Každý z Vás si určite vie predstaviť ako les vyzerá a čo všetko sa v ňom nachádza. Bežný les nie je „prázdny“ a opustený, skôr naopak – je domovom rôznych druhov stromov, rastlín, živočíchov, vtákov, hmyzu, húb, … Lesy preto majú nenahraditeľné miesto pri zachovaní biodiverzity. Vedci pre túto variabilitu a pestrosť rôznych foriem života používajú termín „biodiverzita“.

Biologická diverzita v lese

Biodiverzita alebo biologická diverzita je definovaná ako variabilita živých organizmov vo všetkých ich podobách, úrovniach a kombináciách. Pojem biodiverzita zahŕňa rozmanitosť v rámci jednotlivých druhov, medzi nimi ako aj diverzitu ekosystému ako celku. Zachovanie biodiverzity prináša ľudskej spoločnosti nenahraditeľné hodnoty nielen ekonomického a ekologického rázu – biodiverzita je totiž priamo predpokladom zachovania života na Zemi ako takého. Každý živočích, rastlina, strom či mikroorganizmus má svoje nezastupiteľné miesto v prírode a plní mnoho rôznych funkcií. Vďaka nemu priamo či nepriamo existuje množstvo ďalších organizmov, pretože žiadny živočích, rastlina a ani človek nemôže existovať izolovanie od svojho okolia.

Ako konkrétne sa vzájomné pôsobenie prejavuje? Príkladov je viac ako dosť. Bez hmyzu, vtákov a netopierov by napr. nekvitli stromy, kríky ani kvety a nemali by sme v sadoch žiadnu úrodu. Mnoho druhov hmyzu a vtákov zabraňuje premnoženiu škodcov, močiare fungujú ako obrovské špongie, ktoré pri nadmerných zrážkach nasávajú vodu a tým znižujú riziko záplav. Fungujú tiež ako prirodzené čističky vody. Rastliny sú zdrojom potravy pre živočíchy, ktoré sú na rôzne účely využívané človekom a pod. Kyslík, ktorý dýchame tiež pochádza z rastlín. Drevo z lesa je významný stavebný materiál a zdroj tepla. V Severnej Amerike napríklad väčšina liekov na predpis má svoj pôvod v rastlinách, hubách a baktériách. Vyhynutie čo len jediného zdraviu prospešného druhu môže zároveň znamenať aj stratu lieku na rakovinu, resp. iné závažné ochorenia.

Najväčšou hrozbou pre biodiverzitu je ničenie alebo pretváranie prírodných stanovíšť ako napríklad masové odlesňovanie, vysúšanie mokradí, rozširovanie ornej pôdy a pasienkov, pokračujúca urbanizácia a využívanie prírodných zdrojov. Na Slovensku je biologická diverzita v porovnaní s okolitými krajinami ešte relatívne dobre zachovaná. Na území SR sa nachádza viac ako 11 000 druhov rastlín, húb a rias a okolo 28 000 rôznych druhov živočíchov. K najviac poškodeným ekosystémom patria mokrade a lesy.

Mŕtve drevo?

Mŕtve drevo v lese je vo všeobecnosti to, čo mnohí ľudia nazývajú neporiadkom v lese – staré kmene ležiace na zemi, pne, konáre, vývraty, ale aj stojace sucháre. Mnohí návštevníci lesa si myslia, že les by mal byť čistý, asi tak ako trávnik pred domom. Pravdou však je, že les a celé jeho spoločenstvo pre svoj zdravý vývoj určité množstvo dreva v rôznom štádiu rozkladu potrebuje. Pri rozklade dreva sa z odumretých častí stromov do pôdy postupne uvoľňujú živiny, najmä dusík. Cyklické dozásobenie pôd živinami je dôležité pre rast budúcej generácie lesa a všetkých ostatných druhov vegetácie, ktorá sa v lese nachádza, pretože klasické dodávanie živín hnojením ako ho poznáme z poľnohospodárstva v lese prakticky nie je možné. Mŕtve drevo sa významnou mierou podieľa aj na kolobehu a ukladaní uhlíka v pôde. Popadané kmene tiež prispievajú k stabilite pôdy a to najmä na strmších svahoch.

Z hľadiska života stojace sucháre a ležiace kmene vôbec nie sú „mŕtve“. Práve naopak – poskytujú domov mnohým druhom organizmov ako sú napríklad huby, lišajníky, machy, rôzne bezstavovce a vtáky. Veľa druhov je na mŕtvom dreve z rôznych dôvodov priamo závislých, či už je to kvôli potrave, úkrytu alebo hniezdnym možnostiam. Niektoré druhy hmyzu sú napríklad tak úzko špecializované, že nie sú schopné prežiť bez húb, ktoré rastú na mŕtvom dreve a prispievajú k jeho postupnému rozkladu. Mnoho druhov lesných vtákov (ďatle, sovy a pod.) a netopierov hniezdi v dutinách starých odumretých stromov. Tieto majú aj vysokú estetickú hodnotu. Príkladov je veľa, stačí sa len pri najbližšej prechádzke v lese poobzerať dookola a mať otvorené oči. Všetko so všetkým nejakým spôsobom súvisí a to treba mať na pamäti. Les je ako „puzzle“ – jeho jednotlivé komponenty sa navzájom dopĺňajú a ovplyvňujú. Z hľadiska lesa je dôležité, aby mŕtve drevo v ňom obsiahnuté bolo v rôznom stupni rozkladu, pochádzalo z rôznych drevín, malo rôznu veľkosť a umiestnenie v priestore.

Väčšie kusy odumretého dreva majú napríklad veľký význam pri vytváraní rôznych ekologických podmienok na potokoch a riekach. Spadnuté kmene stromov poskytujú úkryt pre mnohé druhy rýb a často vytvárajú prírodné „prehrádzky“ vhodné na ich rozmnožovanie. Sú tiež zdrojom potravy pre ryby a vodné bezstavovce. Prehrádzky môžu tiež prirodzenou formou ako prekážky regulovať prietok a tým napomáhať znižovaniu rizika záplav.

Mŕtve drevo sa rozkladá rôznou rýchlosťou v závislosti od dreviny. Dreviny s vysokým obsahom živice v dreve ako napríklad borovice potrebujú na rozloženie dlhší čas ako iné druhy stromov.

Na druhej strane les, ale nie je len o mŕtvom dreve a jeho nadmerné množstvá pôsobia v lese rušivo a z hľadiska hospodárenia sú nežiaducim javom. Zvyšuje sa riziko požiarov, les sa stáva ťažšie priechodným, a pod. Nie je jednoduché stanoviť jedno univerzálne číslo určujúce optimálne množstvo mŕtveho dreva v lese, ale odporúča sa ponechať v lese minimálne 4-5 hrubých kusov dreva rôznej dĺžky na jeden hektár lesa s primeraným množstvom tenkej hmoty ako sú napríklad konáre. Dôležité je tiež rozmiestnenie mŕtveho dreva po ploche.