Les a voda
Lesy sú významnou súčasťou hydrologického cyklu. Majú vplyv na samotný proces kolobehu vody v krajine, jej kvantitu a kvalitu, odtokové pomery, rozsah záplav a erózie, prietokové pomery a na zanášanie vodných tokov a plôch naplaveninami a splaveninami (sedimentmi).
Vplyv lesa
- Rozdeľuje zrážky medzi atmosféru a pôdu
- Bráni erózii pôdy čím znižuje obsah zemných častíc v povrchových vodách a takto zlepšuje ich čistotu
- Chráni vodné toky a plochy pred nadmerným ukladaním sedimentov
- Obmedzuje plošný povrchový odtok vody pri lejakoch a búrkach
- Ovplyvňuje podzemné zdroje vody
- Svojim tieňom bráni nadmernému ohrievaniu vody v menších vodných tokoch a jazerách
- Na lokálnej úrovni ovplyvňuje výskyt a rozsah záplav
- Udržuje stabilitu a „odolnosť“ povodia
- Pomáha vytvárať životný priestor pre ryby, obojživelníky a pod.
- Vytvára rekreačný priestor okolo potokov, riek a vodných plôch
- Vytvára priaznivú mikroklímu v okolí vodných plôch a tokov
- Z estetického hľadiska dotvára mozaiku „vodnej“ krajiny
Zalesnené územia sú nenahraditeľným zdrojom kvalitnej pitnej vody. Lesy, okrem mnohých iných ekosystémových služieb a úžitkov poskytovaných spoločnosti, fungujú aj ako vysoko efektívne prírodné čističky vody s nulovými investičnými nákladmi, odhliadnuc od nákladov spojených s ich obhospodarovaním (resp. vyžadovaním drahších foriem hospodárenia). Tento efekt majú lesy vďaka ich protieróznej funkcii, schopnosti znižovať množstvo sedimentov vo vodných tokoch, rybníkoch, jazerách a mokradiach a schopnosti zachytávať resp. filtrovať cez opadanku a lesný podrast rôzne vodu znečisťujúce látky.
Výhody čističky LES
- Prirodzený proces
- Prebieha skryte a automaticky
- Bezodpadová a energeticky úsporná „technológia“
- Žiadne skleníkové plyny, naopak les je zvyčajne pohlcovačom uhlíka
- Jediný vstupný náklad: zakladanie, nadštandardne šetrná obnova lesov a ich ochrana
- Súčasť širokého balíka All Inclusive (mimoprodukčné funkcie lesov – ochrana pôdy pred eróziou, rekreačná funkcia, ochrana biodiverzity a pod.)
- Zdravý les je esteticky príťažlivý – hra farieb, tvarov a vôní
- Sezónny „look“ (z anglického vzhľad, výraz)
V súčasnosti stále prevláda názor, že lesy fungujú ako veľké špongie, ktoré nasávajú vodu v zrážkových obdobiach a rovnomerne ju uvoľňujú v suchých obdobiach. Táto populárna a zdanlivo logická teória má niekoľko slabín. Pravdou je, že lesné pôdy majú spravidla prijímajú vodu rýchlejšie a vo väčšom množstve ako nelesné pôdy. Vodozádržná kapacita hlbokých pôd je vyššia ako u plytkých pôd, a to bez ohľadu na vegetačný kryt, les však svojou protieróznou funkciou pomáha udržať pôdy hlboké. Faktom ale tiež je, že veľká časť zrážok, ktoré v lese spadnú, je spotrebovaná samotným lesom na prežitie a rast stromov . Vzhľadom na množstvo spotrebovanej vody preto les nemá schopnosť (ako doteraz mnohí predpokladali) zvyšovať prietoky v suchých obdobiach.
Les má schopnosť pozitívne vplývať na hydrologický cyklus na miestnej úrovni. Vďaka svojej schopnosti regulovať výskyt rekordných prietokov môže les na malých územiach (< 100 km2) priaznivo ovplyvniť rozsah záplav. Aj v relatívne malých povodiach je však schopnosť lesa absorbovať prebytočné zrážky závislá od celého radu skutočností ako napr. typ lesa, spôsob obhospodarovania, ale najmä miestne geologické pomery a vývoj zrážok v predchádzajúcom období. V prípade veľkých povodí je vplyv lesa na výskyt katastrofických záplav zanedbateľný. Pri extrémnych zrážkach, keď dochádza k nasýteniu lesných pôd, odteká zrážková voda z lesa takmer rovnako rýchlo ako z otvorenej holej plochy.
Je za katastrofické záplavy zodpovedné odlesňovanie?
Záplavy, vrátane tých katastrofických, sa vyskytovali dávno predtým ako sa odlesňovanie stalo celosvetovým problémom. Napr. na základe záznamov z 8 veľkých povodní v Bangladéši (1870-1922) neexistuje žiadny štatistický dôkaz o náraste počtu katastrofických záplav v posledných 120 rokoch. Rozsiahla povodeň v Bangkoku, ktorá v 1983 zaplavila niektoré časti tohto veľkomesta na 4 mesiace, bola rozsahom porovnateľná s povodňami v rokoch 1795 a 1831), keď boli ¾ územia Thajska stále pokryté lesom.
Čo hovoria štatistiky?
V súčasnosti neexistuje jasný dôkaz o tom, že intenzita záplav má v posledných desaťročiach stúpajúcu tendenciu. Na druhej strane, škody napáchané záplavami sú väčšie než kedykoľvek predtým. Príčiny tohto javu môžu súvisieť s nasledovnými skutočnosťami:
- Ekonomický rozvoj a s ním spätá urbanizácia, nárast populácie a rozvoj infraštruktúry v tradične zaplavovaných územiach a deltách riek.
- Zmeny v tradičných prístupoch a formách hospodárenia v zaplavovaných územiach.
- Rozvojové a investičné aktivity rýchlo expandujú do území náchylných na záplavy, ktorým sa v minulosti podobné aktivity vyhýbali.
- Pokračujúca urbanizácia postupne transformovala plochy pôvodne porastené vegetáciou na nepriepustné povrchy neschopné zachytávať a absorbovať zrážkovú vodu.
- Degradácia pôd (zvýšené riziko výskytu lokalizovaných záplav v období nadmerných zrážok, znížené prietoky v obdobiach sucha).