Luzulo-Fagetum beech forests

PAL. CLASS.: 41.11

1. Bukové lesy, vo vyšších horských polohách zmiešané jedľovo-bukové (Fagus sylvatica  – Abies alba) alebo smrekovo-jedľovo-bukové (Fagus sylvatica  – Abies alba – Picea abies) lesy, ktoré sa vyvinuli na kyslých pôdach v podmienkach strednej a severnej časti stredoeurópskeho regiónu s výskytom Luzula luzuloides aPolytrichum formosum. Častý je vyskyt druhov Deschampsia flexuosa, Calamagrostis villosa, Vaccinium myrtillus a Pteridium aquilinum.

Podtypy:

41.111 – Medio-European collinar woodrush beech forests

Kyslé bukové lesy nižších pohorí hercynskeho masívu a okolia Lorraine (Francúzsko), pahorkatinných oblasti vyšších pohorí hercynskeho masívu (predhoria), okrajových častí Álp a Jury a západnej strany sub-panónskych a vnútropanónskych pohorí, bez alebo len s obmedzeným prirodzeným výskytom ihličnatých drevín, typicky s prímesou duba zimného Quercus petraea, príp. duba letného Quercus robur v korunovej vrstve.

41.112 – Medio-European montane woodrush beech forests

Kyslé bukové, jedľovobukové (Fagus sylvatica  – Abies alba) alebo smrekovo-jedľovo-bukové (Fagus sylvatica  – Abies alba – Picea abies) lesy horských a podhorských polôh vyšších pohorí hercynskeho masívu od Vogéz a Čierneho lesa cez český štvoruholník, Juru a Alpy až po Karpaty a bavorské plató.

2. Rastlinstvo: stromová zložka – Fagus sylvatica, Abies alba, Picea abies; krovitá a bylinná zložka  – Luzula luzuloides, Polytrichum formosum, často tiež Deschampsia flexuosa, Calamagrostis villosa, Vaccinium myrtillus a Pteridium aquilinum.

3. Korešpondujúce jednotky:

Nordic classification: „2221 Fagus sylvatica-Deschampsia flexuosa-Vaccinium myrtillus-typ“

5. Lindgren, L. (1970). Beech forest vegetation in Sweden – a survey. Bot. Notiser 123:401-421.

Asperulo-Fagetum beech forests

PAL. CLASS.: 41.13

1. Bukové a vo vyšších horských polohách aj jedľovo-bukové (Fagus sylvatica  – Abies alba) alebo smrekovo-jedľovo-bukové (Fagus sylvatica  – Abies alba – Picea abies) lesy, ktoré sa vyvinuli na neutrálnych alebo takmer neutrálnych pôdach s mullovou formou humusu v podmienkach strednej a atlantickej oblasti západnej Európy a strednej a severnej časti strednej Európy, ktoré sú charakterizované výrazným zastúpením druhov patriacich k ekologickým skupinám okolo Anemone nemorosa, Lamiastrum (Lamium) galeobdolon, Galium odoratum a Melica uniflora. V horských polohách pristupuje skupina okolo Dentaria spp., tvoriaca bohatšiu a početnejšiu bylinnú vrstvu než je tomu u lesov 9110 a 9120.

Podtypy:

41.131 – Medio-European collinar neutrophilous beech forests

Neutrofilné a bázifilné bukové a dubovo-bukové (Fagus sylvatica-Quercus petraea-Quercus robur) lesy pahorkatín, nižších pohorí a náhorných plošín hercynskeho oblúka a jeho okrajových zón, ako aj Jury, Lorraine, parížskej panvy, Burgundska, alpskej časti Piemontu, Karpát a niekoľkých lokalít Severoeurópskej nížiny.

41.132 – Atlantic neutrophile beech forests

Atlantické bukové a dubovo-bukové lesy s Hyacinthoides non-scripta z oblastijužného Anglicka, Bologne, Picardie a povodí Oise, Lys a Schelde.

41.133 – Medio-European montane neutrophilous beech forests

Neutrofilné bukové, jedľovo-bukové (Fagus sylvatica  – Abies alba), smrekovo-bukové (Fagus sylvatica – Picea abies) alebo smrekovo-jedľovo-bukové (Fagus sylvatica  – Abies alba – Picea abies) lesy horských a vysokohorských polôh Jury, severnej a východnej časti Álp, západných Karpát a vyšších hercynskych pohorí.

41.134 – Bohemian lime-beech forests

Bukové alebo jedľovo-bukové (Fagus sylvatica  – Abies alba) lesy s bohatým výskytom lipy (Tilia spp.)  v podmienkach Českej kotliny.

