Význam, výskyt, spôsob života

Lykožrút smrekový (Ips typographus L. Col. Scolytidae).

Lykožrút smrekový patrí v strednej Európe k najvýznamnejším škodcom lesov. Vyskytuje sa v starších smrekových porastoch, nepôvodných i pôvodných, od nížin až po hornú hranicu lesa. Pri premnožení, kedy nenachádza dostatok vhodného materiálu pre založenie ďalšieho pokolenia, napáda i zdravé smreky. Jeho gradácia sa periodicky opakuje a stretávame sa s ňou pravidelne po vetrových kalamitách väčšieho rozsahu. Z hľadiska spôsobu poškodenia je l. smrekovým škodcom fyziologickým. Včasný nástup jari, abnormálne teplé a dlhé leto urýchľujú jeho vývoj a vo svojom dôsledku môžu zmnožiť počet generácií. Zrážkový deficit negatívne ovplyvňuje vitalitu jednotlivých stromov, a tým znižuje ich obranyschopnosť. Za týchto podmienok najčastejšie dochádza ku gradáciám, najmä ak sa súčasne nedôsledne vykonajú obranné opatrenia.

Lykožrút smrekový sa najčastejšie vyskytuje v smrekových porastoch nad 60 rokov, a to predovšetkým na oslnených porastných stenách. Na stojacich, doposiaľ zelených stromoch, zahajuje nálet na rozhranie suchých a zelených vetiev, odkiaľ sa šíri jednak smerom k územku, jednak smerom k vrcholu. Vrcholce pod 10 cm hrúbky väčšinou nenapáda. V územkovej časti zostáva nenapadnutá len najspodnejšia časť (1 – 1,5 m). Na ležiacich kmeňoch nálet prebieha po celej vhodnej časti kmeňa (t. j. len bez slabej vrcholcovej časti a opäť najspodnejšej bazálnej časti). Výnimočne.

V podmienkach Slovenska má l. smrekový najčastejšie dve generácie do roka. Pri priaznivom. Jarné rojenie začína v stredných polohách obyčajne na prelome apríla a mája, v horských oblastiach môže začať i o mesiac neskôr. Rojenie začína v dňoch, kedy priemerná teplota presahuje 16 °C (vlastný let prebieha pri teplotách nad 20 °C). Letné rojenie prebieha zhruba od polovice júna do konca augusta. Sesterské rojenie je charakterizované kladením vajíčok samičkami, bez ďalšej kopulácie na rovnakom alebo inom strome, nasledujúcom po regeneračnom žere. Sesterské rojenie prebieha pri všetkých troch generáciách a nasleduje 2-3 týždne po príslušnom rojení.

Ako prvé nalietavajú na stromy samčeky. Po 2-4 dňoch, keď vyhlodajú snubnú komôrku, prilietajú samičky, lákané agregačným feromónom vylučovaným samčekom, obsahujúcim ako základné látky 2-methyl-3-buten-2-ol, S-cis-verbenol a ipsdienol. Na jedného samčeka pripadnú spravidla 1-3 samičky. Po spárení hlodá každá samička svoju materskú chodbu a do zárezov po bokoch kladie jednotlivé vajíčka. Behom svojho života samička nakladie 20-100 vajíčok, v priemere je možné počítať 60 vajíčok. Hlodanie materskej chodby a kladenie vajíčok trvá obyčajne 7-10 dní. Z vajíčok sa po 6-18 dňoch liahnu larvy, ktorých vývoj môže trvať v optimálnych podmienkach 7 dní, v podmienkach nepriaznivých až 50 dní. Obdobie kukly trvá obyčajne 1-2 týždne. Vyliahnuté chrobáky sú spočiatku biele, postupne žltnú a ďalej tmavnú a pohlavne dozrievajú.

Porast napadnutý lykožrútom smrekovým

Opis druhu a jeho vývojových štádií: Imágo je valcovitého tvaru, hnedočierneho sfarbenia, dĺžky  4,2 – 5,5 mm. Krovky sú zakončené zrázom s matnou  priehlbinou, na okraji, ktorej sú 4 páry zubov. Najväčší z nich   je tretí zhora a sú  navzájom od seba približne rovnako vzdialené. Na krovkách sú bodkované ryhy a priestor medzi nimi je v chrbtovej časti hladký, bez bodiek. Tykadlá sú žlté a na paličke majú ohnuté švy. Larva je biela, s hnedou hlavou, mierne ohnutá, beznohá, dospelá meria 5 – 6 mm. Rovnako veľká je aj biela voľná kukla,  ktorá má na spodnom  konci dva tŕne.

