+421 45 53 14 111
HUL

Súčasnosť hospodárskej úpravy lesov na Slovensku

V súčasnosti je na území Slovenska platný zákon NR SR č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zákona č. 360/2007 Z. z. Programy starostlivosti o lesy (PSL) sa vyhotovujú pre všetky lesné pozemky vedené v registri C katastra nehnuteľností. Vyhotovovanie PSL je hradené zo štátneho rozpočtu. Verejným obstarávateľom PSL mimo územia vojenských lesov je Ústav pre hospodársku úpravu lesov, Národného lesníckeho centra vo Zvolene, ktorý zabezpečuje aj kontrolu ich vyhotovovania.   PSL   vyhotovujú odborne a technicky spôsobilé fyzické a právnické osoby. Obhospodarovatelia lesov majú zároveň možnosť obstarať si u nich PSL aj bez verejného obhospodarovateľa, ale na vlastné náklady. PSL sa vypracúvajú podľa platných právnych predpisov, postupov a metodík. Sú schvaľované   okresnými úradmi v sídle kraja.

Súčasný systém   hospodárskej úpravy lesov   na Slovensku patrí v mnohých ohľadoch medzi najpodrobnejšie a najviac prepracované na svete.

Jeho hlavné „piliere“ sú nasledovné:

  • Podrobné rozdelenie lesa   – všetky pozemky, ktoré sú lesnými pozemkami podľa registra C katastra nehnuteľností, sú rozdelené na jednotky priestorového rozdelenia lesa (JPRL) ako základný rámec pre lesnícke mapovanie, zisťovanie stavu lesov a hospodársko-úpravnícke plánovanie.

  • Kvalitné lesnícke mapy  – základom lesníckeho mapovania na Slovensku sú   základné lesnícke mapy   (ZLM) v mierke 1 : 5 000, v klade   štátnej mapy odvodenej   (ŠMO), aktualizované pri každej obnove PSL, čiže každých 10 rokov. Zo ZLM sa vyhotovujú porastové mapy v mierke 1 : 10 000 využívané lesnou prevádzkou. Obsahujú základnú geografickú situáciu, obrysy všetkých JPRL s farebným vyznačením ich veku, podrobnú situáciu lesnej dopravnej siete a chodníkov a ďalšie informácie dôležité pre lesnícku prevádzku. Obrysové (nekolorované) porastové mapy slúžia ako podklad pre tvorbu rôznych účelových lesníckych máp. V súčasnosti sú na celom území tieto mapy spracované ako tematické štátne mapové dielo s obsahom lesného hospodárstva vo vektorovom, digitálnom tvare ako   lesnícke digitálne mapy   (LDM) – Lesnícke digitálne mapové dielo – základ pre Lesnícky geografický informačný systém (LGIS).

  • Celoplošnosť zisťovania stavu lesa   – všetky základné údaje hospodárskej úpravy lesov sú zisťované celoplošne, hodnotením jednotlivých JPRL.

Zisťovanie stavu lesov môže byť vykonané ako:

    1. štatistické zisťovanie   – pomocou skusných plôch sa zisťuje len priemerný stav väčších celkov, hodí sa najmä na sledovanie trendov, pri dostatočnom počte skusných plôch umožňuje aj strategické plánovanie a ovplyvňovanie hospodárenia pomocou legislatívy, dotačnej politiky a pod., neumožňuje ovplyvňovanie konkrétnych porastov, tento najlacnejší spôsob zisťovania u nás využívame v špeciálnych prieskumoch, pri národnej inventarizácii a monitoringu lesov,

    2. celoplošné zisťovanie   – preverovaním hodnotených JPRL umožňuje získať podklady ako pre strategické, tak aj pre konkrétne plánovanie, v zásade je technicky i ekonomicky náročnejšie ako štatistické zisťovanie, zracionalizovať sa dá využitím diaľkového prieskumu zeme pre zisťovanie časti údajov,

    3. selektívne zisťovanie   – je to celoplošné zisťovanie len vo vybraných porastoch, napríklad v tých, ktoré sa blížia k rubnej zrelosti, zo štatistického hľadiska je takéto zisťovanie úplne bezcenné, neumožňuje včas odhaliť trendy vývoja lesov ani ovplyvnenie nevybraných porastov.

