Mechanická ochrana

Lapákom rozumieme zrúbaný, odvetvený smrek alebo jeho časť o prsnej hrúbke najmenej 20 cm, atraktívny pre lykožrúta smrekového, pripravený pre jeho ničenie (resp. kontrolu).

Pri príprave lapákov dodržujeme nasledujúce zásady:

• lapáky sa spravidla prikrývajú odrezanými vetvami, aby sa zabránilo ich príliš rýchlemu vysychaniu,
• lapáky sa podkladajú za účelom zvýšenia ich účinnej plochy,
• bezpečnostná vzdialenosť nie je stanovená; môžu sa používať i vo vnútri porastov,
• lapák nesmie byť zakrytý burinou, inak prestáva byť funkčný,
• lapáky sa kladú len pri základnom a zvýšenom stave l. smrekového; pri kalamitnom stave je pri použití a stanovení ich počtu nutná konzultácia s LOS.

Lapáky I. série sú určené pre zachytenie chrobákov jarného rojenia. Pripravujú sa najneskôr v marci (výnimočne i neskôr, podľa vzniknutej potreby), v horských oblastiach s dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou môžu byť položené už na jeseň, avšak je nutné vziať do úvahy, že v období rojenia chrobákov, vylietavajúcich zo stojacich stromov, môžu byť ešte pod snehom, a teda nefunkčné. Lapáky I. série sa umiesťujú na okraje porastov; z celého počtu lapákov sa dve tretiny umiestnia na výslní a jedna tretina do polotieňa.

Lapáky sa musia pravidelne kontrolovať, a to od začiatku rojenia v intervale 7 – 14 dní až do doby ich asanácie. Lapáky sa musia evidovať. Zaznamenáva sa ich číslo, séria, miesto a dátum položenia, dátumy kontrol so stupňom vývoja lykožrúta, stupeň napadnutia a dátum a spôsob asanácie. Pri kontrolách sa venuje pozornosť i výskytu ďalších nebezpečných druhov podkôrnikov.

Včasná a účinná asanácia (mechanická alebo chemická) je kľúčovým momentom pre úspešné použitie tejto metódy. Lapák, z ktorého l. smrekový vylietne, je nielen nefunkčný, ale zároveň zvyšuje populáciu škodcu v poraste.

Výhody lapákov:

• nízka finančná nákladovosť,
• možnosť inštalácie i vo vnútri porastov,
• bezporuchový chod – vysoká spoľahlivosť,
• jednoduché kontroly,
• vysoká účinnosť,
• nezávislosť na dodávateľovi agrochemikálií,
• absencia pozičného efektu,
• multifunkčné účinky na viacej druhov podkôrnikov.

Nevýhody lapákov:

• obmedzená lapacia kapacita,
• znižovanie počtu stromov v poraste,
• nebezpečie výletu chrobákov pri zmeškanej asanácii,
• prácnosť pri príprave lapákov a ich asanácií.

Mechanická asanácia

Mechanickú asanáciu vykonávame:

• ručne – škrabákom,
• strojovo – adaptérom na motorovú pílu,
• strojovo – odkôrňovacím strojom v poraste,
• strojovo – odkôrňovacím strojom na manipulačnom sklade.

Ručné odkôrňovanie je možné robiť len do štádia lariev (max. začiatku výskytu kukiel). V neskoršom štádiu vývoja l. smrekového nie je ručné odkôrňovanie možné. Chrobáky z olúpanej kôry (keď len nepatrné množstvo hynie v dôsledku mechanického poškodenia), z kôry odliezajú (pri nižších teplotách) alebo veľmi rýchle odlietajú (pri vyšších teplotách).

Strojové odkôrňovanie je možné robiť v akomkoľvek vývojovom štádiu l. smrekového, od vajíčka až do štádia dospelého chrobáka. Pri tomto spôsobe odkôrňovania dochádza mechanicky takmer k stopercentnému zničeniu chrobáka.

Výhody mechanickej asanácie:

• veľmi vysoká a spoľahlivá účinnosť pri larválnom štádiu (pri ručnom odkôrňovaní),
• vysoká a spoľahlivá účinnosť pri štádiu žltého a hnedého chrobáka (len pri strojovom odkôrňovaní),
• nezávislosť na dodávateľovi agrochemikálií,
• relatívne nízka finančná nákladovosť (najmä pri strojovom odkôrnení),
• vyššia citlivosť voči predátorom a parazitoidom,
• priaznivejšie dopady na prírodné prostredie.

Nevýhody mechanickej asanácie:

• pri ručnom odkôrňovaní nemožnosť použitia v štádiu žltého chrobáka a neskôr,
• pri ručnom odkôrňovaní vyššia prácnosť (zníženie denného objemu výkonu).

Významným opatrením je včasný odvoz napadnutého dreva z lesa bez predchádzajúcej asanácie. K vlastnej asanácii dochádza až pri manipulácii na drevoskladoch, kde drevo býva spravidla strojovo odkôrnené. Odkôrňovače zaradené v manipulačných linkách sú vysoko účinné (v tejto fáze vývoja prakticky najúčinnejšia metóda a zároveň jediná spoľahlivá) i pri štádiu žltého alebo hnedého chrobáka, pretože ho drvia (jednak podávacie zariadenia, jednak vlastné odkôrňovacie nože). I v prípade, že nedôjde k včasnému odkôrneniu, na sklade nehrozí výrazné nebezpečie. Sklady sú najčastejšie dostatočne vzdialené od lesa a naviac, na sklade sa spravidla nachádza vždy dostatok vhodného materiálu pre ďalší rozvoj l. smrekového, na ktorý sa môže prerojiť. Pri tejto metóde je nutné klásť zvýšenú pozornosť vývojovému štádiu pod kôrou pri približovaní (traktorom, koňom). V štádiu, keď sú pod kôrou už žlté alebo hnedé chrobáky, nie je približovanie možné. Dochádza k oderu kôry a rozsevu l. smrekového. V tomto prípade pripadá do úvahy len chemická asanácia. Priblíženie je možné až potom, ako chrobák pri opúšťaní kmeňa zahynie.