41.135 – Pannonic neutrophilme beech forests

Neutrofilné bukové lesy pohorí stredoeurópskej časti Panónskej nížiny a jej západného okraja.

2. Rastlinstvo: stromová zložka – Fagus sylvatica, Abies alba, Picea abies; krovitá a bylinná zložka – Anemone nemorosa, Lamiastrum (Lamium) galeobdolon, Galium odoratum, Melica uniflora, Dentaria spp.

3. Korešpondujúce jednotky:

United Kingdom classification: „W12 Fagus sylvatica-Mercurialis perenniswoodland p.p.“ and „W14 Fagus sylvatica-Rubus fruticosus woodland p.p.“

Nordic classification: „2222 Fagus sylvatica-Lamiastrum galeobdolon-Melica uniflora-typ“ and „2223 Fagus sylvatica-Mercurialis perennis-Allium ursinum-typ“

5. Bergendorff, C., Larsson, A. & Nihlg?rd, B. (1979). Sydliga lövskogsbest?nd i Sverige. Statens naturv?rdsverk. Rapport. SNV PM 1278, Solna, 68 pp.

Medio-European subalpine beech woods with Acer and Rumex arifolius

PAL.CLASS.: 41.15

1. Bukové lesy tvorené nízko zavetvenými jedincami buka obmedzeného vzrastu a s významným zastúpením javora horského (Acer pseudoplatanus), ktoré sa vyskytujú okolo hornej hranice lesa, a to najmä v nízkych pohoriach západnej Európy a strednej a severnej časti strednej Európy vyznačujúcich sa oceánskou klímou. Bylinná vrstva je podobná ako v 9130, pomiestne aj ako v 9110, a obsahuje druhy z okolitých otvorených trávnych spoločenstiev.

2. Rastlinstvo: stromová zložka – Fagus sylvatica, Acer pseudoplatanus; krovitá a bylinná zložka  – Rumex arifolius

Medio- European limestone beech forests of the Cephalanthero – Fagion

PAL. CLASS.: 41.16

1. Xero-termofilné bukové lesy, ktoré sa vyvinuli na vápnitých, často plytkých pôdach obyčajne na strmých svahoch v podmienkach strednej a atlantickej oblasti západnej Európy a strednej a severnej časti strednej Európy s početnou bylinnou a krovitou etážou a typickým výskytom ostríc (Carex digitata, Carex flacca, Carex montana, Carex alba), tráv (Sesleria albicans, Brachypodium pinnatum), orchideí (Cephalanthera spp., Neottia nidus-avis, Epipactis leptochila, Epipactis microphylla) a termofilných druhov s výnimkou druhov Quercetalia pubescenti-petraeae. Krovitá etáž zahrňuje niekoľko kalcifitných druhov (Ligustrum vulgare, Berberis vulgaris). Dominantne sa môže vyskytovať Buxus sempervirens.

Podtypy:

41.161 – Middle European dry-slope limestone beech forests

Bukové lesy strednej Európy s výskytom ostríc a orchideí na svahoch s nedostatkom vlahy.

41.162 – North-western Iberian xerophile beech woods

Bukové lesy v oblastiach južných pohorí Pais Vasco s relatívne nízkymi zrážkami a na povrchove presychavých vápenatých pôdach v oblasti Cordillera Cantabrica, s výskytom druhov Brachypodium pinnatum ssp. rupestre, Sesleria argentea ssp. hispanica, Carex brevicollis, Carex ornithopoda, Carex sempervirens, Carex caudata, Cephalanthera damasonium, C. longifolia, Epipactis helleborine, Epipactis microphylla, Neottia nidus-avis.

2. Rastlinstvo: stromová zložka – Fagus sylvatica; krovitá a bylinná zložka  –Carex digitata, C. flacca, C. montana, C. alba, Sesleria albicans, Brachypodium pinnatum, Cephalanthera spp., Neottia nidus-avis, Epipactis leptochila, Epipactis microphylla, Buxus sempervirens

3. Korešpondujúce jednotky:

Nordic classification: „2223 Fagus sylvatica-Mercurialis perennis-Allium ursinum -typ“

1. Zmiešané porasty duba zimného a hraba v oblastiach so subkontinentálnou klímou v stredoeurópskej oblasti prirodzeného areálu buka, s dominantným výskytom duba zimného (41.261). Jednotka tiež zahŕňa príbuzné dubovo-lipové lesy východnej a stredovýchodnej Európy s kontinentálnou klímou na východ od hranice prirodzeného areálu buka (41.262).
2. Rastlinstvo: 41.261 – stromová zložka  – Quercus petraea, Carpinus betulus, Sorbus torminalis, S. domestica, Acer campestre; krovitá a bylinná zložka –Ligustrum vulgare, Convallaria majalis, Carex montana, C. umbrosa, Festuca heterophylla 41.262 – stromová zložka – Quercus petraea, Quercus robur, Tilia cordata, Acer platanoides, Carpinus betulus.
3. Korešpondujúce jednotky: Nordic classification: „2224 Carpinus betulus-typ“.

