Príklady projektov manažmentu území Natura 2000
Server European Commission http://ec.europa.eu ponúka na svojich stránkach vzorové príklady manažmentu rôznych typov biotopov zaradených do sústavy Natura 2000. Tieto príklady poskytujú zaujímavé námety pre ďalšie obhospodarovanie vyhlásených území a zároveň svojim spôsobom hovoria o „filozofii“ sústavy chránených území Natura 2000 viac ako zložité „oficiálne” výklady základných smerníc a ďalších dokumentov v slovenskom jazyku.
Projekty na ochranu lesných biotopov
Možnosti aktivít v prospech lesov sú takmer tak rozmanité ako samotné typy biotopov. Niektoré typy projektov sú zamerané na jednorázové rekonštrukčné akcie za účelom uvedenia lesov späť do ich pôvodného priaznivého stavu z hľadiska ochrany prírody. Ďalšie projekty majú za cieľ vypracovať menežmentové plány v úzkej spolupráci s miestnymi zainteresovanými stranami a lesnými úradmi. Niektoré pokračujú v experimentovaní s inovatívnymi spôsobmi zosúlaďovania ochranárskych a ekonomických aktivít, ďalšie sa zameriavajú na otázky menežmentu divožijúcich organizmov, napr. vytváraním vhodných biotopov a koridorov pre lesné druhy ako sú napr. medveď či tetrov.
Zdroj:
http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/gp/forest_intro.html
http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/index_en.htm
Manažment tetrovovitých v Čiernom lese
Projekty:
1/ LIFE98 NAT/D/005087 – Integrated Habitat Protection for the Grouse in the Black Forest
Implementujúca inštitúcia: Forstliche Versuchs- und Forschungsanstalt Baden-Württemberg, Freiburg (Baden-Württemberg lesnícky výskumný ústav a experimentačná agentúra)
Štatút: štátny regionálny výskumný ústav
2/ LIFE00 NAT/D/007039 – LIFE-Project ‚Grindenscharzwald‘
Implementujúca inštitúcia: Bezirksstelle für Naturschutz und Landschaftspflege, Karlsruhe
Štatút: nezávislá verejná organizácia v oblasti ochrany prírody
Prípadová štúdia
Lokalita „Grindenschwarzwald“ v Čiernom lese predstavuje jednu z posledných ekologických oáz v regióne horného Rýna. V nadmorských výškach 900 až 1100 metrov sa tu nachádza mozaika lesov, rašelinísk a otvorených horských vresovísk, kde sa ešte stále darí hlucháňovi Tetrao urogallus, jariabkovi hôrnemu Bonasa bonasia, sokolovi sťahovavému Falco peregrinus a kuvičkovi vrabčiemu Glaucidium passerinum.
Grindenschwarzwald je tiež celoročne populárnym cieľom pre viac ako 2 milióny turistov a lyžiarov (cca 3000 návštevníkov/deň). Druhy a biotopy citlivé na vplyv ľudských aktivít na tlak miestnych rekreačných aktivít rôznou mierou reagujú.
Niektoré druhy sú však na vplyve ľudských činností priamo závislé. Od začiatku 20. storočia napr. následkom vymiznutia tradičných foriem využívania územia značne poklesla rozloha charakteristických horských vresovísk (tzv. Grinden). V dôsledku toho sú v súčasnosti v tejto lokalite hlucháň a psicové lúky na pokraji vyhynutia.
Ďalej na juh, smerom k Feldbergu, najvyššiemu vrcholu Čierneho lesa a Baden-Württemberska (1493 m.n.m.), sa nachádzajú rozsiahle lesy, v ktorých druhy ako hlucháň a jariabok nachádzajú jedno z najvýznamnejších refúgií v Nemecku. Aj tu sú však vystavené tlakom zmien biotopov následkom lesného hospodárstva a rekreačných /športových aktivít (napr. zimných športov). Územie každoročne navštívi okolo 2 milióny turistov a rekreantov, ktorí majú k dispozícii hustú sieť turistických chodníkov, bežeckých tratí, vlekov a zjazdoviek.
Partnerská spolupráca
V súčasnosti existuje všeobecný konsenzus, že čím viac strácajú tieto oblasti ich hodnotu pre ochranu prírody, tým viac celý región stráca potenciál a príťažlivosť pre turistický ruch. Už v r. 1998 sa Regionálny lesnícky výskumný ústav úspešne uchádzal o LIFE-Nature projekt zameraný na naštartovanie procesu zlepšovania stavu jariabka a hlucháňa z hľadiska ochrany prírody (CS) v oblasti Feldbergu. Tento bol v r. 2001 nasledovaný projektom pre Grindenschwarzwald riadeným Oblastným úradom pre ochranu prírody, v ktorom sa 10 miestnych partnerov dohodlo na spoločnej iniciatíve a na integrovanom prístupe k zachovaniu ochranárskej hodnoty tejto oblasti o výmere 80 km2.
