podobne ako ich tropickí príbuzní rozmanité využitie v ľudovom liečiteľstve a farmaceutickom priemysle.
Stromy spolu s ostatnou vegetáciou poskytujú verejnosti aj celú škálu rekreačných možností, pričom zároveň poskytujú aj prostredie pre existenciu voľne žijúcich organizmov.
Stromová vegetácia pozdĺž potokov, riek, jazier a vodných nádrží svojím tieňom znižujú teplotu vody (čím sa zvyšuje obsah kyslíka a vytvárajú sa vhodnejšie podmienky pre existenciu vodných organizmov a ekosystémov), znižujú nebezpečenstvo brehovej erózie a zanášania vodných tokov ako aj vytvárajú úkrytové možnosti pre rybie populácie, čím sa zvyšuje produktivita rybného hospodárstva.
Stromová vegetácia výrazne prispieva k „farebnosti“ okolitej krajiny a to najmä v jesennom období. Opadané lístie predstavuje výborný zdroj materiálu na ochranu záhonov a záhrad v zimnom období.
Výsledky výskumov naznačujú pozitívny vplyv zelene na znižovanie hladiny stresu v pracovnom procese a rýchlosť rekonvalescencie pacientov v nemocničných zariadeniach.
Predstavitelia policajných zložiek veria, že zeleň a starostlivo udržiavaná krajina prispievajú k zvyšovaniu verejnej hrdosti a potláčajú prejavy agresívneho správania.
Stromy vďaka svojej všadeprítomnosti predstavujú akési pojivko medzi modernou spoločnosťou a jej prírodným, kultúrnym a duchovným dedičstvom.
Stromy často nepriamo sprostredkúvajú spomienky na tých, čo už nie sú medzi nami.
Stromy sú symbolmi života a budúcnosti.
Mnohých ľudí priťahuje možnosť sa o stromy starať, vysádzať ich a sledovať ich rast.

Stromová zeleň a jej význam v urbanizovaných oblastiach

Stromy v urbanizovaných celkoch mestského typu významným spôsobom ovplyvňujú:

Kvalitu ovzdušia a vody
Náklady na vykurovanie budov a ich ochladzovanie (klimatizácia)
Trhovú hodnotu nehnuteľností
Bezpečnosť a lukratívnosť obytných zón
Atraktívnosť verejných priestranstiev
Úroveň hluku v blízkosti dopravných komunikácií, križovatiek a priemyselných zón
Rozmanitosť a bohatosť foriem života (životný priestor pre rôzne druhy rastlín a živočíchov)
Priestorové vnímanie rozsiahlych zastavaných plôch (prirodzené predely)
Identitu jednotlivých komunít a pocit spolupatričnosti

Zeleň v intravilánoch obcí a miest má aj nepriamy edukačný význam – poskytuje obyvateľom bezprostrednú možnosť tak povediac na vlastnej koži okúsiť a pochopiť resp. oceniť mnohoraké prínosy a služby, ktoré lesy pre spoločnosť poskytujú. Lesy nie sú len zdrojom drevnej hmoty, ale aj zdrojom rôznych nedrevných produktov, kyslíka a čistej vody ako aj duchovných a estetických hodnôt. V neposlednej rade sú aj oázami pokoja, zdravia a „rozpúšťačmi“ stresov.

Stromy a obchodné zisky

Chcete zvýšiť obrat svojej firmy? Presťahujte ju zelenej časti mesta. Neveríte? Podľa výsledkov štúdie Washingtonskej univerzity nakupujúci majú tendenciu vyhľadávať obchody situované v zónach so zvýšeným výskytom stromovej zelene. Zvyšuje sa nielen frekvencia ale aj čas trvania nákupov. Nakupujúci tiež ochotnejšie zaplatia vyššie parkovné a v priemere minú na tovary a služby o 11 % viac ako v tradičných betónových džungliach nákupných zón v centrách miest. Dôvody? Je ich hneď niekoľko, počnúc príjemnejším prostredím so širokou škálou rôznych tvarov, foriem a farieb a zvýšenou bezpečnosťou končiac.

Okrem domácich príjemné prostredie s množstvom zelene priťahuje aj zvýšený počet turistov, ktorí sú v miestnych obchodoch a prevádzkach ochotní minúť podstatne vyššie sumy ako domáci. Je známe, že atraktívnejšie prostredie generuje vyššie zisky a tak priamo prispieva k ekonomickej stabilite miestnych komunít.

Stromy a ceny nehnuteľností

Rastú vo Philadelphii peniaze skutočne na stromoch? Podľa všetkého áno. Stromy vysadené v okruhu zhruba 17 metrov od budov v obytnej zóne Kensington zvýšili podľa štúdie University of Pennsylvania celkovú hodnotu nehnuteľností v priemere o 9 % (3400 US $). Pri štúdii, v ktorej sa použili údaje z predaja viac ako 3000 miestnych nehnuteľností, sa ukázalo, že ceny vzrástli až o 30 % v prípadoch, keď boli rodinné domy situované v blízkosti voľných plôch, ktoré boli vyčistené a následne ozelenené.

