Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských štátov EÚ, ktorej cieľom je zabezpečiť ochranu najvzácnejších a ľudskou činnosťou najohrozenejších a najzraniteľnejších druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov s osobitným zreteľom na biotopy a druhy významné z hľadiska zachovania prírodného bohatstva a rozmanitosti biologickej diverzity z pohľadu EÚ ako celku, teda nielen biotopy a druhy posudzované ako významné z hľadiska jednotlivých členských štátov. 

Tvorba sústavy Natura 2000 je jednou z najvýznamnejších európskych iniciatív na ochranu biodiverzity a základným stavebným kameňom politiky EÚ v tejto oblasti. 

Z legislatívneho hľadiska sa budovanie siete chránených území Natura 2000 opiera o dve základné smernice EU týkajúce sa ochrany prírody a síce:

• • Smernicu Rady č. 79/409 EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (tiež známa ako smernica o vtákoch) – tzv. Birds Directive, a
  • Smernicu Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (známa tiež ako smernica o biotopoch) – tzv. Habitats Directive.

Uvedené právne predpisy je možné hodnotiť ako najkomplexnejšiu právnu normu na ochranu prírody a biodiverzity nielen v Európe ale na celom svete. Po vstupe SR do EÚ v máji 2004 sa pre nás už ako plnoprávneho člena EÚ stanú tieto smernice v plnom rozsahu záväzné. 

V rámci sústavy Natura 2000 sa rozlišujú 2 typy chránených území:

• osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) – vyhlasované na základe ustanovení smernice o vtákoch, v národnej legislatíve označované ako chránené vtáčie územia,
• osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) – vyhlasované na základe ustanovení smernice o biotopoch, v národnej legislatíve označované ako územia európskeho významu ( ochrana biotopov a druhov).

Smernica o biotopoch obsahuje 24 článkov, ktorých cieľom je pomocou celej škály opatrení zabezpečiť zachovanie krajinných prvkov dôležitých pre ďalšiu existenciu divo žijúcich druhov zvierat a divo rastúcich rastlín, zabezpečiť efektívnu ochranu tzv. „annexových“ druhov pred ich poškodením, zničením alebo nadmerným využívaním ako aj nepretržitý dohľad nad stavom a vývojom prírodných biotopov a druhov. Najzávažnejšie ustanovenia smernice sa týkajú problematiky výberu, vyhlasovania a ochrany série lokalít ktoré sú známe ako Special Areas of Conservation (SACs). 

Smernica o biotopoch obsahuje 6 osobitných príloh (Annexes I,II,III,IV,V,VI), ktoré okrem iného obsahujú zoznam 198 typov biotopov, 230 druhov živočíchov a 483 druhov rastlín európskeho významu. Uvedené typy biotopov a druhy flóry a fauny sa z hľadiska zachovania prírodného dedičstva Európy považujú za typy a druhy s najvyššou potrebou ochrany, osobitne zraniteľné a rozšírené hlavne/výlučne len na území členských krajín EÚ. Z celkového počtu biotopov a druhov sa ešte vyčlenila skupina tzv. prioritných biotopov a druhov. Tieto biotopy by mali byť chránené na celej svojej výmere. Pri prioritných druhoch rastlín a živočíchov, ktoré sú uvedené v prílohe II, Spoločenstvo preberá osobitnú zodpovednosť za ich ochranu vzhľadom na podiel ich prirodzeného areálu rozšírenia v rámci členských krajín EÚ. 

Na území Slovenska sa z celkového počtu 198 európsky významných biotopov vyskytuje 63, z toho lesných biotopov je 18, z ktorých 7 je navyše klasifikovaných ako biotopy prioritné. 

Od každej členskej a pristupujúcej krajiny EÚ Európska komisia vyžaduje predloženie národného zoznamu lokalít, ktoré budú po odsúhlasení tvoriť súčasť európskej siete lokalít významných pre Spoločenstvo, tzv. Sites of Community Importance (SCIs). SCI lokality musia byť jednotlivými členskými štátmi EÚ postupne (najneskôr však do 6 rokov od ich ustanovenia) vyhlásené za SAC lokality. Tieto územia spolu s územiami SPA vyhlásenými na základe Smernice o vtákoch budú v konečnom dôsledku tvoriť sústavu chránených území európskeho významu známu pod názvom Natura 2000. 