Oblasti Feldberg a Grindenschwarzwald patrili v minulosti k vysoko produktívnym hospodárskym lesom. V nedávnej minulosti v nich ale na podnet verejných inštitúcií, ktoré vlastnia väčšinu miestnych pozemkov, došlo k obmedzeniu hospodárenia z titulu vytvorenia predpokladov na návrat oblasti do „prírodnejšieho“ stavu. Toto však nie je dobrá správa pre hlucháňa a ďalšie lesné druhy vtákov. Lesy v oblasti Feldbergu už totiž neposkytujú komplexnú mozaiku rôznych typov biotopov ani podmienky potrebné pre prežitie inkriminovaných druhov. Prejavuje sa v nich napr. výrazný nedostatok otvorených plôch, na ktorých môže rásť ich najobľúbenejšia potrava – čučoriedky. Väčšina lesov sa časom jednoducho stala príliš starými, uniformnými a tmavými pre mnohé lesné druhy.
Pre identifikovanie problému sa vytvoril projekt na inventarizáciu štruktúry lesa, zmapovanie výskytu hlucháňa a hustoty siete turistických a lyžiarskych chodníkov v celej oblasti. Na základe výsledkov prieskumu sa vytvorila GIS vrstva, ktorá poskytla jasné údaje o ohniskách výskytu hlucháňa a rozsahu existujúcich biotopov a ich ohrozeniach. Príjemca výsledkov projektu, Oblastný lesnícky inštitút, následne kontaktoval všetky zainteresované strany s cieľom identifikácie riešení, ktoré by boli akceptovateľné pre všetkých. Vo všeobecnosti sa predpokladalo, že na dosiahnutie trvalo udržateľných výsledkov bude potrebné nielen vyriešiť všetky existujúce konflikty v území ale tiež vyprovokovať zmenu v myslení miestnych užívateľov pozemkov a presvedčiť ich aby pri využívaní pozemkov brali do úvahy aj potreby miestnej populácie hlucháňa.
Celý proces sa začal analýzou vplyvov lesného hospodárstva. Postupne boli zorganizované návštevy všetkých miestnych významných lokalít hlucháňa tak aby jeho ochrana mohla byť prediskutovaná in situ s miestnymi lesníkmi, poľovníkmi a ďalšími zainteresovanými osobami. Na základe záverov stretnutí bol následne vypracovaný prevádzkový program opatrení na obnovu biotopov, ktorý bol za neustálej podpory projektového tímu samotnými lesníkmi v druhej fáze implementovaný.
Turistický ruch, rekreácia a verejná informovanosť
Za účelom obmedzenia rušivých vplyvov turistického ruchu bol v oblastiach Grindenschwarzwaldu a Feldbergu rovnaký prístup ako v prípade LH. Namiesto jednostranného zavedenia reštrikcií bola opäť zorganizovaná séria stretnutí so zainteresovanými stranami s cieľom rozdiskutovať potenciálne alternatívne riešenia situácie. Výsledkom stretnutí bol návrh na nahradenie jedného turistického chodníka druhým s lepšou infraštruktúrou. Tento prístup sa z praktického hľadiska v danom momente javil ako funkčný.
Grindenschwarzwaldský projekt je významný aj z ďalšieho dôvodu. V roku 1999 „storočná“ smršť nazvaná „Lothar“ zrovnala so zemou lesy naprieč celou strednou Európou. Najviac postihnuté boli ihličnaté lesy na okrajoch ich prirodzených areálov a nevhodných stanovištiach. V území LIFE projektu bolo postihnutých niekoľko plôch. Z väčšiny z nich boli vyvrátené stromy odstránené, tak ako je to bežné v lesníckej praxi, ale bolo prijaté rozhodnutie ponechať jednu takúto plochu bez zásahu s cieľom vytvorenia akéhosi terénneho laboratória, ktoré by umožnilo sledovať vývoj a zmeny vetrom poškodených lesov podmienené vplyvom prírodných procesov.
V priebehu LIFE projektu sa investovali prostriedky do vybudovania prírodného chodníka cez „vrakovisko“ vyvrátených a polámaných stromov aby nielen profesionáli, ale aj široká verejnosť mohla sledovať vývoj lesného ekosystému ovplyvneného prírodnou katastrofou a vytvoriť si tak lepší obraz o cieľoch ochrany prírody. Chodník je veľmi príťažlivý, so schodmi a hojdajúcimi sa mostami, vinúci sa a šplhajúci cez, okolo a pomedzi spadnuté kmene, rozdrvené pne a diery vytvorené vývratmi.
Chodník „Lothar“, ako ho mnohí familiárne nazývajú, sa časom stal veľmi populárnym – miestni obyvatelia ho húfne navštevujú počas víkendov a radi sledujú zmeny vyvolané rozvíjajúcou sa sukcesiou. Chodník je tiež obľúbeným cieľom školských exkurzií a turistických výletov.
Znovu zavedenie dynamického menežmentu lesa
Výsledky LIFE projektu jasne preukázali že nie je nevyhnutné aby celých 100 % chráneného vtáčieho územia (CHVÚ) predstavovalo ideálny biotop pre tetrovovité – 30 až 45% územia je na daný cieľ plne dostačujúcich pričom lokalizácia vhodných plôch podlieha v priebehu času zmenám súvisiacim s vývojom okolitej vegetácie (plochy sa „presúvajú“). Tento dynamický prístup k obhospodarovaniu lesa bol vysoko ocenený lesníkmi aj miestnymi samosprávami a podstatnou mierou prispel k víťazstvu v úsilí o rozšírenie CHVÚ tak aby zahrnulo celú metapopuláciu hlucháňa.