Výskumy zaoberajúce sa porovnávaním cien bytových priestorov potvrdili ochotu záujemcov zaplatiť v priemere 3-7 % viac za nehnuteľnosti obklopené stromovou zeleňou v porovnaní s tými, kde stromy buď úplne chýbajú alebo sa vyskytujú len pomiestne. Podľa výsledkov jednej z najpodrobnejších štúdií o vzťahu medzi cenami obytných priestorov a výskytom stromov, analýza cien nehnuteľností v nemenovanom konkrétnom meste jednoznačne preukázala závislosť medzi cenou konkrétnej nehnuteľnosti a počtom mohutných stromov situovaných pred ňou. Každý takýto strom podľa štúdie zvyšuje trhovú hodnotu nehnuteľnosti o 1 %.

Niekoľko zaujímavých údajov týkajúcich sa vplyvu zelene na ceny nehnuteľností a výšku obratu firiem je možné nájsť aj na americkej stránke www.parks1.org, ktorá sa zaoberá problematikou verejnej zelene v New York City. Možno Vás prekvapí, ak si prečítate že:

Malí podnikatelia a živnostníci si v NY pri výbere miesta svojej prevádzky ako prvé všímajú vzdialenosť od parkov, rekreačných mestských zón a otvorených priestranstiev. Z vlastnej skúsenosti posúďte, kde sa cítite príjemnejšie a uvoľnenejšie. Je to:
- v kaderníctve s výhľadom na rušnú ulicu alebo s výhľadom na udržiavaný mestský park, resp. stromovú alej?
- v nákupnom stredisku „zabetónovanom“ v centre mesta alebo v nákupnej arkáde hraničiacej s parkom?
Ktorý z práve uvedených príkladov predstavuje pre Vás pozitívnejšiu skúsenosť? Pohľad na vyblýskanú fasádu banky cez cestu alebo na slnkom zaliatu jesennú alej stromov? Ak by ste mali možnosť výberu, pre ktorú alternatívu by ste sa (odhliadnuc od praktických aspektov) podvedome rozhodli?
Podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky z roku 1995 je vzdialenosť k prírodným otvoreným plochám jedným z 3 kľúčových faktorov pri kúpe nehnuteľností. Parky a zelené plochy vo všeobecnosti zvyšujú trhovú cenu nehnuteľností; v mnohých prípadoch zvýšené príjmy z dane z nehnuteľností sú schopné pokryť investície spojené so zakladaním a udržiavaním parkov a ostatných zelených verejných priestranstiev.
Podľa údajov poskytnutých „National Association of Home Builders“ sú ceny stavebných pozemkov v blízkosti parkov a rekreačných mestských zón v priemere o 15-20 % vyššie ako ceny ostatných pozemkov.
50 % respondentov v prieskume uskutočnenom „National Association of Realtors“ uviedlo, že by bolo ochotných zaplatiť v priemere až o 10 % viac za nehnuteľnosť situovanú v blízkosti parku alebo inej chránenej otvorenej plochy. 57 % uviedlo, že by pri kúpe novej nehnuteľnosti uprednostnilo časť mesta s vyšším zastúpením zelených plôch.
Zelené plochy majú priamy vplyv aj na ceny prenájmov kancelárskych a obchodných priestorov. Dva roky po revitalizácii Bryant parku v NY bol zaznamenaný až 60 % nárast záujmu o prenájom kancelárskych priestorov v jeho tesnej blízkosti. Ceny prenájmov v období rokov 1990-2000 v okolí parku stúpli o 115-225 %, zatiaľ čo ceny prenájmov za porovnateľné priestory v iných častiach NY stúpli v priemere len o 41-73 %.
Podľa výsledkov štúdie z roku 2004 uskutočnenej tímom výskumných pracovníkov z Wharton School (University of Pennsylvania) existuje priama pozitívna závislosť medzi ozeleňovaním verejných priestranstiev a priemernou cenou nehnuteľností (nárast o takmer 9 %).

Environmentálne prínosy

Vplyv na klímu a úspory energie

Zvyšujúca sa urbanizácia krajiny v posledných 50 rokoch sa dáva do súvisu aj so zmenami teplotného režimu v centrách veľkých miest. Hlavnou príčinou je neustále sa zvyšujúce sa percento teplo-pohlcujúcich povrchov ako sú napr. rozsiahle asfaltové resp. vydláždené plochy (parkoviská, ulice) a budovy s tmavými strechami. S narastajúcou teplotou sa zvyšuje spotreba energie na ochladzovanie budov (klimatizácia), narastá množstvo emisií CO₂produkovaných výrobcami energie spaľujúcimi fosílne palivá, zvyšujú sa nároky na vodné zdroje, v mestách sa hromadí smog a zvyšuje sa chorobnosť populácie (problémy s dýchaním, astma, ochorenia obehového systému, …).

Mestské zóny s dostatkom pouličnej stromovej zelene môžu zaznamenať teploty prostredia v priemere až o 10^°F nižšie ako porovnateľné zóny, kde pouličná stromová zeleň chýba.

Tri v okolí domu vhodne rozmiestnené stromy môžu priniesť zníženie nákladov na klimatizáciu až o 30 %. Vhodne umiestnené mini „vetrolamy“ môžu naproti tomu v zimnom období ušetriť až 25 % nákladov na vykurovanie.