Bionómia: Imága nalietavajú  hlavne na ležiace zlomy, vývraty, chradnúce a oslabené smreky, pri premnožení tiež na zdravé stromy.  Najprv vniká pod kôru samček, za ním prichádzajú 2-3 samičky, ktoré  vyhrýzajú v lyku 6 – 12 cm dlhú materskú chodbu v smere osi kmeňa a na jej obidvoch stranách  ukladajú do zárezov vajíčka. Z nich vyliahnuté larvičky vyhrýzajú kolmo na materskú chodbu svoje chodby, ktoré sa stále rozširujú a končia kuklovou kolískou. Mladé imágo po vykonaní zrelostného žeru opúšťa miesto vyliahnutia  okrúhlym otvorom v kôre. Má 2-3 rojenia v roku.

Opis poškodenia: Napadnuté smreky sú charakteristické zmenou sfarbenia ihličia. To postupne žltne hnedne resp. hrdzavie. Neskôr opadáva kôra v strednej a hornej časti kmeňa. Prítomné sú charakteristické požerky. Pri veľmi silnom napadnutí môže dochádzať k opadu kôry aj bez zmeny farby ihličia. Poškodené stromy sú obyčajne sústredené do skupín, ohnísk poškodenia.

Najagresívnejšie druhy podkôrnikovitých žijúce na smreku

Možnosť zámeny: Veľmi podobný je lykožrút smrečinový  Ips amitinus EICHH., ktorý sa líši menšou dĺžkou, riedko  bodkovaným medzirýžim na krovkách, rovnými švami na paličke tykadla a lesklou priehlbinou na konci kroviek. Jeho požerok má  užšie materské chodby, ktoré sú mierne  zvlnené, nesledujú presne os kmeňa a nálože  vajíčok sú redšie. Podobné poškodenie môže spôsobovať  lykožrút lesklý  Pityogenes chalcographus L. (vyskytuje sa často spolu s lykožrútom smrekovým). Obsadzuje však najmä tenšie časti kmeňa  a vetvy a jeho požerok ne nezameniteľný s požerkom l. smrekového. Dosť podobný  tiež lykožrút severský  Ips duplicatus SAHLB., je však menší a vzdialenosť medzi l, a 2., zúbkom na okraji zadnej priehlbne kroviek je dvojnásobná oproti vzdialenosti medzi 2. a 3. zúbkom. Jeho požerok sa podobá požerku l. smrečinového.

Z kukiel (spodná časť obrázka) sa vyliahne tzv. žltý chrobák s ešte mäkkými krovkami, ktorý vykoná v lyku zrelostný žer a prehryzie sa von, prípadne prezimuje pod kôrou.

Hostiteľské dreviny: Smrek obyčajný Picea abies L., vo výnimočných prípadoch aj niektoré druhy borovíc Pinus spp. (napr. borovica limbová Pinus cembra L.) a iné ihličnany.

Ohrozené porasty a územia: Najviac sú ohrozené smrekové porasty od 60 rokov, poškodené vetrovými a snehovými polomami, resp. oslabené suchom, hubovitými ochoreniami a pod. Veľká ekologická prispôsobivosť umožňuje tomuto škodcovi existenciu v strednej Európe od nížinných až do vysokohorských polôh.

Čas a spôsob kontroly: Pri kontrole a obrane sa vychádza, v zmysle STN 48 2711 “Ochrana lesa proti hlavným druhom podkôrneho hmyzu na ihličnatých drevinách”, zo stavu populácie škodcu. Pri základnom stave (latencii) sa výskyt škodcu kontroluje pochôdzkami alebo pomocou feromónových  lapačov alebo lapákov. Pri zvýšenom stave sa výskyt kontroluje pomocou feromónových lapačov  alebo lapákov vo všetkých porastoch nad 60 rokov (pri kalamitnom premnožení podľa potreby aj v porastoch mladších) so zastúpením smreka viac ako 20 %. Feromónové lapače alebo lapáky sa umiestňujú na najohrozenejšie miesta, a to najmenej 1 lapač alebo lapák na 5 ha. Pri obrane sa  sieť lapacích zariadení   zahusťuje a v prípade feromónovej metódy boja sa používajú lapačové bariéry.

Zásady umiestňovania a kontroly feromónových lapačov a hodnotenie odchytu:

1. bezpečná vzdialenosť od najbližšieho zdravého smreka nesmie klesnúť pod 10 m; nemala by prekročiť 25 m od porastovej steny;
2. lapač nesmie byť prekrytý vysokými bylinami;
3. účinná plocha nárazových lapačov má byť vo výške 1,5 m do 2,0 m nad zemou
4. tak, aby bol odparník umiestnený v presnej výške 1,3 m;
5. zberné nádoby trubicových lapačov by mali byť aspoň 0,5 m nad zemou;
6. minimálna vzdialenosť medzi jednotlivými lapačmi sa odporúča 20 m.