1. Zmiešané lesy bežne len prímes tvoriacich druhov drevín (Acer pseudoplatanus, Fraxinus excelsior, Ulmus glabra, Tilia cordata) na kamenitých až balvanitých sutinách, svahoch prerušovaných skalnými formáciami alebo kamenitých až balvanitých podsvahových delúviách, najmä na vápencoch, ale aj silikátových horninách (Tilio –Acerion Klika 55). V rámci jednotky je možné vylíšiť 2 rôzne skupiny porastov. V porastoch prvej skupiny, ktoré sa zvyčajne vyskytujú na chladných a vlhkých stanovištiach (vlhkomilné a tienne lesy) má dominantné zastúpenie javor horský (Acer pseudoplatanus) – podzväz Lunario-Acerenion. Porasty druhej skupiny, ktoré sa zvyčajne vyskytujú na suchých, ľahko sa prehrievajúcich sutinách (xerotermofilné lesy) sú zvyčajne tvorené lipami (Tilia cordata, T. platyphyllos) – podzväz Tilio-Acerenion. Biotopy patriace do zväzu Carpinionby v tejto jednotke zahrnuté byť nemali.
2. Rastlinstvo: Lunario-Acerenion : stromová zložka – Acer pseudoplatanus, Fraxinus excelsior, Taxus baccata, Ulmus glabra;  krovitá a bylinná zložka – Actaea spicata, Helleborus viridis, Lunaria rediviva Tilio-Acerenion: stromová zložka – Carpinus betulus, Corylus avellana, Quercus sp., Tilia cordata, T. platyphyllos; krovitá a bylinná zložka – Sesleria varia
3. Korešpondujúce jednotky: United Kingdom classification: „W8 Fraxinus excelsior-Acer campestre-Mercurialis perennis woodland“ and „W9 Fraxinus excelsior-Sorbus aucuparia-Mercurialis perennis woodland“ German classification: „430604 Sommerlinden-Begulmen-Blockschuttwald“, „430603 Ahorn-Linden-Hangschuttwald (wärmere Standorte)“, „430602 Eschen-Ahorn-Schlucht- bzw. –Hangwald (fleucht-kühle Standorte)“, „430601 Sommerlinden-Hainbuchen-Schuttwald“ Nordic classification: „2233 Ulmus glabra -typ“, „2235 Tilia cordata -typ“ and „2236 Quercus robur-Ulmus glabra-Tilia cordata-typ“. In Boreal region corresponding species-poorcommunities often with Anemone nemorosa, Corydalis spp. and Primula veris.
4. Nepatrné zmeny vo vlastnostiach substrátu (najmä tzv. „konsolidovaný“ substrát) alebo vlhkosti spôsobujú prechod  k bukovým (Cephalanthero-Fagenion, Luzulo-Fagenion) alebo termofilným dubovým lesom.
5. Bergendorff, C., Larsson, A. & Nihlg?rd, B. (1979). Sydliga lövskogsbest?nd i Sverige. Statens naturv?rdsverk. Rapport. SNV PM 1278, Solna, 68 pp.

1. 41.51 – Kyslé lesy Severoeurópskej nížiny tvorené dubom zimným,  brezou previsnutou a brezou plstnatou, často s prímesou jarabiny vtáčej a osiky, s výskytom na výrazne oligotrofných, často piesočnatých (alebo morénových) a podzolovaných alebo hydromorfných pôdach. Krovitá etáž je slabo vyvinutá, s výskytom krušiny jelšovej. Bylinnú vrstvu tvorí Deschampsia flexuosa spolu s ostatnými ostricami a bylinami kyslých pôd ( s občasným výskytom Molinia caerulea), často sa výrazne uplatňujú paprade. Lesy tohto typu prevládajú v oblasti Severoeurópskej nížiny a vyskytujú sa na stanovištiach s limitovanými pôdnymi podmienkami. Jednotky: Querco-Betuletum, Molino-Quercetum, Trientalo-Quercetim roboris. 41.54 – Lesy duba letného so sporadickým výskytom Quercus pyrenaica alebo hybridov na podzolových pôdach. Bylinná vrstva je tvorená druhmi okoloDeschampsia flexuosa, s Molinia caerulea a Peucedanum gallicum. Jednotka:Peucedano-Quercetum roboris.
2. Rastlinstvo: stromová zložka – Quercus robur, Betula pendula, B. pubescens, Sorbus aucuparia, Populus tremula
3. Korešpondujúce jednotky:
4. Nordic classification: „2231 Quercus petraea/robur-Melampyrum pratense-Deschampsia flexuosa-typ“ and „2232 Quercus robur-Melica spp.-typ“
5. Rühling, ?. & Tyler, G. (1986). Vegetation i sydsvenska ekskogar-en regional jämförelse. Sven. Bot. Tidskr. 80:133-143