Vplyv na kvalitu ovzdušia

Nadzemné časti stromov fungujú ako prirodzené atmosferické filtre, ktoré z ovzdušia zachytávajú mikroskopické prachové častice a celú škálu rôznych znečisťujúcich látok ako napr. ozón, oxidy dusíka, síry a amoniak. Slúžia nám teda ako nejaké práčky ovzdušia, ktoré hromadia CO₂v listoch, vetvách, kmeňoch a koreňoch Schopnosť stromov zachytávať škodliviny z ovzdušia, pohlcovať CO₂ a produkovať kyslík môže spolu s prirodzeným chladiacim účinkom evapotranspirácie významne prispieť k znižovaniu celkového znečistenia ovzdušia a úrovne smogu, najmä vo veľkomestách a sídelných aglomeráciách. Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že dreviny podobne ako mnohé iné druhy rastlín produkujú fytoncídy – látky s preukázateľne antibakteriálnymi účinkami na ľudský organizmus (podobne ako napr. cesnak). Tieto látky sa pri dýchaní dostávajú do ľudského tela, kde napomáhajú v boji proti toxickým mikroorganizmom ako akési prirodzené antibiotiká.

Na základe mnohých výskumov a vedeckých experimentov v tejto oblasti je možné skonštatovať, že 100 stromov si za rok v priemere dokáže „poradiť“ s 5 tonami atmosferického CO₂ a približne 500 kg škodlivinami vrátane približne 200 kg ozónu a 150 kg prachových častíc.

Podľa www.gfc.state.ga.us (Georgia Forestry Commission) je 1 aker stromovej zelene schopný denne vyprodukovať dosť kyslíka pre 18 ľudí.

Podľa výskumov amerického Center for Urban Forest Research stromy tienením asfaltových plôch a zaparkovaných vozidiel znižujú emisie uhľovodíkov z palív vyparujúcich sa z opotrebovaných výfukov a palivových nádrží. Keďže emisie uhľovodíkov podstatnou mierou prispievajú k tvorbe smogu v sídelných oblastiach, výsadba stromovej zelene na plochách parkovísk môže výraznou mierou prispieť k redukcii týchto škodlivín.

Prínos stromov k znižovaniu erózie a povrchového odtoku

Stromy svojou koreňovou sústavou stabilizujú pôdu a korunovou vrstvou brzdia silu kvapiek dopadajúcich na nechránený pôdny povrch, čím účinne zabraňujú nástupu eróznych procesov. Stromy tiež zachytávajú a do určitej miery v korunovej vrstve aj „akumulujú“ atmosferické zrážky, čím sa odďaľuje povrchový odtok a znižuje nebezpečenstvo vzniku záplav. Rast koreňovej sústavy a rozkladné procesy prebiehajúce v pôde zvyšujú vodnú kapacitu pôdy. Výsledkom je znižovanie rizika záplav a pravidelné dopĺňanie zásob podzemných vôd, ktoré v mnohých oblastiach predstavujú jediný zdroj pitnej vody pre často rozsiahle sídelné komunity. Stromy v mestských zónach sú podľa štúdií schopné znížiť celkový ročný odtok zrážkovej vody o 2-7 %. Cielené využívanie prirodzenej filtračnej schopnosti stromov tak v konečnom dôsledku umožňuje znížiť celkové náklady na budovanie technických zariadení na odvádzanie zrážkových vôd.

Podľa www.gfc.state.ga.us (Georgia Forestry Commission) je zdravý les počas výdatných zrážok schopný zachytiť až 20 000 galónov vody za hodinu (1 galón = 3,785 litra).

Pozitívny príklad zo Seattlu

V Seattli si otcovia mesta zvolili netradičný prístup k riešeniu problematiky odvádzania zrážkovej vody z mestských komunikácií. Navrhli nahradiť vydláždené okrajové časti ulíc stromovou zeleňou tvoriacou malé kaskády a dokonca miniatúrne močiarne jazierka. Takýto prístup umožňuje zrážkovej vode vsiaknuť do pôdy a netreba ju teda obohatenú o rôzne „cestou“ pozbierané znečisťujúce látky odvádzať cez kanalizáciu do miestnych vodných tokov. Zelený pás takisto znižuje rýchlosť povrchového odtoku v prípade extrémnych zrážok. Uskutočnené pokusy v priestore vymedzenom na šírku 2 blokmi budov naznačujú potenciálne zníženie odtoku až o 98 % v priebehu prvých 2 rokov od zavedenia úprav. Podobné hodnoty boli namerané aj vo vzťahu k množstvu prenesených škodlivín. Okrem iného sa tiež ukázalo, že „zelená“ alternatíva riešenia odtoku zrážkových vôd je o 25 % lacnejšia ako klasické technické riešenie a vyžaduje len minimálne náklady na údržbu. Navyše s rastom stromov sa efektívnosť takéhoto riešenia bez dodatočných nákladov zvyšuje.

Vplyv stromovej zelene na zdravotný stav obyvateľstva a jeho bezpečnosť

Blízkosť stromov medzi iným napr. spomaľuje premávku na cestách a zvyšuje počet „nachodených kilometrov“.

Ulice a cesty bez stromovej zelene „pozitívnym spôsobom“ / prehnane zvyšujú sebavedomie a majstrovstvo vodičov. Priamym následkom neprimeranej rýchlosti na uliciach bez „postranných zábran“ je štatisticky vyšší počet a vážnosť spôsobených dopravných nehôd.

Pouličná zeleň nemá len vizuálny efekt na vodičov. Na okraji ciest je vnímaná hlavne ako obmedzujúci prvok, ktorý prispieva k zvýšenej disciplíne vodičov na cestách (dodržiavanie rýchlosti) a znižovaniu hlukovej záťaže. Najväčší „výchovný“ charakter majú stromy umiestnené blízko vedľa seba. úzke ulice so stromoradiami nielenže znižujú priemernú rýchlosť, ale svojím tienením znižujú aj intenzitu prehrievania povrchu asfaltových vozoviek. Stromy vysadené v priestore medzi okrajmi ciest a chodníkmi zvyšujú bezpečnosť chodcov.