Lapače sa pravidelne kontrolujú v intervaloch 7 až 14 dní, pričom sa v čase masového náletu volí kratší interval. Súčasne s lapačmi sa kontroluje i prípadný nálet lykožrúta smrekového na najbližšie stojace stromy. O lapačoch sa vedie evidencia, v ktorej sa okrem typu a čísla zaznamenáva miesto inštalácie lapača, dátum vyvesenia návnady, kontrola počtu zachytených chrobákov a stupeň odchytu.

Jednotlivé druhy podkôrneho hmyzu sa dajú spoznať podľa charakteristickej siete chodbičiek zvanej požerok. Na obrázku vidíme prekrývajúce sa požerky v odlúpnutej kôre so širokými materskými chodbami (vidíme aj otvor, ktorým sa samček zavŕtal dnu – snubnú komôrku nevidíme, pretože tá býva vyhĺbená v dreve) a postupne sa rozširujúce chodbičky lariev. Sieť požerkov úplne preruší lyko a strom hynie.

Pri jarnom rojení sa odporúča nainštalovať za každý čiastočne alebo čerstvo opustený chrobačiar aspoň jeden lapač; rozhodujúce je však ich rozmiestnenie podľa už uvedených zásad. Na kontrolné účely sa odporúča nainštalovať 1 až 2 lapače na každých 10 m³ včas spracovaného lykožrútom napadnutého dreva.

Pri stanovení počtu lapačov na zachytenie letného rojenia sa vychádza zo stupňa odchytu:

• slabý stupeň odchytu (do 1 000 kusov imág lykožrúta): lapače sa môžu zrušiť alebo premiestniť na vhodnejšiu lokalitu;
• stredný stupeň odchytu (od 1 000 kusov do 4 000 kusov): počet lapačov by sa nemal meniť;
• silný stupeň odchytu (nad 4 000 kusov): počet lapačov sa odporúča primerane zvýšiť.

K takto určenému počtu lapačov sa odporúča pridať aspoň jeden lapač na každý čiastočne alebo úplne opustený chrobačiar.

Lapáky I. série určené na zachytenie prezimujúcich chrobákov sa pripravujú skoro na jar, hneď, keď to dovolí topenie snehu, ale najneskôr do začiatku apríla. V horských oblastiach s dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou sa pripravujú už pred začiatkom zimy, najneskôr však do polovice apríla. Umiestňujú sa na okrajoch porastov: 2/3 lapákov sa umiestnia na výslnie a 1/3 do polotieňa. Počet lapákov I. série sa odporúča stanoviť – s ohľadom na stav porastov (zakmenenie, stabilita) – tak, že pre každý čiastočne alebo čerstvo celkom opustený chrobačiar sa pripraví jeden lapák. Na kontrolu sa odporúča položiť za každých 10 m³ včas spracovaného napadnutého dreva 1 až 2 lapáky. Ak je na lapákoch zistený stredný (0,5 až 1 závrt na 1 dm² )a silný stupeň napadnutia (viac ako 1 závrt na l dm² ), odporúča sa položiť hneď po skončení rojenia na zachytenie prerojujúcich sa imág ďalšie lapáky, v počte asi 1/5 už existujúcich.

Lapáky II. série určené na zachytenie chrobákov ďalšej generácie sa pripravujú najneskôr jeden týždeň pred predpokladaným začiatkom letného rojenia. Lapáky II. série sa ukladajú obyčajne do polotieňa. Počet lapákov II. série vychádza zo stupňa napadnutia lapákov I. série. Pri slabom stupni (do 0,5 závrtu na 1 dm² ) napadnutia lapákov I. série sa nemusia pripravovať lapáky II. série. Pri strednom stupni napadnutia sa počet lapákov znižuje o polovicu a pri silnom stupni sa kladie rovnaký počet lapákov II. série, alebo sa ich počet primerane zvyšuje. K takto stanovenému počtu lapákov sa pridá počet lapákov, ktorý sa rovná 1- až 2-násobku čiastočne alebo čerstvo úplne opustených chrobačiarov.

Podľa priebehu vývoja lykožrúta (v priamej závislosti od priebehu počasia), ak vzniká nebezpečenstvo založenia 3. generácie, kladú sa lapáky ďalšej série za rovnakých podmienok ako pri kladení lapákov II. série.

Lapáky sa pravidelne kontrolujú od začiatku rojenia v intervaloch od 7 do 14 dní až do ich asanácie. O lapákoch sa vedie evidencia, kde sa okrem čísla a série zaznamenávajú: miesto a dátum položenia lapáka, dátum kontroly so stupňom vývoja, stupeň napadnutia a dátum asanácie.

