Dnes je význam všetkých odvetví posudzovaný predovšetkým z pohľadu podielu na celkovom hrubom domácom produkte krajiny. Lesníctvo spolu s poľnohospodárstvom zďaleka nemajú ten význam, aký mali pred 50 rokmi a preto sú často neprávom podceňované a zatláčané do úzadia ako neperspektívne a finančne náročné. Prehliadajú sa pritom dva výrazne faktory. Prvým z nich je starostlivosť o krajinu, ktorá je vykonávaná a braná ako samozrejmosť. Vôbec sa nehovorí o úžitkoch, ktoré boli niekedy označované ako verejnoprospešné funkcie lesa a ktoré boli a sú spoločnosti poskytované bezplatne, hoci ich poskytovanie niečo stojí, alebo pre ich zachovanie musí majiteľ, obhospodarovateľ lesných pozemkov niečo urobiť a má s tým spojené náklady a takto vyprodukované úžitky sú ďalej komerčne využívané. Druhým prehliadaným faktorom je skutočnosť, že lesníctvo je producentom dreva a iných tovarov, ktoré majú ďalšie využitie v iných odvetviach a teda by sa jeho význam mal posudzovať v kontexte nadväzujúcich odvetví drevárskeho, celulózo-papierenského, nabytkárskeho, chemického priemyslu a stavebníctva. Tak bude význam lesného hospodárstva pre spoločnosť vyzerať inak.​​