Bog woodland

PAL. CLASS.: 44.A1 – 44.A4

1. Ihličnaté a listnaté lesy na  vlhkých až mokrých rašelinných substrátoch, s trvalo zvýšenou hladinou podzemnej vody, vyššou ako je úroveň vodnej hladiny v bezprostrednom okolí. Voda je veľmi chudobná na živiny (vrchoviská a kyslé slatiny). Komunity tohto typu sú obyčajne tvorené brezou plstnatou, krušinou jelšovou, borovicou sosnou, Pinus rotundata a smrekom obyčajným a druhmi špecificky naviazanými na rašeliniská, alebo všeobecnejšie, na oligotrofné stanovištia, ako sú napr. Vaccinium spp., Sphagnum spp., Carex spp. [Vaccinio-Piceetea: Piceo-Vaccinienion uliginosi (Betulion pubescentis, Ledo-Pinion) i.a.]. V boreálnej oblasti k  jednotke patria aj smrekové bažinné lesy, ktoré sa vyskytujú ako trasoviská s vysokým obsahom báz v okrajových častiach rôznych trasoviskových komplexov alebo ako izolované lokality v údoliach a pozdĺž potokov.
   Podtypy:
   44.A1 – Sphagnum birch woods – Rašelinníkové brezové lesy
   44.A2 – Scots pine mire woods – Rašelinejúce boriny
   44.A3 – Mountain pine bog woods – Vrchoviskové porasty kosodreviny
   44.A4 – Mire spruce woods – Rašelinejúce smrečiny
   Na väčšine lokalít v Írsku sú tieto lesy vnímané ako podtypy vrchovísk, ktoré sú obyčajne degradované a zarastené hospodársky významnými druhmi drevín. Existujúce porasty s prevahou brezy plstnatej alebo borovice sosny však môžu byť predmetom záujmu. V Grécku je výskyt porastov s borovicou sosnou obmedzený na pohoria v severnej časti, kde sa zároveň vyskytujú aj smrekové porasty s bohatým výskytom rašelinníka v spodnej vrstve.
2. Rastlinstvo: stromová zložka – Betula pubescens, B. carpatica, Picea abies, Pinus rotundata, P. sylvestris; krovitá a bylinná zložka – Agrostis canina, Carex canescens, C. echinata, C. nigra, C. rostrata, Frangula alnus, Juncus acutiflorus, Molinia caerulea, Trientalis europaea, Sphagnum spp., Vaccinium oxycoccus, V. uliginosum, Viola palustris; v smrekových bažinných lesoch pristupujú Carex disperma, C. tenuiflora, Diplazium sibiricum, Hylocomium umbratum a Rhytidiadelphus triquetrus
3. Korešpondujúce jednotky:
   United Kingdom classification : „W4 Betula pubescens-Molinia caeruleawoodland“
   German classification: „430101 Birken-Moorwald“, „440104 Latschen-Moorwald“, „440101 Fichten-Moorwald“, „440103 Spirken-Moorwald“, „440102 Waldkiefern-Moorwald“
   Nordic classification: „311 Skogsmossevegetation“, „321 Skogs-och krattkärrvegetation“
4. Lesy na okraji rašelinísk alebo trasovísk vo vyšších horských polohách môžu predstavovať prechod k bažinným lesom (Alnetea glutinosa, Alno-Ulmion pp.).
5. Dierssen, B. & Dierssen, K. (1982). Kiefernreiche Phytocoenosen oligotropher Moore im mittleren und nordwestlichen Europa. Überlegungen zur Problematik ihrer Zuordnung zu höheren syn systematischen Einheiten. In:Dierschke, H. (ed.) Struktur und Dynamic von Wäldern. Ber. Intern. Symp. IVV 1982, pp. 299-331.