Z ekonomického hľadiska pritom nešlo o nákladné riešenie. Väčšina opatrení mohla byť vykonaná popri bežnej lesníckej praxi, pričom niektoré opatrenia by priamo generovali príjem z predaja dreva vyťaženého z dospelých porastov ponechajúc tak len časť opatrení nad rámec bežných činností. Dlhodobý menežmentový plán vytvorený v rámci Feldberg projektu pre ochranu hlucháňa bol následne integrovaný do dlhodobých lesných plánov (obdoba LHP) pre ďalšie oblasti štátnych lesov a pokračujú snahy o začlenenie ostatných vlastníkov lesných pozemkov do podobného procesu.
Zapojenie súkromných vlastníkov pozemkov a komunít do obnovy tzv. atlantických dubových lesov v Škótsku
Projekt:
LIFE97 NAT/UK/004244 – Restoration of Atlantic Oakwoods
Implementujúca inštitúcia: Caledonian Partnership, Highland Birchwoods Ltd, Littleburn, Munlochy
Štatút: partnerstvo ochranárskych NGO a vládnych lesníckych, ochranárskych a výskumných agentúr
Prípadová štúdia
Atlantické dubiny v Škótsku predstavujú zvyšky pôvodného pásu starobylých prirodzených lesov, ktoré sa kedysi tiahli atlantickým pobrežím smerom na juh až po Španielsko a Portugalsko. Tieto „dažďové“ lesy mierneho pásma sú mimoriadne bohaté na rôzne druhy nižších rastliny.
V Škótsku tieto dubiny od nepamäti patrili k významným zdrojom príjmov malých vidieckych komunít. Boli využívané ako priestor na pastvu, zdroj steliva pre dobytok, obnoviteľný zdroj dreva a paliva, zásobáreň poľovnej zveri a, v neskorších dobách, zdroj dreveného uhlia pre malé huty a kôry pre lúhovanie koží.
Postupom času však tieto tradičné spôsoby využívania miestnych dubových lesov vymizli a to najmä v dôsledku veľkoplošnej ťažbe dreva pre železiarsky a lodiarsky priemysel a neskôr aj výsadbe porastov rýchlorastúcich ihličnatých drevín, ktoré boli súčasťou vládnej politiky vytvárania strategických zdrojov drevnej hmoty. Ďalším klincom do rakvy samo-obnovnej schopnosti týchto lesov bol zvyšujúci sa tlak zo strany pastvy oviec a vysokej zveri, ako aj invázia cudzokrajných rododendronov. Z dubín sa postupom času stali zdevastované územia nielen čo sa týka biodiverzity ale aj schopnosti poskytovať úžitky miestnym komunitám.
Obnovenie väzieb medzi miestnymi komunitami a ich lesmi
Odstránenie negatívnych dopadov obhospodarovania a využívania týchto dubín v posledných 300 rokoch nebude jednoduché. Časť riešenia sa nachádza v pokuse o obnovenie väzieb medzi miestnymi komunitami a ich lesmi. Na rozdiel od niektorých lesných biotopov, ktoré je z ochranárskeho hľadiska najlepšie ponechať nedotknuté, atlantické dubiny dobre reagujú na správne nastavený režim hospodárenia v nich. Obnova dubín v oblasti Loch Sunart v Škótsku je asi najlepším príkladom takéhoto prístupu, najmä vďaka silnej spolupatričnosti miestnej komunity a túžbe podporiť trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov.
Ochranársky manažment v Loch Sunart bol podporený cestou dvoch LIFE-Nature projektov. Prvý bol súčasťou strategického projektu realizovanom v rámci siedmych Sites of Community Interest (SCI lokality) navrhnutých Veľkou Britániou pre biotop „Old oak woods with Ilex and Blechnum in the British Isles“. Projekt si zobral za cieľ uviesť predmetné SCI do priaznivejšieho stavu odstránením rizík ohrozujúcich podstatu biotopu. Hlavné aktivity projektu sa sústredili na odstránenie rododendronu a podsadieb ihličnanov aby sa umožnila prirodzená obnova duba a ostatných pôvodných drevín. Všade kde to bolo len trošku možné bol tento zásah kombinovaný s opatreniami na reguláciu stavov jelenej zveri.
Druhý projekt posunul riešenie otázok ochrany prírody o ďalší krok vpred keď sa zameral na hľadanie dlhodobých manažmentových riešení pre lesy. Oba projekty boli riadené formou tzv. „Kaledónskeho partnerstva,“ ktoré predstavovalo inovatívne partnerstvo medzi vládnymi lesníckymi a ochranárskymi agentúrami, ochranárskymi NGO a výskumnými organizáciami zamerané na podporu projektov ochrany prírody v Škótsku.