Obrana:

Je založená na sústredení imág v dobe rojenia do lapačov alebo na lapáky a ich následnom ničení. Lykožrútom napadnuté drevo a lapáky sa asanujú dvoma spôsobmi:

• odkôrnením (mechanicky alebo ručne) ;
• ošetrením vhodnými insekticídmi.

Asanácia odkôrnením (olúpaním alebo rozdrvením kôry) sa vykonáva najlepšie v období začiatočného vývoja lariev. Ak sú v požerkoch kukly alebo žlté chrobáky, pri ručnom odkôrňovaní je potrebné olúpanú kôru spáliť, alebo chemicky ošetriť.

Dospelý chrobák je tmavohnedý. Na obrázku vidíme samičku, ktorá už neopustila materskú chodbu a ostala v lyku aj počas vývoja lariev.

S asanáciou chemickými prípravkami sa musí začať včas, t.j. pred začiatkom prerojovania rodičovských imág, aby sa zabránilo založeniu sesterského pokolenia. Skončiť ju treba najneskôr vtedy, keď sa v požerkoch vyskytujú kukly a žlté chrobáky.

Príbuzné druhy: Rod Ips je u nás pomerne hojne zastúpený. Veľmi podobný je na smreku  lykožrút smrečinový Ips amitinus EICHH. Príbuzný lykožrút smrekovcový  Ips cembrae HEER., ktorý má tiež bodkované medzirýžie, lesklú priehlbinu na konci kroviek sa vyskytuje hlavne na smrekovci. Na borovici možno pozorovať mohutný požerok lykožrúta borovicového Ips sexdentatus BOERN (materské chodby sú až 100 cm dlhé). Na najtenších konároch  sa môže premnožovať lykožrút vrcholcový Ips acuminatus GYLL..

Podľa objemu náhodných ťažieb, je lykožrút smrekový dlhodobo najvýznamnejší biologický škodca u nás. Objemy napadnutého dreva sa ročne pohybujú na Slovensku v rozhraní 500 – 700 tis. m³ . Centrá výskytu boli v poslednom období v tatranskom a spišskom regióne..

Vývojový diagram:

• Metódy kontroly a ochrany
• Prevencia
• Supresia
  • Biologická a biotechnická ochrana
  • Mechanická ochrana a asanácia
  • Chemická ochrana
  • Súhrn informácií o živote lykožrúta smrekového

Na lykožrúta s lopatou?

Zdá sa Vám to absurdné? Možno, ale pre pracovníkov ochranného obvodu Javorina (TANAP) už niekoľkoročná realita. Vďaka príspevku Ing. Jána Slivinského, vedúceho ochranného obvodu Javorina (TANAP) máte možnosť posúdiť aj sami.

Na snímkach z roku 2009 je kopa lykožrútov z 2 odchytov z 915 lapačov = 6,8 milióna chrobákov (170 litrov). Celkove sa v máji 2009 odchytilo 9,43 milióna (t.j. 235,8 litra) lykožrúta. Už v máji tak boli prekonali celosezónne rekordné odchyty z predchádzajúcich rokov.

Pozn.: Feromónové lapače sa používajú na zisťovanie početnosti lykožrúta a zachytia len určité percento z celkovej populácie tohto škodcu. Primárne preto neslúžia na priamy boj s týmto škodcom.

Javorina 1995-200? – Lykožrút smrekový Ing. Ján Slivinský a kolektív pracovníkov ochranného obvodu Javorina

Súčasná lykožrútová kalamita sa často dáva do súvislosti s ochranou prírody. Lesníci vinia ochranárov, že nepovolili včas (a tak, ako to vždy bolo bežné) spracovať veterné polomy, z ktorých neskôr lykožrútová kalamita vznikla, ochranári zas vystriedali celú sadu argumentov, prečo v rezerváciách kalamitné drevo nespracovať, čo sa stane alebo nestane a ako si príroda poradí.

Kto má pravdu? Odpoveď nie je celkom jednoduchá, pokúsime sa ju naznačiť na príklade niekoľkých kalamít, najmä za pomoci obrazovej dokumentácie.

Lykožrút a kalamity v prírodných rezerváciách:

• Tatranský národný park (TANAP)
• Tichá a Kôprová dolina, TANAP
• Súčasný stav lesných porastov v Tichej a Kôprovej doline (august 2012)
• Nárast výmery odumretého a odumierajúceho lesa v oblasti Tichej a Kôprovej doliny medzi 23.9.2007 a 13.9.2008
• PR Fabova hoľa

Šírenie poškodenia smrekových porastov – časť Tichej doliny (Vysoké Tatry)
Zdroj: Národné lesnícke centrum, Ústav lesných zdrojov a informatiky Zvolen