​

Alluvial forests with Alnus glutinosa and Fraxinus excelsior (Alno-Pandion, Alnion incanae, Salicion albae)

PAL. CLASS.: 44.3, 44.2 a 44.13

1. 1. Brehové porasty jaseňa štíhleho a jelše lepkavej pozdĺž nížinných a pahorkatinných vodných tokov v oblasti mierneho a severského pásma Európy (44.3: Alno-Padion); brehové porasty jelše sivej pozdĺž horských a podhorských riek v pásme Álp a severnej časti Apenín (44.2: Alnion incanae); galériové lesy vysokej vŕby bielej, vŕby krehkej a topoľa čierneho pozdĺž stredoeurópskych nížinných, pahorkatinných alebo podhorských riek (44.13:Salicion albae). Všetky typy lesa sa vyskytujú na ťažkých pôdach (obyčajne bohatých na aluviálne sedimenty), ktoré sú pri každoročnom zvýšení vodnej hladiny riek (potokov) periodicky zaplavované, pri nižších stavoch vody sú však dobre drénované a prevzdušnené. Bylinná vrstva je štandartne bohatá na druhy vysokých bylín (Filipendula ulmaria, Angelica sylvestris, Cardamine spp., Rumex sanguineus, Carex spp., Cirsium oleraceum), vyskytovať sa môžu aj rôzne druhy jarných geofytov, ako napr. Ranunculus ficaria, Anemone nemorosa, A. ranunculoides, Corydalis solida.
      Tento biotop zahŕňa niekoľko podtypov: ash-alder woods of springs and their rivers (44.31 – Carici remotae-Fraxinetum); ash-alder woods of fast-flowing rivers (44.32 – Stellario-Alnetum glutinosae); ash-alder woods of slow-flowing rivers (44.33 – Pruno-Fraxinetum, Ulmo-Fraxinetum); montane grey alder galleries (44.21 – Calamagrosti variae-Alnetum incanae Moor 58); sub-montane grey alder galleries (44.22 – Equiseto hyemalis-Alnetum incanaeMoor 58); white willow gallery forests (44.13 – Salicion albae). Španielske typy patria do zväzu Osmundo-Alnion (atlantické pobrežie Kantábrie a juhovýchodná časť Iberského polostrova).
   2. Rastlinstvo: s tromová zložka – Alnus glutinosa, Alnus incanae, Fraxinus excelsior; Populus nigra, Salix alba, S. fragilis, Betula pubescens, Ulmus glabra; krovitá  a bylinná zložka – Angelica sylvestris, Cardamine amara, C. pratensis, Carex acutiformis, C. pendula, C. remota, C. strigosa, C. sylvatica, Cirsium oleraceum, Equisetum telmateia, Equisetum spp., Filipendula ulmaria, Geranium sylvaticum, Geum rivale, Lycopus europaeus, Lysimachia nemorum, Rumex sanguineus, Stellaria nemorum, Urtica dioica
   3. Korešpondujúce jednotky:
      United Kingdom classification: „W5 Alnus glutinosa-Carex paniculatawoodland“, „W6 Alnus glutinosa-Urtica dioica woodland)“ and „W7 Alnus glutinosa-Fraxinus excelsior-Lysimachia nemorum woodland“
      German classification: „43040401 Weichholzauenwald mit weitgehend ungertörter Überflutungsdynamik“, „43040402 Weichholzauenwald ohne Überflutung“, „430403 Schwarzerlenwald (an Fließgewässern)“, „430402 Eschenwald (an Fließgewässern)“, „430401 Grauerlenauenwald (montan, Alpenvorland, Alpen)“
      Nordic classification: „2234 Fraxinus excelsior-typ“ and „224 Alskog“
   4. Väčšina týchto lesov sa nachádza v bezprostrednej blízkosti vlhkých lúk alebo sutinových lesov (Tilio-Acerion). Možný je prechod k lesom zväzu Carpinion(Primulo-Carpinetum).
   5. Brunet, J. (1991). Vegetation i Sk?nes alm- och askskogar. Sven. Bot. Tidskr. 85:377-384.