Lokálny prístup
Kvôli rozmanitému vlastníctvu lesov v Škótsku bolo hľadanie konsenzu a tvorba koordinovaného prístupu k manažmentu lesných území jednou z najväčších výziev partnerstva. Projekty Kaledónskeho partnerstva priniesli priekopnícky koncept „miestnych operatívnych plánovacích tímov“, ktorých cieľom bolo vytvoriť predpoklady na riešenie projektu na úrovni miestnych komunít.
Tieto tímy, zostavené z pracovníkov príslušných agentúr ochrany prírody a krajiny a Lesníckej komisie partnersky spolupracovali s jednotlivými vlastníkmi pri hľadaní konsenzu ohľadom opatrení plánovaných pre jednotlivé lokality. Vďaka kombinácii expertov z rôznych oblastí bolo možné navrhnúť aktivity prijateľné nielen z hľadiska ochrany prírody, ale aj pohľadu ekonomických záujmov miestnych komunít.
V pSCI Loch Sunart bol Lesný podnik (výkonná agentúra vládnej Lesníckej komisie) schopný získať dodatočné zdroje financovania z mimo projektových zdrojov pre vyškolenie miestnych ľudí v zručnostiach potrebných pre započatie prác na rekonštrukcii biotopu v rámci samotného LIFE projektu. Práce boli taktiež podporované iniciatívou „Sunartské dubiny“ a kultúrno-ochranárskou komunitnou iniciatívou.
Väzba na rozvoj vidieka
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil akceptovateľnosť aktivít financovaných cez EU LIFE fond, bola tesná previazanosť rekonštrukčných aktivít s grantovými schémami Lesníckej komisie podporujúcimi spoluprácu so súkromným sektorom.
Vlastníci pozemkov mali z projektu prospech nielen preto, že fondy poskytli dôležitý rozbehový kapitál pre dosiahnutie ochranársky priaznivých schém obhospodarovania lesa, ale tiež preto, že mohli vidieť jasný politický záväzok obnoviť pôvodné lesy. Tento prístup zároveň stimuloval proces vytvárania nových malo podnikateľských aktivít v lesníckom sektore.
Ďalším významným úspechom týchto LIFE projektov bola skutočnosť, že odstraňovanie rododendronov ako vysoko inváznych nepôvodných druhov škótskych lesov sa dostalo medzi opatrenia priamo financovateľné z nových grantových schém pre lesy.
Dlhodobejšie perspektívy
Skúsenosť zo Sunartských dubín vhodnou formou ilustruje previazanosť medzi Naturou 2000 a rozvojom vidieka. Priame prepojenie na miestne komunity sa stalo významným faktorom pri maximalizácii prínosov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov pre vidiecke ekonomiky. Osobitý charakter dubín vytvára špecifické požiadavky na manažment, ale tiež ponúka výnimočné príležitosti. Obhospodarovanie miestnych dubín by sa nezaobišlo bez zručnosti miestneho obyvateľstva, čo vyústilo do zakladania miestnych vzdelávacích iniciatív.
V prvých fázach sa jednalo o poskytnutie pracovných síl pre bezprostredné obhospodarovanie lesov, ale časom sa tento záber rozšíril o formy podnikania založené na využívaní drevnej hmoty. V odľahlej oblasti s vysokými dopravnými nákladmi, akou je aj Loch Sunart, je dôležité zamerať sa na miestne využívanie dostupných prírodných zdrojov. Drevo zo Sunartských dubín sa využíva ako palivo, drevo na stavbu člnov, oplocovanie, stavbu domov a remeslá.
Manažmentové činnosti okrem iného tiež zahŕňali aj zlepšenie informačných a návštevníckych zariadení vytvárajúcich predpoklady na rozvoj tzv. „zeleného“ turistického ruchu. Rozvoj znalostí a zručností miestneho obyvateľstva a miestnej infraštruktúry, ako aj rozvoj strategického pohľadu na trvalo udržateľné obhospodarovanie a rozvoj týchto lesov môže garantovať budúcu aktívnu aj pasívnu ochranu miestnych území Natura 2000 a ich lesných biotopov.
Rekonštrukcia listnatých lesov v Národnom parku Söderåsen
Projekt:
LIFE02 NAT/S/008483 – Restoration of deciduous forest in Söderåsen National Park
Implementujúca inštitúcia: Länsstyrelsen i Skåne Län / Söderåsens Nationalpark, Ljungbyhed
Štatút: regionálna správa
Prípadová štúdia
Druhovo bohaté listnaté opadavé lesy s prevahou duba, buka, jaseňa a brestu predstavujú záverečné sukcesné štádium lesa (klimax) v mnohých častiach strednej a západnej Európy.
Po celé stáročia boli tieto stanovištia premieňané na poľnohospodárske pozemky, a neskôr, spolu s rozvojom moderného lesníctva, bola väčšina zostávajúcich prírodných lesov silno ovplyvnená zásahmi lesníkov a dokonca nahradená umelými porastmi (plantážami). Tento vývoj často vyústil do premeny pôvodne listnatých porastov na kultúry ihličnatých drevín.
