Les a kvalita vody
Sedimenty sú splaveniny a naplaveniny, ktoré vznikli následkom eróznych procesov.
Erózia je vymieľanie hornín a pôd pôsobením vody, vetra a iných abiotických a biotických vplyvov.
Les sa považuje za najefektívnejší pôdny kryt z hľadiska ochrany vodných zdrojov pred ukladaním sedimentov.
Erózia znižuje schopnosť pôd akumulovať vodu a prispieva k znižovaniu infiltračnej schopnosti pôd. Následkom je rýchlejší podpovrchový a povrchový odtok z územia.
Proces ukladania sedimentov prispieva k:
- znižovaniu kapacity rezervoárov a vodných nádrží
- znižovaniu kvality pitnej a úžitkovej vody
- zvyšovaniu riečneho dna => znižovanie kapacity koryta bezpečne odvádzať vodu
- vytváraniu prekážok v navigačných kanáloch
- zhoršovaniu stavu vodných biotopov
- poškodzovaniu technických zariadení (turbíny vodných elektrární a pod.)
- zvyšovaniu rizika zosuvov.
Degradácia pôd môže viesť k lokalizovaným záplavám v období nadmerných zrážok a zníženým prietokom v obdobiach sucha.
Potok v spodnej časti Kôprovej doliny neustále narúša svoje brehy a prináša kamene a balvany. Kvôli ochrane cesty v jeho blízkosti bolo preto jeho koryto udržiavané bagrovaním. V roku 2009 prikročil správca toku (ŠL TANAPu) k spevneniu brehov potoka dreveným obkladom. (Kôprová dolina, nov. 2009)
Foto : Ing. Matej SCHWARZ
Erózia prebieha v 3 fázach:
- V prvej fáze dochádza vplyvom zrážok k oddeleniu materiálu (pôdnych čiastočiek) od zemského povrchu. K uvoľňovaniu častíc dochádza aj pri povrchovom odtoku z územia.
- Druhá fáza je charakteristická prenosom uvoľnených pôdnych čiastočiek. Množstvo a prenosová vzdialenosť uvoľneného materiálu sú podmienené rýchlosťou prúdenia vody, jej hĺbkou, celkovým množstvom, frekvenciou výskytu zrážok, dĺžkou ich trvania a turbulenciou vody.
- V tretej fáze dochádza k samotnému ukladaniu materiálu. K ukladaniu dochádza vtedy, keď rýchlosť vody poklesne na hodnotu pri ktorej prúd vody už nie je schopný častice unášať resp. ak prenos častíc znemožní nedostatočná hĺbka vody.
Ostatné vodu znečisťujúce látky
Čiastočky pôdy nie sú jediným materiálom, ktorý môže ovplyvniť kvalitu vody vo vodných zdrojoch. V závislosti od druhu hospodárskej činnosti v konkrétnom území sa môže do vodných tokov dostávať rôzne množstvo priemyselne vyrábaných znečisťujúcich látok.
Ďalšou výhodou lesa je na minimum obmedzená aplikácia umelých hnojív, pesticídov a ostatných priemyselne vyrábaných látok (herbicídy, iné). Riziko znečistenia vodných zdrojov pohonnými látkami, mazivami, odpadom z domácností, odpadom z chovu hospodárskych zvierat, a pod. je v prípade lesa minimálne. Pri ťažbe dreva je však potrebné zabezpečiť dôslednú kontrolu nakladania s pohonnými látkami a mazivami aby sa zabránilo ich úniku a kontaminácii pôdy a priľahlých vodných zdrojov. Ostatné ekonomické aktivity v území (poľnohospodárstvo, doprava, a pod.) sú však z tohto hľadiska podstatne rizikovejšie.
- Čiastočné resp. úplné odstránenie lesnej vegetácie vedie k zvýšenému prietoku na vodných tokoch a vyššej hladine podzemnej vody v území.
- Voda je zadržiavaná v pôde, koreňové systémy stromov fungujú ako pumpy a nie ako špongie.
- Hĺbka pôd, geologické pomery a zrážkové charakteristiky výrazným spôsobom ovplyvňujú riziko výskytu povodní v konkrétnom území.
- Dlhotrvajúce lejaky resp. prívalové dažde zvyčajne prevýšia pozitívny vplyv lesa na odtokové pomery v území s výnimkou jeho bezprostredného okolia.
- Zalesňovanie otvorených a degradovaných plôch pozitívne ovplyvňuje množstvo vody zadržiavané v pôde a tým aj odtokové pomery.
- V oblastiach s lesnou pokrývkou je ukladanie sedimentov výrazne pomalšie, čo môže mať pozitívny vplyv na rozsah a závažnosť záplav.
Ďalšie informácie:
Forests & Water, Guidelines, Fourth edition (Forestry Commission, Edinburgh) 
Water & The Forest Service (United States Department of Agriculture)
Forests and Water (FAO)
Slovak National Report, Geography and hydrology (2010)