Stromy znižujú kriminalitu a upevňujú sociálne väzby

Stromy môžu výrazným spôsobom prispievať k znižovaniu kriminality a domáceho násilia. Výsledky štúdie uskutočnenej pod hlavičkou University of Illinois v Chicagu zameranej na kriminalitu v obytných mestských zónach jednoznačne preukázali pozitívny vzťah medzi výmerou mestskej zelene a násilnými a majetkovými trestnými činmi (v na zeleň bohatých obytných zónach bol zaznamenaný výrazný, až 52 % pokles uvedených trestných činov v porovnaní s mestskými časťami bez alebo len s minimálnym výskytom zelene). Ako je to možné? Odpoveď je vcelku jednoduchá. Zelené plochy lákajú obyvateľov tráviť viac ich voľného času mimo domovov, čím je okolie viac pod „drobnohľadom“ jeho obyvateľov, ľudia sa navzájom lepšie poznajú a sú schopní skôr identifikovať nevítaných návštevníkov resp. rozpoznať podozrivé skutočnosti. Pravidelne udržiavané plochy zelene signalizujú potenciálnym kriminálnikom záujem vlastníkov nehnuteľností o ich bezprostredné okolie vrátane otázok osobnej bezpečnosti.

Podľa výsledkov štúdie z New Yorku je nanajvýš ekonomické znižovať kriminalitu cestou budovania mestských parkov a oddychových zón. Posúďte sami – priemerné ročné náklady na 1 zamestnanca rekreačných služieb mesta boli vyčíslené na 35 207 US$, zatiaľ čo porovnateľné náklady na 1 väzňa v rovnakom období predstavovali 58 288 US$ ( www.parks1.org).

Osobitne významný je v tomto ohľade prínos zelených a otvorených rekreačných plôch (napr. basketbalové ihriská na sídliskách, atď.) pre znižovanie kriminality mladistvých.

Verejné priestranstvá s množstvom zelene tiež významnou mierou prispievajú k upevňovaniu sociálnych zväzkov medzi jednotlivými členmi a skupinami v rámci komunity. S narastajúcou plochou zelene sa totižto zvyšuje intenzita využívania týchto plôch miestnymi obyvateľmi, pričom tí žijúci v bezprostrednej blízkosti parkov a ozelenených priestranstiev sú aktívnejší pri nadväzovaní nových kontaktov, poznajú lepšie svojich susedov, trávia s nimi viac času, mávajú vo všeobecnosti viac návštevníkov a sú menej agresívni voči členom vlastnej rodiny. Blízkosť zelených plôch tiež vytvára bezpečnejšie prostredie pre detských obyvateľov sídlisk, čo má priamy dopad na kvalitu života celých rodín. Ľudia v dôchodkovom veku sa v takomto prostredí cítia bezpečnejšie, príjemnejšie, sú vitálnejší (často dobrovoľne prispievajú k údržbe a zveľaďovaniu zelene – pocit vlastnej užitočnosti) a javia väčší záujem o svoje okolie (možnosť prechádzok, pekný výhľad z okna, posedenia na lavičke, atď.), čím nepriamo vykonávajú akýsi dohľad na okolím v čase keď je väčšina ostatných obyvateľov v zamestnaní.

Stromová zeleň v mestách (parky, zelené pásy okolo ulíc, sídlisková a rozptýlená zeleň, zeleň v záhradách, atď.) má mnohoraký – priamy ale aj sprostredkovaný pozitívny účinok aj na zdravotný stav mestského obyvateľstva. Stromy:

znižujú hladinu hluku v mestských zónach (stromy predstavujú prirodzené zvukové bariéry; ich prínos je osobitne cenný v prípade vysokofrekvenčného hluku s preukázateľne negatívnym dopadom na zdravotný stav populácie),
znižujú intenzitu ultrafialového žiarenia (ochrana pred rakovinou kože a rôznymi očnými ochoreniami ako napr. šedý zákal),
znižujú intenzitu pôsobenia stresových faktorov prostredia (upokojujúci účinok),
u nemocničných pacientov s výhľadom na zeleň (samozrejme s výnimkou cintorínov) sa znižuje nevyhnutná doba hospitalizácie a množstvo predpísaných liekov (rýchlejšie zotavovanie sa po operáciách, menej pooperačných komplikácií),
znižujú percento depresií a prejavov agresívneho správania (stimulačný efekt zelene – bohatosť vizuálnych a zvukových vnemov; upokojujúci efekt),
prispievajú k zvyšovaniu fyzickej kondície a odolnosti obyvateľstva formou aktívneho oddychu (zdravší životný štýl, pohyb ako kompenzácia stresu); osobitne významný faktor v prevencii tzv. civilizačných chorôb ako obezita a cukrovka – aj s ohľadom na alarmujúci nárast týchto ochorení u detskej populácie. Je všeobecne známe, že aktívni ľudia = zdravší ľudia. U ľudí pravidelne sa venujúcich nejakej fyzickej aktivite je znížené riziko predčasnej smrti, kardiovaskulárnych ochorení, vysokého krvného tlaku, atď.
znižujú výskyt a intenzitu astmatických ochorení (prirodzené lapače škodlivín),

Podľa výsledkov štúdie American Planning Association (2003) blízkosť parkov, zelených plôch a stromových alejí vo všeobecnosti predlžuje priemernú dĺžku života obyvateľov mestských zón (zvýšená fyzická aktivita, zdravší životný štýl a životné prostredie, pozitívny vplyv na psychiku, a p.). Podľa inej štúdie tejto asociácie dochádza u detí trpiacich poruchami koncentrácie a správania pri priamom kontakte s prírodou k podstatnému zlepšeniu ich zdravotného stavu. Pozitívny vplyv sa preukázal u širokej skupiny detských pacientov vo veku od 5 do 18 rokov bez ohľadu na pohlavie, pôvod, rodinné a finančné zázemie, vážnosť zdravotného stavu a charakter porúch.