Riparian mixed forests of Quercus robur, Ulmus laevis and Ulmus minor,Fraxinus excelsior or Fraxinus angustifolia, along the great rivers (Ulmenion minoris)

PAL. CLASS.: 44.4

1. Listnaté lesy pokrývajúce podstatnú časť riečnej nivy (v origináli „river bed“– nie je presne jasné čo autori týmto termínom myslia, možno sa jedná o tzv. medzihrádzový priestor), zaplavované pri pravidelnom zvyšovaní hladiny riek alebo lesy v nízko položených oblastiach, ktoré sú zaplavované pri náraste hladiny podzemnej vody. Tieto lesy vznikajú na čerstvých aluviálnych sedimentoch. Pôdy môžu byť v období medzi záplavami dobre drénované resp. ostávajú po celý čas vlhké. Hydrické podmienky predurčujú dominantný výskyt druhov rodu Fraxinus, Ulmus or Quercus. V lesoch je dobre vyvinutá podrastová vrstva.
2. Rastlinstvo: stromová zložka – Quercus robur, Ulmus laevis, U. minor, U. glabra, Fraxinus excelsior, Fraxinus angustifolia, Populus nigra, P. canescens, P. tremula, Alnus glutinosa, Prunus padus; krovitá a bylinná zložka– Humulus lupulus, Vitis vinifera ssp. sylvestris, Tamus communis, Hedera helix, Phalaris arundinacea, Corydalis solida, Gagea lutea, Ribes rubrum
3. Korešpondujúce jednotky:
   German classification: „43040501 Hartholzauenwald mit weitehend ungestörter Überflutungsdynamik“, „43040502 Hartholzauenwald ohne Überflutung“
   Nordic classification: „2223 Ulmus glabra-typ“, „2236 Quercus robur-Ulmus glabra–Tilia cordata typ“
4. Tieto lesy predstavujú mozaiku lesných spoločenstiev, ktorá okrem lesov tvrdého luhu môže tiež zahŕňať rôzne vývojové štádiá mäkkého luhu, ktoré sa obyčajne vyskytujú na nižšie položených častiach nivy. Lesy tejto jednotky sa tiež môžu vyvinúť z lužných lesov tvorených tvrdými listnáčmi. Tento biotop sa často vyskytuje  v blízkosti jaseňovo-jelšových lesov (44.3).

Pannonic woods with Quercus petraea and Carpinus betulus

PAL. CLASS.: 41.2B, 41.266, 41.267

1. Lesy duba zimného a hraba na rovinách a pahorkatinách juhovýchodnej časti strednej Európy vyskytujúce sa na pôdach rôzneho typu (na vápnitých aj silikátových substrátoch). Krovitá a bylinná etáž je tvorená najmä subkontinentálnymi a submediteránnymi druhmi. Tieto lesy sa vyskytujú v tienistých, vlhkých údoliach a na svahoch, obyčajne na hlbokých pôdach, ale je možné ich nájsť aj na vrcholoch kopcov na plytkých, oligotrofných substrátoch. Jednotky: Primulo veris-Carpinetum, Fraxino pannonici-Carpinetum.
2. Rastlinstvo: stromová zložka – Carpinus betulus, Quercus petrae, Q. robur, Tilia cordata, Acer campestre, Sorbus torminalis, Acer tataricum, Quercus cerris; krovitá a bylinná zložka – Carex pilosa, Euphorbia amygdaloides, Symphytum tuberosum, Dentaria bulbifera, Glechoma hirsuta, Festuca heterophylla, Euonymus verrucosa, Galium sylvaticum, Viola mirabilis, Gagea spathacea. Galanthus nivalis, Galium schultesii, Helleborus dumetorum, H. purpurascens, Isopyrum thalictroides, Knautia drymeia, Scilla drunensis, Staphylea pinnata, Symphytum tuberosum, Vinca minor
3. Biotopy môžu tvoriť prechody ku xerofilným dubovým lesom (Quercus petraeae-cerris forests a Quercus pubescens woods).
4. Borhidi, A. (1967). Die geobotanischen Verhältnisse der Eichen-Hainbuchenwälder Südosteuropas. Feddes Repert. 77: 296-316.
   Borhidi, A. & Kevey, B. (1996). An annotated checklist of the Hungarian plant communities. II. The forest vegetation. In: Borhidi, A. (ed.): Critical Revision of the Hungarian Plant Communities. Janus Pannonius Univ. Pécs, 95-138.
   Csapody, I. (1967). Eichen-Hainbuchenwälder Ungarns. Feddes Repert. 77: 245-269.
   Mucina, L., Grabherr, G., Wallnöfer, S. (1993). Die Pflanzengesellschaften Österreichs. Teil III, S. 199.
   Neuhäusl U. Neuhäuslova-Novotna (1968). Übersicht der Carpinion-Gesellschaften der Tschechoslowakei.

