Obnova predstavuje úsek v živote lesného porastu počas ktorého dochádza ku striedaniu generácií.

 

 

 

Je to najtypickejší základný spôsob prirodzenej obnovy, pri ktorej sa postupne na obnovovanej ploche ťažia zrelé a nežiadúce stromy materského porastu tak, aby sa znižovaním jeho clony vytvárali vhodné ekologické podmienky pre klíčenie, ujímanie, prežívanie a odrastanie semenáčikov a neskoršie náletov žiadúcej dreviny. Následný porast vzniká pod materským porastom a od uvedeného okamžiku do záveru obnovnej doby existujú oba porasty na tej istej ploche. Na clonnú obnovu sa viažu dreviny  s ťažkým semenom bez bočného doletu (buk, dub) a dreviny citlivé na podmienky voľnej plochy i na náhle zmeny klimatických faktorov, ako je napr. jedľa.

 

 

Holorub je spôsob obnovy kedy sa na ploche celého porastu, alebo na jeho určitej súvislej časti jednorazovo vyťaží materský porast bez existencie následného porastu. Nový porast vzniká následne na voľnej ploche (rúbani) bez účinnej ochrany materského porastu alebo len v čiastočnej bočnej ochrane pri porastovej stene.

 

Veľkoplošný holorub predstavuje jednorázové zrúbanie všetkých stromov na ploche väčšej ako 3 ha, maximálne však 5 ha, pri ktorom je šírka väčšia ako dvojnásobná výška rubného porastu, maximálne však 100 metrov.

Maloplošný holorub má maximálnu šírku do 2 výšok ťaženého porastu s plochou maximálne 3 ha.

 

 

Pri tomto spôsobe obnova vychádza z vnútorného resp. vonkajšieho okraja porastu a vyznačuje sa špecifickými ekologickými podmienkami prostredia. Vonkajší okraj tvorí pás od porastovej steny smerom na odkrytú plochu, ktorého šírka sa rovná vzdialenosti bočného ekologického vplyvu priliehajúceho materského porastu. Vnútorný okraj tvorí pás od porastovej steny smerom dovnútra porastu. Jeho šírka sa rovná hĺbke dosahu vplyvu vonkajšieho prostredia na časť porastu priliehajúcu k porastovej stene.