Navyše pri tomto kroku boli vysádzané dreviny rôznych proveniencií vrátane introdukovaných cudzokrajných druhov. Toto malo významný dopad a viedlo k stratám biodiverzity vo väčšine dnešných lesnatých oblastí Európy.
NP Söderåsen, nachádzajúci sa v kraji Skåne v najjužnejšej časti Švédska, s jedným z posledných území so súvislými zachovalými plochami druhovo bohatých listnatých lesov v severnej Európe. Hoci väčšina týchto lesov bola v minulosti ovplyvnená hospodárením, vedenie parku to nevidelo ako prekážku na spustenie veľkoplošného rekonštrukčného projektu už krátko po jeho vyhlásení v r. 2001.
Kľúčový východiskom bola skutočnosť, že dlhodobá stratégia zachovania listnatých lesov by sa nemala koncentrovať len na pasívnu ochranu zostávajúcich fragmentov lesov, ale aj na identifikáciu možných spôsobov nahradenia existujúcich ihličnatých plantáží listnatými lesmi. Príjemca výsledkov projektu mal plnú kontrolu na využívaním pôdy nakoľko územie národného parku bolo vo verejnom vlastníctve. Táto skutočnosť umožnila v rámci projektu prakticky overiť rôzne metódy premeny nepôvodných plantáží a takto získať dôležité skúsenosti v budúcnosti prakticky využiteľné aj v iných oblastiach Švédska.
Pre tento projekt nebolo ustanovené nijaké formálne partnerstvo, jeho strategický význam bol však dokumentovaný skutočnosťou, že Swedish Environmental Protection Board (štátna agentúra) poskytol 96% národného kofinancovania projektu.
Testovanie inovatívnych metód a ich zavádzanie do praxe
Od svojho začiatku v r. 2002 sa projekt zameral na testovanie rôznych metód rekonštrukcie s cieľom zamedziť ďalšiemu zhoršovaniu stavu lesných biotopov. Navrhnuté zásahy sa sústredili na odstraňovanie smrekových plantáží, odstraňovanie smrekovej spodnej etáže z existujúcich listnatých lesov a zraňovanie pôdneho povrchu. Cieľom týchto opatrení bolo zlepšiť podmienky pre obnovu listnatých stromov. Ďalšie opatrenia smerovali k sadbe a príprave žaluďov a bukvíc pre umelú obnovu sejbou.
Ambíciou projektu bolo do jeho ukončenia zvrátiť nepriaznivý trend vývoja porastov smerom k priaznivejšiemu stravu z hľadiska ochrany prírody na výmere 1070 ha (cca 2/3 výmery národného parku). Realizované opatrenia boli najefektívnejšie v bučinách resp. lužných lesoch, treba si však uvedomiť, že očakávaný konečný výsledok v podobe zlepšeného stavu z hľadiska ochrany prírody je dlhodobým cieľom v časovom horizonte najbližších 20-30 rokov (rozhodne nie skôr).
Jednou z výziev projektu bolo vyhnúť sa poškodeniu pôdy počas rekonštrukčných prác. Z tohto dôvodu sa v rámci projektu otestovali metódy šetrné k životnému prostrediu predstavujúce alternatívu k bežne používaných lesným mechanizačných prostriedkom. Toto zahŕňalo napr. využívanie koní namiesto traktorov resp. ďalších mechanizmov, alebo využitie miestnej rasy svíň (tzv. Linderödska sviňa) pre zraňovanie pôdy. Toto je v súlade s historickou tradíciou platnou až do 30-tych rokov minulého storočia, keď sa svine nechávali pásť v miestnych bučinách a dubinách požierajúc bukvice a žalude.
Po celkovom zhodnotení navrhnutých alternatív projektový tím dospel k záveru, že aj napriek nesporným výhodám alternatívnych prístupov je využívanie ľahkých mechanizmov v súčasnosti dostupných na trhu je nielen časovo a finančne efektívnejšie ako spoliehanie sa na tradičné metódy ale tiež nespôsobuje žiadnu stratu očakávaných prínosov pre ochranu prírody.
Spolu s metódami rekonštrukcie boli testované aj nástroje na postupné zlepšovanie stavu rôznych druhov postihnutých zhoršovaním stavu prirodzených listnatých lesov. Ich zoznam obsahuje 63 vzácnych druhov hmyzu, 22 druhov machorastov, 36 druhov húb ako aj niektoré druhy hniezdiacich vtákov ako napr. haja červená Milvus milvus, muchárik červenohrdlý Ficedula parva a tesár čierny Dryocopus martius.
Demonštračná hodnota
Projekt počas svojho trvania pritiahol značnú pozornosť odbornej verejnosti a to najmä vďaka jeho demonštratívnej hodnote a motivujúcemu vplyvu na ďalšie subjekty zaoberajúce sa manažmentom resp. obhospodarovaním chránených území. Študijných pobytov sa tu zúčastnilo mnoho vedcov, študentov, manažérov a správcov chránených území z rôznych oblastí Švédska ako aj z viacerých európskych krajín, napr. Dánska, Nemecka, Poľska, Estónska a Litvy.
