Pre úradné ohodnotenie lesného majetku, vrátane prírodného výrobného faktora a produktov výrobného procesu sa v súčasnosti využíva metodika regulovaných a trhových cien. Metodika regulovaných cien sa uplatňuje podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty lesného majetku a zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov pre stanovenie hodnoty efektov mimoprodukčných funkcií lesa. Regulovaná (úradná trhová) hodnota lesného majetku a verejnoprospešných úžitkov lesa sa uplatňuje hlavne vo vzťahu k štátu a štátnym orgánom (dane, poplatky), a tiež ako orientačná úroveň trhovej ceny, akceptujúcej formálne faktory ponuky a dopytu.

 

V lesnom hospodárstve najvyšší podiel na odvedených daniach v roku 2012 tvorila daň z pridanej hodnoty (saldo dane na vstupe a výstupe) v objeme 31,46 mil. EUR, čo predstavuje 57,9 % z celkových daní LH. V tabuľke sa prezentuje čiastka rozdielu medzi zaplatenými a vrátenými čiastkami DPH.

Pokles hospodárskeho výsledku v roku 2012 sa premietol aj do základu dane z príjmu, čím sa daň z príjmu znížila v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 23,7 %. Pokles v neštátnom sektore (35,3 %) bol viac ako 3-násobne vyšší ako v sektore štátnych lesných organizácií (11,4 %). Daň z príjmov tvorí 26,6 % podiel z odvedených daní LH.

Daň z nehnuteľnosti sa medziročne zvýšila o 6,6 %, pričom hlavný podiel zvýšenia bol v štátnych organizáciách LH (7,3 %), v neštátnych subjektov vzrástla táto daň o 3,2 %. Táto daň súvisí s každoročným vyraďovaním a zaraďovaním tých skupín lesných pozemkov hospodárskych lesov, do daňovej povinnosti, v ktorých sa vykonala obnovná, alebo aj náhodná ťažba, so vzniknutou holinou podliehajúcou zalesneniu; ďalej tiež zaraďovaním lesných porastov, ktoré dosiahli vek prvých prebierok a z dane zo stavieb a stavebných pozemkov. Podiel dane z nehnuteľností na odvedených daniach bol 13,7 %. Na celkovej čiastke ročne odvádzaných daní do rozpočtov štátu a obcí sa podieľajú štátne organizácie LH v roku 2012 čiastkou 78,8 % a subjekty neštátnych lesov čiastkou 21,2 %.

 

 

Podnikateľské subjekty pristupujú k využívaniu tohto zdroja financovania dosť zdržanlivo. Ide predovšetkým o krytie deficitu krátkodobých finančných potrieb, oneskorených platieb za drevo alebo o nákupy nevyhnutných položiek medzispotreby. Neštátny sektor využíva úvery viac, predovšetkým na nákup strojov, ale aj na výstavbu ciest, na ktoré môžu získať aj príspevky nepriamej podpory z verejných zdrojov a EÚ.
Údaje v nasledujúcej tabuľke dokumentujú zníženie úverov v roku 2012 o 16,9 % oproti roku 2011 a pokles úrokovej miery získaných úverov oproti roku 2011 o 8,9 %. Úroveň zabezpečenosti úverov, poskytovaných zo strany komerčných bánk, klesla v roku 2012 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 97,8 %. V roku 2012 mala zabezpečenosť hodnotu 0,01-násobku hodnoty poskytnutých úverov.

 

 

Účelom odvodov je chrániť trvalosť lesných ekosystémov a efekty úžitkov mimoprodukčných (verejnoprospešných) funkcií lesa. Povinnosťou uvedenou v § 9 zákona o lesoch, sa zabezpečuje úhrada náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa pri vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov. Úradná hodnota mimoprodukčných (verejnoprospešných) funkcií lesov bola odvodená pre podmienky reálne rozlišovaných HSLT v tis. EUR na ha lesa, na obdobie priemernej rubnej doby v HSLT. Sadzby efektov mimoprodukčných funkcií lesa sú súčasťou prílohy č. 1 zákona o lesoch.
Výšku odvodov určuje v rozhodnutí vydanom v správnom konaní príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva. Povinnosti úhrady odvodov podliehajú podľa § 9 zákona o lesoch len tie zábery lesných pozemkov, pri ktorých následne dochádza k reálnemu odlesneniu pozemku.
Uplatňovaním týchto ustanovení sa zvyšuje ekonomická bariéra pre trvalý alebo dočasný záber lesných pozemkov na nebiologické účely využívania.
V roku 2012 – po poklese v roku 2011 – sa výška uložených i uhradených odvodov za vyňatie lesných pozemkov vrátila na úroveň z rokov 2009 – 2010. Podiel uhradených odvodov poklesol oproti roku 2011 o 5 %.