Z práve uvedených skutočností je zrejmé, že proces formovania sústavy Natura 2000 je proces náročný a zložitý. V rámci tohto procesu musí každá členská a pristupujúca / kandidátska krajina EÚ splniť nasledovné:

1. 1. vypracovať národný zoznam kandidátskych území Natury 2000,
   2. identifikovať lokality významné pre Spoločenstvo (Sites of Community Interest, SCIs), predložiť ich zoznam EK na schválenie,
   3. na základe schváleného zoznamu SCIs vyhlásiť osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SACs).

Smernica o biotopoch (Council Directive 92/43/EEC on the conservation of natural habitats and of wild fauna and flora známa ako Habitats Directive) chráni:

• • Biotopy , ktorým hrozí zánik v ich prirodzenom areáli rozšírenia alebo majú malý areál, prípadne predstavujú výnimočné príklady európskych biotopov. Špeciálny dôraz sa pritom kladie na tzv. prioritné biotopy.
  • Biotopy chránených druhov, ktoré možno efektívne chrániť iba v prípade zachovania celého ich biotopu. Aj vtomto prípade sa zdôrazňuje ochrana prioritných druhov rastlín a živočíchov.
  • Druhy rastlín a živočíchov, ktoré sú ohrozené alebo sa postupne stávajú ohrozenými, rovnako ako druhy, ktoré sú veľmi vzácne a vyskytujú sa len v určitých oblastiach Európy.

Úplné zoznamy biotopov a druhov sú uvedené napr. na serveri EEA ( European Environment Agency) ktorá prevádzkuje EUNIS (European Nature Information System) – európsky informačný systém o ochrane prírody a biodiverzity.

Závažnosť ustanovení smernice o biotopoch vo vzťahu k praktickému obhospodarovaniu území

V zmysle Smernice o biotopoch by ochrana druhov a biotopov mala byť v chránených územiach prioritným záujmom spoločnosti a tým nadradená nad všetky ostatné ľudské činnosti. Nadradenosť však neznamená úplné vylúčenie aktivít hospodárskeho charakteru z daného územia. Ide skôr o to, aby sa pre konkrétne chránené územie vypracoval podrobný plán starostlivosti, ktorý by špecifikoval, ktoré činnosti a v akom rozsahu je možné z hľadiska zabezpečenia cieľov dlhodobej ochrany územia vykonávať a ktoré sú naopak z hľadiska ochrany zakázané. Preto napr. v lesoch chránených území bude možné aj naďalej hospodáriť, ale v súlade s ustanoveniami plánov starostlivosti, ktorých cieľom má byť zabezpečenie priaznivého stavu ochrany biotopu alebo druhu (tzv. favourable conservation status). V prípade poľnohospodárstva sa obmedzenia budú týkať napr. používania hnojív, pesticídov a foriem hospodárenia. Straty vyplývajúce z obmedzenia činností resp. ich rozsahu (iné formy hospodárenia, špeciálne opatrenia, atď.) by sa mali kompenzovať v súlade s platnou legislatívou.

Plány starostlivosti

Pre osobitné územia ochrany musia jednotlivé členské štáty vypracovať súbor nevyhnutných ochranných opatrení, ktoré budú obsahom špeciálnych plánov starostlivosti, a to v prípade, že tieto opatrenia nie je možné zakomponované do už existujúcich plánov rozvoja daného územia. Okrem súboru ochranných opatrení je nevyhnutné stanoviť aj súbor vhodných právnych, administratívnych alebo zmluvných opatrení zodpovedajúcich ekologickým nárokom typov prírodných stanovíšť uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II Smernice o biotopoch, ktoré sa na daných územiach vyskytujú. Plány (programy) starostlivosti sa budú pripravovať na obdobie 10 rokov s 5 ročným prehodnotením ich plnenia. Budú vychádzať z výsledkov podrobného mapovania biotopov a významných skupín živočíchov. Pravidelný monitoring území by mal v budúcnosti poskytovať aktuálne informácie o stave biotopov a chránených druhov rastlín a živočíchov. Pri vlastnej príprave plánov bude nevyhnutné zhodnotiť všetky potenciálne aktivity a ich dopad na predmet ochrany aby sa tak zabránilo poškodzovaniu vzácnych území sústavy. Okrem potenciálnych a predvídateľných činností by však tieto plány mali zohľadniť aj výskyt činností, ktoré nie je z rôznych dôvodov možné predpovedať ako aj ich dopad na priaznivý stav ochrany biotopu alebo druhu. Plány by mali definovať vhodné spôsoby hospodárenia v chránených územiach (poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo) a stanoviť limitné rámce využívania území pre účely výstavby, rekreácie, turistiky, poľovníctva, rybárstva, športu, atď.