Vplyv stromovej zelene na výkonnosť zamestnancov

Zeleň v blízkosti kancelárskych, obchodných a výrobných priestorov priamo ovplyvňuje výkonnosť a zdravotný stav ich zamestnancov. Úspešné firmy už dávno pochopili výhody zelených plôch v blízkosti ich prevádzok. Nielen výhľad z okna kancelárie, ale aj možnosť stráviť obedňajšiu prestávku prechádzkou po parku sa priamo premieta do zníženej hladiny pracovného stresu a zvýšenej výkonnosti a spokojnosti zamestnancov. Významne sa tiež skracuje dĺžka trvania stresu a obdobie „regenerácie“. Chorobnosť zamestnancov v kanceláriách bez výhľadu na prírodu je v priemere o 23 % vyššia ako u zamestnancov s výhľadom na zeleň ( www.gfc.state.ga.us). Zamestnanci s výhľadom na zeleň tiež vykazujú nižšiu mieru frustrácie súvisiacej z bezprostredným výkonom ich povolania, sú trpezlivejší, prejavujú viac nadšenia pre prácu, zvyšuje sa ich schopnosť a ochota riešiť aj zložité pracovné úlohy, sú celkove zdravší a spokojnejší so životom. Ľudia obklopení zeleňou potrebujú kratší čas na regeneráciu svojich síl. Zároveň sa zvyšuje aj ich schopnosť skoncentrovať sa na prácu. Zeleň tiež pozitívne vplýva na elimináciu negatívnych emócií ako sú napr. hnev, podráždenosť, vnútorné napätie, agresivita, a p. Prítomnosť stromovej zelene zároveň znižuje strohý charakter mestských zón, zjemňuje línie budov a prináša farebnosť do inak monotónnej šede veľkomiest.

Praktické aspekty starostlivosti o stromovú zeleň v urbanizovaných celkoch

Výsadba a systematická starostlivosť o stromovú zeleň v intravilánoch obcí a miest stojí nemálo finančných prostriedkov a úsilia. Je preto dôležité celý proces od začiatku zodpovedne plánovať. Len takto je totiž možné predísť celej rade budúcich problémov týkajúcich sa nevhodnej drevinovej skladby (niektoré druhy drevín sú napr. známe alergény), nevhodného umiestnenia drevín (vždy treba brať do úvahy rozmery stromov v dospelosti a charakter vysádzaných plôch) a nevhodnej kombinácie drevín (kompetičné vzťahy môžu prispieť k zhoršovaniu zdravotného stavu jedincov a ich zníženej stabilite a odolnosti voči faktorom prostredia). V neposlednej rade je dôležité brať do úvahy aj otázku bezpečnosti jednotlivých drevín a krov (existujú dreviny a kry, ktorých niektoré časti môžu byť pre človeka jedovaté – osobitne dôležité v prípade detských ihrísk a sídliskových plôch) a ich estetické hodnoty. V každom prípade je dôležité porovnať položku „náklady“ s celým radom prínosov, služieb a funkcií (napr. rekreačná, estetická, a p.), ktoré mestská zeleň poskytuje. V súvislosti s prínosmi (funkciami) je potrebné si uvedomiť, že v súčasnosti už existuje niekoľko postupov na ich peňažné vyjadrenie, často s veľmi prekvapivými výsledkami. Náklady spojené so systematickou a plánovitou starostlivosťou môžu byť totižto mnohonásobne nižšie ako prínosy a služby vyjadrené v peňažných jednotkách.

Náklady súvisiace so zeleňou je možné rozdeliť na niekoľko základných „účtovných položiek“. Jedná sa o náklady na:

sadbový materiál resp. výsadbu
údržbu a odstraňovanie poškodených stromov resp. nežiadúcich drevín
opravy infraštruktúry (verejné komunikácie,…)
kompenzácie za škody „spôsobené“ zeleňou a vlastné poškodenie zelene
mzdové náklady

Ad 1) Náklady na sadbový materiál závisia od druhu dreviny resp. kra, veku sadbového materiálu, miesta výsadby, metódy prípravy stanovišťa a ceny ľudskej práce. Obyčajne zahrňujú aj náklady na počiatočnú starostlivosť. Vo všeobecnosti platí, že čím starší sadbový materiál, tým vyššia nadobúdacia cena a riziko ukradnutia.