Národný park tiež priťahuje pozornosť laickej verejnosti – vzhľadom na skutočnosť, že park ročne navštívi 100 000 – 200 000 návštevníkov tento predstavuje významný potenciál v propagácii Natury 2000 a multifunkčného využívania lesov (nielen z pohľadu produkcie ale aj z pohľadu mimoprodukčných služieb a úžitkov poskytovaných lesmi ako napr. rekreácia).
Ochrana ohrozených druhov drevín v Apeninách
Projekty:
1/ LIFE95 NAT/IT/000610 – Protection of relic population of Abies alba Miller, Picea excelsa Lam., Taxus baccata L. and of their natural habitat in the Emilian Appenines
Implementujúca inštitúcia: Regione Emilia Romagna, Bologna
Štatút: regionálna správa
2/ LIFE97 NAT/IT/004163 – Conservation acts for Apennine Abies alba and Picea excelsa forests and Apennine beech forests with Abies alba
Implementujúca inštitúcia: Regione Emilia Romagna, Bologna
Štatút: regionálna správa
Prípadová štúdia
Jedľa biela Abies alba, smrek obyčajný Picea excelsa a tis Taxus baccata sa v celej reťazi Apenín vyskytujú už len vzácne prežívajúc v obmedzených a fragmentovaných reliktných populáciách. Tieto reliktné populácie v Apeninách vytvárajú viacero geneticky navzájom sa líšiacich miestnych rás, ktoré sa líšia aj od populácií v Alpách.
Populácie stromov v Emilia Romagna, kde sa uskutočnili dva LIFE-Nature projekty s danou problematikou, sú tvorené veľmi starými jedincami s obmedzenou možnosťou obnovy. Lesnícke postupy uplatňované od začiatku 20. storočia primárne podporovali dreviny s dobrou výmladkovou schopnosťou a výsadbu bukových (Fagus sylvatica) porastov. Spolu so intenzívnou pastvou dobytka v lesoch tieto metódy hospodárenia spôsobili zhoršenie stavu týchto drevín.
Význam LIFE projektov
Monitoring a zásahy menšieho rozsahu financované regiónom Emilia-Romagna pred implementáciou LIFE-Nature projektov odhalili naliehavosť zastavenia ďalšieho úpadku týchto reliktných populácií. Implementáciou LIFE-Nature projektov sa položili základy ochrany druhov a trvalo udržateľného obhospodarovania apeninských lesov a to najmä v oblastiach, kde sa menované ohrozené ihličnany vyskytujú.
Prvý projekt (1995) zvýšil úroveň poznania týchto reliktných typov biotopov a prakticky overil počiatočné ochranárske opatrenia. Druhý projekt (1997) ďalej rozvinul a implementoval tieto opatrenia a podporil ďalšie rozširovanie získaných skúseností.
Detailné inventarizácie
Za účelom vytvorenia správnej predstavy o rozšírení cieľových druhov drevín bola vykonaná inventarizácia. Počas nej boli lokalizované všetky ohniská výskytu sledovaných drevín, bolo zaznamenané ich drevinové zloženie a štruktúra. Poloha a plocha jednotlivých ohnísk boli zakreslené do mapy s využitím GPS. V prípade potreby boli vymapované aj jednotlivé stromy spolu so záznamom o ich okolitej vegetácii.
Výsledky inventarizácie boli využité pri tvorbe metodiky menežmentu na záchranu apeninskej jedle bielej a smreka obyčajného. Inventarizácia tiež potvrdila výrazne negatívny vplyv disturbancií a konkurenčného tlaku iných druhov drevín. U všetkých skúmaných populáciách sa zistili významné zmeny v dôsledku predchádzajúcej ťažby dreva a pastvy dobytka.
Kombinácia menežmentu in situ a ex situ
V priebehu projektov bola tiež analyzovaná životaschopnosť semien cieľových druhov drevín, pričom boli zozbierané semená všetkých druhov. Tieto semená boli uchovávané v špeciálnej škôlke prevádzkovanej regionálnym parkom “Boschi di Carrega”. Pri pokusoch sa testovala životaschopnosť a klíčivosť semien pričom bol zaznamenávaný pôvod semenného materiálu.
Pre účely experimentov bolo potrebné zozbierať veľké množstvo semien nakoľko ich životaschopnosť sa ukázala ako veľmi nízka. Pravdepodobnou príčinou boli extrémne podmienky v ktorých rodičovské stromy rástli. Túto hypotézu nepriamo potvrdila aj vyššia životaschopnosť semien z Lago Verde kde sú podmienky prostredia podstatne miernejšie. Napriek spomenutým problémom boli dosiahnuté výsledky uspokojivé a škôlka bola schopná vyprodukovať dostatočné množstvo sadeníc jedle a smreka. Pri reprodukcii tisu bola použitá aj metóda mikropropagácie.
Opatrenia na zamedzenie pastvy hospodárskych zvierat
Za účelom ochrany obnovy jedle pred pastvou dobytka bolo vybudované oplotenie. Funkčnosť plotov a nepovolený pohyb dobytka boli pravidelne kontrolované (z časti aj samotnými súkromnými vlastníkmi pôdy). V blízkosti Monte La Nuda sa na ochranu populácie jedle pred postupujúcou eróziou použili technické opatrenia. Zdrojom erózie, ktorá v niektorých častiach priamo ovplyvňovala ohniská výskytu jedle, boli práce súvisiace s budovaním blízkeho lyžiarskeho strediska.