  • Celoplošnosť riadenia lesných zdrojov   – rovnako ako sú základné údaje hospodárskej úpravy lesov zisťované celoplošne, hodnotením jednotlivých JPRL, aj výsledné opatrenia sú plánované pre každý dielec, čiastkovú plochu, porastovú skupinu, či etáž, samostatne.

  • Všeobecná záväznosť PSL   – na rozdiel od mnohých krajín majú zatiaľ PSL na Slovensku všeobecnú záväznosť pre všetkých vlastníkov a užívateľov lesov.

  • Úplný stanovištný prieskum   – Slovensko je jednou z mála krajín, v ktorých existujú jednotné mapy typov stanovíšť (lesných typov) a pôdne mapy (pôdnych typov) pre celú výmeru lesov.

  • Dokonalá väzba medzi stanovištným prieskumom a hospodárskou úpravou lesov   – na stanovištnú typizáciu je veľmi úzko naviazaná kategorizácia lesov, funkčná typizácia a tvorba rámcových pokynov hospodárenia (obnovné drevinové zloženia, rubné a obnovné doby a pod.).

Podrobné rozdelenie lesa, kvalitné lesnícke mapy v digitálnom tvare, celoplošnosť zisťovania stavu lesa, celoplošnosť riadenia lesných zdrojov, všeobecná záväznosť PSL, úplný stanovištný prieskum, dokonalá väzba medzi stanovištným prieskumom a hospodárskou úpravou lesov je dobrou základňou pre kvalitné riadenie, hospodárenie a ochranu lesov. Týmto Slovensko predčí mnohé, aj lesnícky vyspelé krajiny.

Hospodárska úprava

Hospodárska úprava lesov (HÚL) je najdôležitejšou disciplínou lesného hospodárstva, od ktorej sa odvíjajú všetky ďalšie lesnícke činnosti. Hovorí sa o nej ako o „kráľovskej“ lesníckej disciplíne.

Termín „hospodárska úprava lesov“ má svoj pôvod v Strednej Európe, v nemecky hovoriacich krajinách. Anglofónne krajiny ju nazývajú Forest Management, čo znamená aj hospodárenie v lesoch alebo riadenie lesného hospodárstva.

Hospodárska úprava lesov (HÚL)
ako vedná disciplína a zároveň aj praktická činnosť je zameraná najmä na zisťovanie stavu a vývoja lesov, sledovanie, hodnotenie, určovanie cieľov a plánovanie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch. Toto poslanie, ciele a úlohy musí plniť pri veľmi zložitom zosúlaďovaní záujmov vlastníkov, resp. obhospodarovateľov lesov s verejným záujmom.
Prostredníctvom HÚL, ako jedného z rozhodujúcich nástrojov odborného a trvalého hospodárenia v lesoch, sa zabezpečuje zároveň dlhodobý rozvoj lesníctva.

Hlavným cieľom hospodárskej úpravy lesov (HÚL)
je zistiť stav lesných porastov, ich vývoj a navrhnúť opatrenia, ktoré odporúčajú hospodáriť v lesných porastoch spôsobom zabezpečujúcim výnos z lesných pozemkov pri dodržaní zabezpečenia ostatných funkcií lesov (ochrana pôdy, ochrana vodných zdrojov či podzemných alebo povrchových, rekreačné funkcie lesa a pod.)

 

  • Kategorizácia lesov – rieši zaradenie priestorových jednotiek rozdelenia lesa,
  • Priestorová úprava lesa – navrhuje priestorové rozdelenie lesa na hospodársko-úpravnícke jednotky (od jednotlivých porastov až po veľké hospodárske celky), odporúča priestorové umiestňovanie pestovateľských/obnovných zásahov do porastov, rozčlenenie lesných porastov a komplexov,
  • Časová úprava lesa – rieši časovú rámec plánovania ťažbových a pestovateľských zásahov do lesných porastov, tak aby sa dosiahli požadované ciele hospodárenia,
  • Ťažbová úprava lesa – určuje objem ťažby (obnovnej aj výchovnej) a jej plynulosť tak, aby sa zabezpečila dlhoročná vyrovnanosť objemu ťažieb dreva pri optimálnom využívaní produkčného potenciálu lesných porastov a ich trvalom plnení ostatných (mimoprodukčných) funkcií lesa.