Ad 2) Náklady na údržbu vo významnej miere závisia od druhu dreviny (kra) a konkrétneho stanovišťa. Pre znižovanie nákladov do budúcnosti je veľmi dôležitá systematická priebežná starostlivosť. K týmto nákladom patria napr. náklady na prerezávanie a vyvetvovanie stromov (objem potrebných finančných prostriedkov závisí od druhu dreviny, jej veku a lokalizácie – stromy v okolí elektrických vedení a chodníkov si napr. vyžadujú častejšie zásahy než ostatná zeleň), náklady na zavlažovanie a kontrolu škodcov. K odstraňovaniu stromov dochádza z rôznych príčin (ohrozenie bezpečnosti občanov a majetku, prerastanie koreňov do kanalizácie, vrastanie korún do vedenia vysokého napätia, atď.). Zvyčajne platí, že čím väčší strom, tým vyššie náklady.

Ad 3) Rastom koreňov stromov môže dôjsť k narušeniu povrchu komunikácií a podzemných kanalizačných sietí. Vhodným výberom dreviny a jej umiestnením je možné prípadné náklady na opravy výrazne znížiť resp. eliminovať.

Ad 4) Jedná sa o náklady na kompenzácie za vlastné poškodenie stromov (vlastníci nehnuteľností môžu žiadať odškodnenie za poškodenie zelene napr. pri výstavbe realizovanej v blízkosti ich pozemkov, za odcudzenie vzácnejších druhov a p.) alebo za škody spôsobené priamo samotnými stromami (vyvrátenie stromov, úrazy na chodníkoch s nerovným povrchom). Vhodným výberom drevín, ich umiestnením a primeranou starostlivosťou je možné uvedeným prípadom vo veľkej miere predchádzať.

Ad 5) Starostlivosť o verejnú zeleň si vyžaduje nielen náklady na zaplatenie vonkajších pracovníkov ale aj odborníkov na plánovanie a dreviny.

Osobitnou kapitolou sú alergie a náklady spojené na ich liečenie. Počet alergikov neustále narastá a preto je veľmi dôležité venovať zvýšenú pozornosť výberu nealergénnych druhov drevín.

V porovnaní so zakladaním a obhospodarovaním klasických lesov sa zakladanie a udržiavanie mestskej stromovej zelene vyznačuje určitými špecifikami a to najmä vo vzťahu k výberu sadbového vhodného materiálu. V prípade mestskej stromovej zelene sa takmer výlučne jedná o výsadbu cenovo drahších odrastenejších sadeníc resp. mladých stromčekov a to z dôvodu zvýšenej mortality sadbového materiálu. Častým javom sú aj krádeže sadbového materiálu čím neúmerne narastajú náklady na dosadby. Náklady je možné znížiť vhodnou osvetovou činnosťou a priamym zainteresovaním miestnych komunít.

Podľa celého radu vedeckých štúdií zameraných na problematiku mestskej stromovej zelene uskutočnených v USA prínosy, ktoré stromy v sídelných oblastiach poskytujú, mnohonásobne vyvážia náklady na ich celkovú údržbu. V mnohých amerických mestách sa náklady na celoročnú starostlivosť o dospelé, vzrastom mohutné stromy, pohybujú okolo 13 dolárov (podľa údajov z Center for Urban Forest Research), zatiaľčo čo úspory energie a prínosy v podobe čistejšieho ovzdušia, efektívnejšieho odvádzania zrážkových vôd, vyššej životnosti ulíc (zatienené ulice vyžadujú menej investícií do opráv a nových povrchov) a pridanej hodnoty nehnuteľností predstavujú vo finančnom vyjadrení hodnotu rovnajúcu sa priemernej sume 65 dolárov na 1 strom a rok.

Hlavný prínos mestskej stromovej zelene spočíva v jej estetických a krajinotvorných hodnotách. Zeleň tiež podstatnou mierou zvyšuje kvalitu života v obytných a priemyselných zónach miest a obcí (vplyv na teplotu prostredia, kvalitu ovzdušia, vody a pôdy, súdržnosť miestnych komunít, bezpečnosť cestnej premávky, kriminalitu, zdravotný stav obyvateľstva, atď.).

Podľa odborníkov z kanadského Calgary sú „urban forests“ (pod týmto pojmov sa vo všeobecnosti rozumie akákoľvek vegetácia rastúca v urbanizovaných oblastiach, teda nielen stromy a kry, ale aj ostatná podúrovňová vegetácia. V tomto konkrétnom prípade sa však pojem obmedzuje len na stromovú vegetáciu nachádzajúcu sa v parkoch, údoliach riek, uliciach a na iných verejných priestranstvách, pozdĺž komunikácií a na súkromných pozemkoch) jedným z najdôležitejších nástrojov ochrany prírodného prostredia a podstatnou mierou prispievajú k znižovaniu znečistenia ovzdušia v meste.

V starostlivo udržiavaných parkoch a bulvároch Calgary je podľa štatistík viac ako 335 000 stromov, hodnota ktorých sa odhaduje na $335 miliónov CAD. Hodnota jednotlivých stromov sa pohybuje v rozmedzí od $300 do vyše $30 000 CAD (údaje pochádzajú z oficiálnej stránky mesta Calgary – www.calgary.ca).

Environmentálne prínosy stromovej zelene vo faktoch

Nasledujúce údaje sú v skrátenej forme prebrané z materiálu „Identified Benefits of Community Trees and Forests,“ (Dr. Rim D. Coder, University of Georgia, 1996), ktorý vo forme odrážok obsahuje výsledky celého radu rôznych výskumných projektov zameraných na význam stromovej zelene v urbanizovanej krajine. Z tohto dôvodu údaje uvedené v nasledujúcich odrážkach nemajú exaktnú výpovednú hodnotu, ich cieľom je skôr ilustrovať potenciálne prínosy a hodnotu stromovej vegetácie v urbanizovanom prostredí.