Prevod z výmladkových lesov na rôznoveké vysoké porasty
Pestovná technika výmladkovania bola priamou príčinou fragmentácie a postupného miznutia apeninských bučín s jedľou bielou Abies alba a tisom Taxus. Z tohto dôvodu sa prevod výmladkových porastov na rôznoveké zmiešané porasty stal dôležitou „strategickou investíciou“ projektu. Prevody boli vykonané v blízkosti pôvodných ohnísk výskytu ihličnanov.
Priekopnícke aktivity projektu postupne našli oporu aj v talianskej národnej legislatíve (Všeobecné predpisy lesníckej politiky), ktorá najnovšie zakazuje spätné prevody vysokých lesov na lesy výmladkové v prípadoch financovania hospodárenia z verejných zdrojov.
Školenia lesníkov
Pestovné zásahy vykonané v rámci projektov je možné pokladať za novátorské a podstatnou mierou odlišné od zásahov používaných v obhospodarovaní lesov zameranom na produkciu. Lesní robotníci neboli na takéto hospodárske postupy zvyknutí a preto museli byť spočiatku pod dohľadom správcov (v minulosti sa niekoľkokrát stalo, že robotníci ponechaní bez dohľadu vyvetvovali a dokonca rúbali reliktné stromy jedle bielej).
Napriek tomu boli výsledku projektu v tejto oblasti úspechom a robotníci sa pomocou školení organizovaných organizáciami ochrany prírody postupne naučili nové postupy efektívne používať. Vyškolený personál je osobitne cennou investíciou vzhľadom na budúcnosť – región Emilia Romagna plánuje tento spôsob obhospodarovania lesov postupne využiť u väčšiny lesov na svojom území.
Odovzdávanie skúseností
Projekt a jeho aktivity boli zamerané aj na oblasť „public relations“. V priebehu trvania projektu boli publikované články v miestnej tlači, uskutočnili sa vedecké semináre, vybudovali sa nové turistické chodníkov do škôlky Vezzosa a k reliktným populáciám (Lago Verde), natočili sa videá, šoty o projekte boli odvysielané v miestnej TV a zverejnené sa internetových stránkach. Štúdie vypracované v rámci LIFE projektov sa v súčasnosti využívajú pri vyhotovovaní lesných hospodárskych plánov pre mnohých vlastníkov lesa v oblasti Emilia Romagna.
Integrované obhospodarovanie prirodzených lesov vo Flámskych Ardenách
Projekt:
1/ LIFE00 NAT/B/007156 – Action Plan for conservation and restoration of three woods in the Flemish Ardennes
Implementujúca inštitúcia: World Wide Fund for Nature Belgium, Brussels
Štatút: mimovládna organizácia
Prípadová štúdia
Reťaz treťohorných vrchov sa tiahne z oblasti južne od Bruselu na západ smerom na Lille. V týchto tzv. „Flámskych Ardenách“ sa nachádzajú tri jadrové zóny: Ename, Everbeek, Grimminge. Vďaka ich reliéfu boli tieto vrchy v minulosti len zriedkavo využívané pre poľnohospodárstvo – výsledkom sú enklávy zachovalých druhovo bohatých lesov s prevahou jaseňa a jelše (nižšie polohy) a dubových bučín (svahové polohy).
Jedná sa o lesy s obmedzenou rozlohou (často menej než 500 ha) a oceánickou flórou so zastúpením druhov ako napr. zvonček Endymion non-scripta, zubovník Lathraea clandestine, resp. pestrou škálou vzácnych druhov ako slezinovky Chrysosplenium oppositifolium a C. alternifolium, praslička obrovská Equisetum telmateia a mihuľa potočná Lampetra planeri.
Problémy
Po stáročia sa tieto lesy a človekom pretvorená okolitá krajina vyznačovali vysokým stupňom biodiverzity, a to aj napriek relatívne hustému osídleniu. Stav miestnych lesov sa začal zhoršovať po I. svetovej vojne, keď sa začali zavádzať rekonštrukčné programy, ktoré vyústili do intenzívnejších foriem obhospodarovania lesa založených na pestovaní relatívne homogénnych bukových kultúr a zavádzaní nových variet topoľov. Náhradou tradičného multifunkčného využívania lesov, ktorého významnou súčasťou bola aj pastva v lese, cyklickým obhospodarovaním s cieľom maximalizácie produkcie dreva sa potlačila typická bylinná vrstvu týchto lesov a následne sa znížila ich biodiverzita.
V tom istom čase sa zintenzívnilo aj využívanie priľahlých fariem čoho následkom bolo postupné odlesňovanie za účelom získania ornej pôdy. Odlesňovanie zhoršilo už predtým existujúcu fragmentáciu lesných biotopov a zredukovalo pôvodne bohaté okraje lesov so úzkych, ostro definovaných hraníc. Premena lúk a pasienkov na ornú pôdu pomiestne vyústila do zániku resp. eutrofizácie vodných tokov, vzniku výmoľovej erózie a zanášaniu potokov jemnými splaveninami. V súčasnosti degradácia časti pozemkov ďalej pokračuje v dôsledku nevhodných spôsobov využívania ich vlastníkmi.