Pannonian woods with Quercus pubescens

PAL. CLASS.:   41.7374

1. Xerofilné dubové lesy pahorkatín a okrajových častí Panónskej nížiny s dubom plstnatým  ako hlavnou drevinou. Vyskytujú sa na extrémne suchých, južne orientovaných stanovištiach na plytkých, vápnitých pôdach. Kvôli extrémnym podmienkam stanovišťa majú lesy často len fragmentárny charakter a obmedzený, miestami iba krovitý vzrast. Druhovo bohatá bylinná vrstva často obsahuje xerotermné druhy suchých trávnych spoločenstiev alebo okrajov lesa. Lipa veľkolistá a jaseň štíhly môžu občas v porastoch nadobudnúť dominantné postavenie.
2. Rastlinstvo: stromová zložka –   Quercus pubescens, Q. cerris, Fraxinus ornus, Sorbus domestica, S. torminalis, Pyrus pyraster; krovitá a bylinná zložka –Colutea arborescens, Cornus mas, Arabis pauciflora, A. turrita, Buglossoides purpurcaerulea, Campanula bononiensis, Carex michelii, Euphorbia polychroma, Lactuca quercina, Limodorum abortivum, Melittis melissophylum, Orchis purpurea, Potentilla alba, P. micrantha, Pulmunaria mollis ssp. mollis, Tanacetum corymbosum, Viola suavis, Euphorbia angulata
3. Lesy duba plstnatého sa často vyskytujú v mozaike so suchými trávnymi spoločenstvami.

Euro-Siberian steppic woods with Quercus spp.

PAL. CLASS.: 41.7A

1. Xero-termofilné dubové lesy rovín juhovýchodnej Európy na sprašiach (černozemné pôdy). Klíma je výrazne kontinentálna, s výrazným rozpätím teplôt. V stromovej vrstve sa vyskytujú najmä dub letný, dub cerový a dub plstnatý. Biotop je bohatý na výskyt kontinentálnych stepných druhov a geofytov zväzu Aceri tatarici-Quercion Zólyomi 1957.
2. Rastlinstvo: Stromová zložka – Quercus cerris, Q. pubescens, Q. robur, Q. petraea, Acer campestre, Sorbus torminalis, Pyrus pyraster, Ulmus minor; krovitá a bylinná zložka –  Cornus sanguinea, Crataegus monogyna, Euonymus verrucosa, Ligustrum vulgare, Prunus spinosa, Rhamnus cathartica, Buglossoides purpurocaerulea, Carex michelii, Dactylis polygama, Geum urbanum, Lathryrus niger, Polygonatum latifolium, Pulmonaria mollis spp. mollis, Tanacetum corymbosum, Vincetoxicum hirundinaria
3. V minulosti bežný biotop oblasti juhovýchodnej Európy, ktorý sa v súčasnosti  vyskytuje len fragmentálne. V Rakúsku často dochádza k jeho degradácii expanziou nepôvodného agáta bieleho.

Pannonian-Balkanic turkey oak-seesile oak forests​

PAL.CLASS.: 41.769

Pannonic inland sand dune thicket (Junipero-Populetum albae)

​​​

Western Carpathian calcicolous Pinus sylvestris forests

PAL.CLASS.: 42.542

1. Izolované výskyty lesov borovice lesnej na vápencoch západnej časti Karpát obmedzené na niekoľko malých enkláv v Strážovských vrchoch, Veľkej Fatre, Pieninách, vnútrokarpatských kotlinách a v oblasti Erzgebirge. Charakteristická je absencia druhov Erica herbacea a Polygala chamaebuxus. V podraste sa vyskytuje celý rad druhov s kontinentálnym rozšírením a väzbou na xerotermné stanovištia, vrátane endemických druhov západokarpatskej flóry.
2. Rastlinstvo: stromová zložka – Pinus sylvestris; krovitá a bylinná zložka –  Linum flavum, Carex humilis, Carex alba, Calamagrostis varia, Pulsatilla slavica, Thymus carpathicus, Primula auricula ssp. hungarica, Globularia aphyllanthes, Campanula carpatica, Festuca tatrae, Dianthus nitidus, D. praecox, Festuca tatrae, Cyanus triumfettii ssp. dominii, Minuartia langii, Soldanella carpatica, Campanula carpatica, C. serrata, Gentianella fatrae, G. lutescens subsp. carpatica, Koeleria tristis, Thymus pulcherrimus ssp. sudeticus, Iris aphylla ssp. Hungarica​