Náklady súvisiace s prevádzkovaním sústavy chránených území Natura 2000

Podľa ustanovení článku 8 Smernice o biotopoch každý členský štát EÚ odhadom stanoví celkové náklady potrebné na efektívnu ochranu území prioritných biotopov a druhov a tento údaj sa následne predloží Európskej komisii. Komisia je povinná spolupodieľať sa na financovaní opatrení nevyhnutných pre ochranu jednotlivých území sústavy Natura 2000. V súčasnosti EÚ finančne podporuje vytváranie sústavy prostredníctvom jej fondu LIFE. Už teraz je však zrejmé, že objem finančných prostriedkov dostupný prostredníctvom fondu LIFE Nature nebude z dlhodobého hľadiska dostatočný nato, aby sa zabezpečili všetky potreby jednotlivých území. Z tohto dôvodu je potrebné hľadať alternatívne možnosti financovania a to napr. integráciou politiky v oblasti životného prostredia aj do ostatných politík EÚ. V budúcnosti by sa preto v rámci agro-environmentálnych opatrení mala spolufinancovať aj starostlivosť o územia výnimočnej prírodnej hodnoty, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Peniaze zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a niekoľko ďalších komunitných iniciatív môžu byť okrem iného čerpané aj na zabezpečenie trvalo udržateľného ekonomického využívania prírodných území. 

Smernica o vtákoch (Birds Directive) chráni všetky pôvodné európske druhy, a to počas celého ich života, teda aj vajíčka, mláďatá a hniezda chránených druhov. Okrem toho chráni aj biotopy týchto druhov. Smernica uvádza zoznam 181 druhov a poddruhov vtákov, prena ktoré sa spolu so sťahovavými vtákmi musia vyhlásiť osobitne chránené územia (SPAs) – chránené vtáčie územia. Podľa ustanovení smernice druhy uvedené v zozname nesmú byť usmrcované, odchytávané alebo inak poškodzované, pričom zákaz poškodzovania sa viaže aj na ich hniezda a biotopy, v ktorých žijú. 

Zoznam naturovských lesných biotopov na Slovensku (prioritné sú uvedené s hviezdičkou) 

91E0 * Mixed ash-alder alluvial forests of temperate and Boreal Europe (Alno-Padion, Alnion incanae, Salicion albae) 

91F0 – Riparian mixed forests of Quercus robur, Ulmus laevis and Ulmus minor, Fraxinus excelsior or Fraxinus angustifolia,

along the great rivers of the Atlantic and Middle-European provinces (Ulmenion minoris) 

91G0* Pannonic woods with Quercus petrea and Carpinus betulus 

9170 – Galio-Carpinetum oak-hornbeam forests 

91H0* – Pannonian woods with Quercus pubescens 

91I0*- Euro-Siberian steppe woods with Quercus subsp. 

91M0 – Pannonian-Balkanic turkey oak-sessile oak forests 

9190- Old acidophilous oak woods with Quercus robur on sandy plains 

9180* – Tilio-Acerion forests of slopes, screes and ravines 

9130 – Asperulo-Fagetum beech forests 

9110- Luzulo-Fagetum beech forest 

9140 – Medio-European subalpine beech woods (with Acer and Rumex arifolius) 

9150 – Medio-European limestone beech forests (Cephalanthero-Fagion) 

91Q0- Western Carpathian calcicolous Pinus sylvestris forests 

91D0* – Bog woodland 

9410 – Acidophilous spruce forests (Vaccinio-Piceetea) 

9420 – Alpine Larix decidua and Pinus cembra forests 

4070* – Bushes with Pinus mugo and Rhododendron hirsutum (Mugo-Rhododendretum hirsuti) 

Zoznam príloh Smernice o biotopoch: 

Príloha I: Typy biotopov, o ktoré má Spoločenstvo záujem a ktorých ochrana si vyžaduje vyhlásenie osobitných území ochrany 

Príloha II: Druhy živočíchov a rastlín, o ktoré má spoločenstvo záujem a ktorých ochrana si vyžaduje vyhlásenie osobitných území ochrany 

Príloha III: Kritériá na výber lokalít vhodných ako lokality významné pre Spoločenstvo a na vyhlásenie ako osobitné územia ochrany 

Príloha IV: Druhy živočíchov a rastlín, o ktoré má Spoločenstvo záujem a ktoré si vyžadujú prísnu ochranu

Príloha V: Druhy živočíchov a rastlín, o ktoré má Spoločenstvo záujem a ktorých odchyt a zber vo voľnej prírode a využívanie môže podliehať určitým regulačným opatreniam

Príloha VI: Zakázané metódy a prostriedky odchytu a usmrcovania a zakázané dopravné prostriedky