Natuurpunt a Flámska vláda v minulosti venovali len obmedzenú pozornosť otázkam zachovania prírodných hodnôt regiónu. V poslednom období je badať zmenu v ich postoji, ale k tomu aby sa ich snahy premietli aj do praktickej starostlivosti o lesy je potrebné navrhované opatrenia dostať na kvalitatívne vyššiu úroveň. Z tohto dôvodu sa menované subjekty rozhodli ako partneri uchádzať o LIFE-Nature projekt zameraný na zachovanie a obnovu kľúčových oblastí vo Vlaamse bossen. Hlavným cieľom projektu bolo obnovenie vhodných foriem obhospodarovania lesov ako prostriedku na zvýšenie biodiverzity v lesoch. Ďalším z cieľov projektu bol výkup pozemkov za účelom scelenia existujúcich lesných enkláv do väčších celkov.
Príjemca projektu tiež považoval za dôležitú integráciu dostupných historických údajov do rekonštrukčných a ochranárskych cieľov projektu. Na tento účel využil dobre archivované historické údaje regiónu resp. ústne informácie od miestnych obyvateľov a prírodovedcov.
Partnerstvo verejnosti s NGO
Širší krajinársky pohľad si vyžiadal partnerskú spoluprácu. NGO Natuurpunt, ktorá tento projekt zastrešovala, profitovala zo širokej spolupráce medzi miestnymi orgánmi ochrany prírody, kultúrneho dedičstva a pôdohospodárstva, niekoľkými výskumnými centrami, miestnou správou krajiny a samosprávami.
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné územie vrátane lesov a intenzívne obrábanej pôdy bolo vyhlásené za lokalitu Natura 2000, projekt bol schopný adresne riešiť aj zložitý problém fragmentácie biotopov. Orgány ochrany prírody v spolupráci s agro-štrukturálnymi orgánmi (VLM) iniciovali vypracovanie strategického plánu („natuurlichtplan“) zameraného na integráciu potrieb ochrany prírody s cieľmi hospodárenia a využívania pôdy (najmä s poľnohospodárstvom) a vytvorenie ekologických koridorov pre „Flámsku ekologickú sieť“.
Projektový tím taktiež vypracoval detailné menežmentové plány zamerané na návrh alternatívnych foriem hospodárenia pre jednotlivé prírodné rezervácie opierajúc sa pritom čiastočne aj o nazhromaždené historické údaje. Tento prístup medziiným tiež podnietil obnovenie pastvy dobytka v lesoch. Miestni farmári boli požiadaní o poskytnutie miestnych rás dobytka za účelom spásania zmiešaných lesno-trávnatých biotopov.
Spolu s vlastnými koňmi príjemcu (rasa Konik) dobytok farmárov v súčasnosti celoročne spása rozsiahle plochy lesov a priľahlých trávnych biotopov. Pravidelný režim spásania významným spôsobom obmedzil šírenie ostružín, podporil obnovu bylinnej vrstvy a vytvorenie malých čistiniek a otvorených slnečných plôch ideálnych pre motýle a ďalší hmyz. Zatiaľ neboli zaznamenané žiadne negatívne dopady na obnovu stromovej vegetácie.
Zvyšovanie výmery lesov
V rámci projektu sa podarilo nielen zvýšiť výmeru lesov ale vďaka ochote miestnych farmárov odpredať pozemky susediace s lesom tiež obnoviť pôvodné okraje lesa. Namiesto ostrých prechodov medzi lesom a poľnohospodárskymi pozemkami sa tak vytvorili pozvoľnejšie okraje lesa, ktoré umožňujú rozvoj typických krovín spolu s na ne naviazanou flórou a faunou. Miestne samosprávy súhlasili s rozšírením výmery lesov a vytvorením koridorov pre divožijúce organizmy pod už existujúcimi cestami.
Príjemca tiež využil možnosť spolupracovať s miestnymi úradmi pre ochranu krajiny s cieľom integrácie výsledkov projektu do širšieho konceptu poľnohospodárskeho využívania oblasti a vytvorenia vhodných biotopov obojživelníkov (jazierka) v tesnej blízkosti chráneného územia. Práca v širšom kontexte však so sebou priniesla aj nové výzvy ako napr. problém infiltrácie znečistených vôd, erózie pôdy a pod., ktoré bude v budúcnosti potrebné riešiť.
Podpora novej lesníckej politiky
Tento projekt úspešne demonštroval ako môže byť lesné hospodárstvo zamerané na produkciu dreva prispôsobené pre potreby integrovaného manažmentu zameraného na skĺbenie záujmov ochrany prírody, rekreácie a ochrany kultúrnych hodnôt krajiny. Príjemca vynaložil veľa úsilia na propagáciu navrhnutého prístupu. Nie je preto prekvapením, že niekoľko rokov po skončení projektu Flámska regionálna vláda udelila projektu cenu národného kultúrneho dedičstva.