Tieň

lokality so stromami majú v priemere o 20 stupňov F nižšiu teplotu prostredia
teplota spevnených povrchov v tieni stromov je v lete na plnom slnku o 35 stupňov F nižšia ako v ich bezprostrednom okolí
stromy znižujú náklady na ochladzovanie budov (klimatizáciu) v letných mesiacoch v priemere o 27 %
$242 = priemerná úspora nákladov na ochladzovanie obytných priestorov obkolesených stromami
15 % úspora energie na vykurovanie budov v zimnom období (ale: 5 % nárast spotreby energie v prípade stromami priamo tienených budov a 12 % nárast v prípade budov situovaných priamo pod zápojom vždyzelených druhov drevín)
$122 nárast ročných nákladov na kúrenie v prípade tienenia južných a východne orientovaných stien budov vyvážený $155 ročne usporených nákladov na klimatizáciu

Vietor

50 % zníženie rýchlosti vetra sa rovná 7 % úspore nákladov na vykurovanie
$50 ročná úspora nákladov na vykurovanie v dôsledku regulácie rýchlosti vetra
vetrolamy predstavujú účinnú ochranu pred vetrom, najmä v prirodzene otvorenej krajine

Aktívna evaporácia

65% tepla pohlteného stromom pri priamom slnečnom osvetlení je aktívnou evaporáciou z povrchu listov rozptýlených
1 aker vegetácie za slnečných letných dní uvoľní do ovzdušia vo forme pary (transpirácia) až 1600 galónov vody
aktívna evaporácia stromov znižuje náklady na ochladzovanie budov v priemere o 17 %
na pozemku o rozlohe 1/5 akru s 30 % vegetačným krytom je vegetácia schopná „nahradiť“ výkon 2 centrálne riadených klimatizačných zariadení

Znečistenie ovzdušia

stromy v nemenovanom mestskom parku o rozlohe 212 ha boli za deň schopné z ovzdušia odstrániť približne 24 kg (48 libier) prachových škodlivín, 4,5 kg NO2, 3 kg SO2 a cca 200 g CO (= $136 ušetrených denne na moderné technológie kontroly kvality ovzdušia)
60% zníženie množstva prachových škodlivín v uliciach so stromovou zeleňou
1 javor cukrový (Acer saccharum MARSH.) s priemerom približne 30 cm rastúci v blízkosti cesty dokáže v priebehu 1 vegetačného obdobia odstrániť z ovzdušia cca 60 mg kadmia, 140 mg chrómu, 820 mg niklu a 5200 mg olova
v súčasnosti je v tzv. komunitných („community“) lesoch USA „uskladnených“ približne 800 miliónov ton uhlíka; každoročne tento objem vzrastie v priemere o ďalších 6,5 miliónov ton (= $22 miliárd v nákladoch na technické kontrolné opatrenia)
1 strom je schopný ročne naviazať až 6,5 kg uhlíka
komunitný les s rozlohou 1 akru je schopný ročne „uskladniť“ až 2,6 tony uhlíka

Regulácia odtoku zrážkovej vody

7 % zimných zrážok zachytených a odparených opadavými drevinami
22 % zimných zrážok zachytených a odparených vždyzelenými druhmi drevín
18 % zrážok vo vegetačnom období zachytených a odparených stromovou vegetáciou
zvýšenie stromového vegetačného krytu o 5 % zníži povrchový odtok v sídelných oblastiach o približne 2 %
7 % pokles v objeme búrkovej vody odtečenej pri 6-hodinovom monitorovacom období ako priamy dôsledok zachytenia zrážok v korunovej vrstve stromov
17 % pokles (11,3 miliónov galónov) v objeme zrážkovej vody odtečenej do kanalizácie pri 12 hodín trvajúcej búrke v stredne veľkom meste ($226,000 v nákladoch ušetrených na regulačné opatrenia technického rázu)

Kvalita vody / erózia

mestská stromová zeleň a lesy v okolí sídiel fungujú ako filtre zachytávajúce živiny, sedimenty a škodliviny obsiahnuté v zrážkach a vďaka vyrovnanejšiemu odtoku zvyšujú efektivitu napĺňania podzemných vodných zdrojov
37,500 ton sedimentov na 1 štvorcovú míľu je ročne splavených z

Podľa priemerných štatistických údajov za štát Maryland (USA) jeden strom znižuje výdavky na klimatizáciu, kontrolu erózie a obsahu škodlivín v ovzduší rádovo o desiatky dolárov ročne (viď tabuľka). Na druhej strane ten istý strom vytvára prostredie na existenciu voľne žijúcich organizmov v celkovej ročnej hodnote $75.

Úspora – klimatizácia	Úspora – kontrola erózie	Úspora – ovzdušie	Hodnota biotopov	Celkove
$73	$75	$50	$75	$273

http://www.dnr.state.md.us/forests/healthreport/urban.html

Urban forestry

Termín „urban forest“ sa vo všeobecnosti vzťahuje na akúkoľvek formu vegetácie v urbanizovanej krajine. Nakoľko v slovenskom jazyku neexistuje adekvátny a výstižný ekvivalent tohto termínu (jedná sa v podstate o mestskú a prímestskú zeleň, nie o les ako taký, kedže „forest“ = les) je v ďalšom texte pre lepšiu zrozumiteľnosť používaný aj anglický termín.

