Celé lesné hospodárstvo má v podstate charakter organickej výroby úzko viazanej na živý les – spoločenstvo rôznych druhov rastlín prevažne stromovitého vzrastu, ale aj krovín, bylín, tráv, rozmanitých druhov živočíchov, hmyzu a húb vrátane pôdy s jej vodným a vzdušným režimom.

Systematické obhospodarovanie lesa jednak usmerňuje využívanie funkcií, produktov a úžitkov z lesa, ale zároveň ho aj určitým spôsobom ako ekosystém pretvára. Základným prostriedkom a nevyhnutným predpokladom na to, aby les plnil hlavné úlohy lesného hospodárstva je pestovanie lesa – jedna z hlavných disciplín lesníctva.

Bezprostredným objektom plánovania a konkrétnych pestovných opatrení nie je les ako celok ale jeho menšie časti nazývané porasty. Tieto sú zároveň základnými jednotkami plošného rozdelenia lesa. Kým v pestovaní lesa sa porast chápe ako celok so všetkými jeho zložkami (dreviny, kry, byliny, trávna zložka, opad, pôda), pri plánovaní v lesoch sa pojem porastu obmedzuje len na jedince drevín resp. sa porast chápe schematicky ako jednotka plošného rozdelenia lesa.