 

 

V roku 2012 orgány ŠSLHaP uložili pokuty približne 600 subjektom sektora štátnych lesov a neštátnych lesov v celkovej výške 219 tis. EUR. Výška uhradených pokút bola 75,1 tis. EUR, t.j. 34,3 %.

 

 

Na uplatňovanie náhrady škody spôsobenej na lesnom majetku platia všeobecné právne predpisy a niektoré ustanovenia zákona o lesoch. Významné škody na lesoch spôsobuje antropogénna činnosť, najmä imisie, aj keď sa ich účinok v posledných rokoch výrazne znížil hlavne zlepšením emisnej situácie cestou útlmu priemyslovej činnosti. Doznievajúci stav imisných účinkov spôsobuje na lesných ekosystémoch škodu, ktorá sa odhaduje ročne vo výške okolo 16 mil. EUR. Znalecky stanovená výška škody vplyvom imisií v znaleckých posudkoch v štátnom a neštátnom sektore predstavuje okolo 4 mil. EUR ročne. Proces vymáhania škôd je však z rôznych príčin zdĺhavý. Ročne sa reálne vymôže iba okolo 20 % škody stanovenej v znaleckých posudkoch.

 

Najvyšší podiel na obmedzeniach realizácie vlastníckych práv v lesoch majú najmä zákony: 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, 326/2005 Z. z. o lesoch, stavebný zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov, 70/1998 Z. z. o energetike.
Finančné nároky vyplývajúce z obmedzení bežného obhospodarovania lesných pozemkov (LP) v neštátnom vlastníctve národnej sústavy CHÚ sa odhadujú na cca 1,79 miliónov EUR ročne na územiach s 5. a 4. stupňom ochrany. V 2. a 3. stupni ochrany neboli doposiaľ vo väčšom rozsahu požadované náhrady, aj keď niektoré ochranné podmienky môžu aj tu predstavovať obmedzenia bežného obhospodarovania pozemkov. V prípade aplikovania obmedzení bežného obhospodarovania pozemkov v 2. a 3. stupni ochrany je možné výšku náhrady odhadnúť na maximálne 6,4 mil. EUR. Z toho na neštátnych pozemkoch náhrada predstavuje sumu 2,8 mil EUR.
Kvantifikácia odhadu ročnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa jednotlivých stupňov ochrany na LP je nasledovná:

 

 

V kvantifikácii odhadu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa jednotlivých stupňov ochrany je potrebné zohľadniť skutočnosť, že pre správcov štátnych pozemkov novelou zákona s účinnosťou od 1. júla 2004 zanikla možnosť uplatnenia si náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania. Pri zohľadnení tejto skutočnosti výsledná hodnota náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania neštátnych lesných pozemkov predstavuje sumu cca 4,6 mil. EUR.

 

Finančné nároky vyplývajúce z obmedzenia bežného obhospodarovania pozemkov na PPF v národnej sústave CHÚ pri ploche 181 054,5214 ha predstavujú sumu 3 169 117 EUR ročne. V 2. stupni ochrany prírody nie je predpoklad vzniku obmedzení.

Kvantifikácia odhadu náhrady za obmedzenia bežného obhospodarovania podľa jednotlivých stupňov ochrany na poľnohospodárskom pôdnom fonde (PPF) je nasledovná:

 

 

Ako záväzok vyplývajúci zo vstupu SR do EÚ sa od roku 2000 pripravuje návrh sústavy CHÚ podľa kritérií ustanovených právnymi predpismi EÚ, tzv. sústava CHÚ NATURA 2000. Túto tvoria dva typy území: chránené vtáčie územia (ďalej len „CHVÚ“) a územia európskeho významu (ďalej len „ÚEV“).
Vyhlásenie sústavy NATURA 2000 v zmysle spracovaného návrhu zvýši nároky na ŠR v rámci finančnej náhrady za obmedzenia bežného obhospodarovania pozemkov v chránených územiach o cca 8,9 miliónov EUR ročne, čo predstavuje v navrhovaných CHVÚ sumu 8,2 mil. EUR a v ÚEV 0,6 mil. EUR.