National Urban Forest Council (USA) definuje „urban forestry“ ako:

„umenie, náuku a technológiu starostlivosti o stromy, lesy a prírodné systémy v urbanizovaných územiach a v ich okolí prospešné z hľadiska zdravotného stavu a verejného blaha miestnych komunít.“

Urban forests, a osobitne ich stromová zložka, prinášajú komunitám celú škálu rôznych verejnoprospešných úžitkov a to aj napriek tomu, že urbanizované ekosystémy pre rast stromov nepredstavujú práve najoptimálnejšie prostredie. Jedným z dôsledkov nestále sa zvyšujúcej urbanizácie krajiny je aj pokles rozlohy mestskej a prímestskej zelene a vznik problémov súvisiacich s tzv. urban heat islands (doslova ostrovy tepla – jedná sa v podstate o vysoko urbanizované zóny miest kde počas letných horúčav dochádza k akumulácii tepla a nadmernému prehrievaniu povrchovov) a odtokom vody po intenzívnych búrkových zrážkach. V snahe vysporiadať sa s novovznikajúcimi problémami sa komunity musia okrem iného vyrovnať aj so zvýšenými nákladmi na výstavbu nových a údržbu starých kanalizačných a rozvodných sietí, verejných komunikácií, budov a ostatnej infraštruktúry ( súborne tzv. „gray infrastructure“). Čoraz viac komunít si v tejto súvislosti uvedomuje nezastupiteľnú úlohu zelene, a stromov osobitne, vo vysoko urbanizovanej krajine. Zeleň v mestách vytvára tzv. „green infrastructure“ s potenciálom pozitívne a hlavne ekonomickejšie než „gray infrastructure“ ovplyvniť kvalitu života miestneho obyvateľstva.

Urban Ecosystem = Gray Infrastructure + Green Infrastructure

V USA sa začiatky zakladania „urban forests“, spadajúce do 60 rokov minulého storočia, pôvodne spájali so snahami zvýšiť príťažlivosť a estetickú hodnotu mestských zón. V súčasnosti si čoraz viac ľudí uvedomuje, že „green infrastructure“ môže pri znížených ekonomických nákladoch a dodatočných ekologických a sociálnych prínosoch na seba prevziať celý rad funkcií pôvodne zabezpečovaných jednotlivými zložkami „gray infrastructure“.

Pre ilustráciu uvádzame aj niekoľko iných definícií pojmu „urban forest„.

Podľa www.thefreedictionary.com/urban+forest tento termín označuje hustý a plošne rozsiahly porast stromovej a ďalšej rastlinnej vegetácie pokrývajúci určitú plochu mesta.

V Austrálii sa pod pojmom „urban forest“ skrýva akákoľvek stromová a krovitá vegetácia nachádzajúca sa na verejných a súkromných pozemkoch v urbanizovaných celkoch a ich okolí (vrátane prímestského buša, parkov, atď.).

Miller (1988) chápe „urban forests“ ako súbor všetkých stromov a akejkoľvek inej vegetácie, ktorá sa vyskytuje na miestach kde ľudia žijú, pracujú a trávia voľný čas, od malých vidieckych komunít až po veľké sídelné aglomerácie. Tento pojem zahŕňa stromy a ostatnú zeleň na verejných a súkromných pozemkoch, pouličnú, sídliskovú a parkovú zeleň, zeleň okolo priemyselných zón a parkov, a akúkoľvek inú zeleň v rámci komunít, či už vysadenú alebo samovoľne rozšírenú.

„Urban forests“ okrem samozrejmej, aj keď v tomto prípade druhoradej produkčnej funkcie, vytvárajú priestor na rekreačné aktivity, plnia estetickú a hygienickú funkciu, poskytujú vhodné podmienky na existenciu mnohých druhov voľne žijúcich organizmov, regulujú odtok zrážkových vôd (osobitne významné v prípade intenzívnych búrkových zrážok), viažu uhlík a zachytávajú škodliviny z ovzdušia. Takéto multifunkčné chápanie zelene resp. lesov sa líši od tradičného chápania lesa ako primárneho zdroja drevnej hmoty.

www.dnr.state.md.us/forests/programs/urban/

V USA napr. existuje kategória tzv. Urban National Forests (v skratke UNF’s). Podľa USDA Forest Service patrí k týmto lesom akákoľvek zeleň situovaná v okruhu 50 míľ od sídiel s viac ako miliónom obyvateľov.

Ďalšie zdroje:

Wolf, K.L. 1998 Urban Nature Benefits: Psycho-Social Dimensions of People and Plants , University of Washington College of Forest Resources, Factsheet #1.
Mental Health and Well-Being ( www.greenhouse2001.msu.edu/research/)
How Cities Use Parks to Improve Public Health, Help Children Learn, Create Safer Neighborhoods.” City Parks Forum Briefing Papers, American Planning Association. 2003.
Why America Needs More City Parks and Open Space.” By Sherer, Paul M. The Trust for Public Land White Paper. 2003.
Green power – By Karen Patterson – THE DALLAS MORNING NEWS – May 5, 2004 ( www.peecworks.org/PEEC/PEEC_Research/S0009D4F0)
Identified Benefits of Community Trees and Forests
A Manual for the State Forestry Agencies in the Southern Region; Unit: Benefits and Costs of the Urban Forest
Appendix C: The Ecological and Social Benefits of the Urban Forest
Livable Communities and Urban Forests
Shades of Green: Measuring the Value of Urban Forests in the Housing Market