PAL.CLASS.: 42.21 to 42.23, 42.25

1. Subalpínske a alpínske ihličnaté lesy (tvorené najmä smrekom obyčajným a smrekom východným).
   Podtypy:
   42.21 – Alpine and Carpathian sub-alpine spruce forests. Piceetum subalpinum – Lesy smreka obyčajného nižšieho subalpínskeho stupňa (korešponduje s našim 7. vegetačným stupňom) a osobitných stanovíšť horského stupňa (korešponduje s našim 5.-6. vegetačným stupňom) v oblasti vonkajších, stredných a vnútorných Álp. V oblasti vnútorných Álp sa často nadväzujú na horské smrekové lesy 42.22. Jedince smrekov sú často zakrpatené resp. stĺpovité a sú sprevádzané podrastom s výrazne subalpínskym charakterom. Patria sem tiež lesy smreka obyčajného nižšieho subalpínskeho stupňa Karpát.
   42.22 – Inner range montane spruce forests. Piceetum montanum – Lesy smreka obyčajného v horských oblastiach vnútorných Álp, charakteristické pre oblasti klimaticky nepriaznivé pre výskyt buka a jedle. Podobne lesy smreka obyčajného v horských a pahorkatinných oblastiach (stupňoch) vnútorných kotlín slovenských Karpát s výrazne kontinentálnym charakterom klímy.
   42.23 – Hercynian sub-alpine spruce forests – Subalpínske lesy smreka obyčajného vysokých pohorí Hercínskeho masívu (Bavorský les, Harz – nad 750 m, Erzegerbirge).
   42.25 – Peri-Alpine spruce forests – Spontánne spoločenstvá smreka obyčajného vyskytujúce sa vo výškovo alebo edaficky okrajových zónach rozšírenia výraznejšie zastúpených vegetačných typov horských stupňov vonkajších Álp, Karpát, Dinaríd, Jury, hercínskych pohorí a subalpínskeho stupňa Jury, západných pohorí hercínskeho masívu a Dinaríd.
2. Rastlinstvo: stromová zložka – Picea abies; krovitá a bylinná zložka – Vaccinium spp.

PAL.CLASS.: 42.31, 42.32 a 42.35

1. Lesy subalpínskeho a miestami horského stupňa s význačným zastúpením smrekovca opadavého alebo borovice limbovej. Tieto druhy môžu vytvárať čisté alebo zmiešané porasty, resp. sa môžu vyskytovať spolu so smrekom obyčajným alebo borovicou barinnou.
   Podtypy:
   42.31 – Eastern Alpine siliceous larch and arolla forests. Larici-Cembretum – Subalpínske lesy smrekovca opadavého, borovice limbovej alebo ich zmesí vo východnej a centrálnej časti Álp, najmä v pohoriach ich vnútornej časti, obyčajne na silikátových substrátoch, často s druhovo chudobným zložením podrastu s druhmi Vaccinium myrtillus, Rhododendron ferrugineum, Calamagrostis villosa, Luzula albida.
   42.32 – Eastern Alpine calcicolous larch and arolla forests. Laricetum, Larici-Cembretum Rhododendretosum hirsuti – Subalpínske a horské lesy smrekovca opadavého, zmiešané smrekovcovo-smrekové lesy, lesy  borovice limbovej alebo zmiešané smrekovcovo-limbové lesy východnej a centrálnej časti Álp, najmä v pohoria ich vonkajšej časti, na vápnitých substrátoch, obyčajne s druhovo bohatým podrastom vrátene druhov  Erica herbacea, Polygala chamaebuxus, Rhododendron hirsutum alebo Pinus mugo.
   42.35 – Carpathian larch and arolla forests – Zriedkavé spoločenstvá smrekovca opadavého alebo borovice limbovej vyskytujúce sa v karpatskej oblasti ako čisté a zmiešané spoločenstvá resp.  ako zmesi so smrekom obyčajným.
2. Rastlinstvo: stromová zložka – Larix decidua, Pinus cembra​

Bushes with Pinus mugo and Rhododendron hirsutum (Mugo –Rhododendretum hirsuti)

PAL. CLASS.: 31.5

1. Spoločenstvá borovice horskej (kosodreviny), obyčajne s výskytom druhov rodu Rhododendron v suchých oblastiach vnútorných Álp, severných a severovýchodných častiach vonkajších Álp a Švajčiarskej Jury, vyšších pohoriach východnej časti hercínskeho masívu, Karpatoch, Apeninách, Dinaridoch, priľahlých častiach Pelagoníd, v pohoriach Pirin, Rila a Balkán.
2. Rastlinstvo: stromová zložka – Pinus mugo, Rhododendron hirsutum, R. ferrugineum. Rhodothamnus chamaecistus
3. Korešpondujúce jednotky:
   German classification: „6905 Alpenrosengebüsch“, „6904 Latschengebüsch“