Boľševník obrovský je dvojročná až trváca rastlina dorastajúca do výšky 2-5 metrov s mohutnými bohato členenými listami (< 2,5 metra dlhými). Druh je schopný niekoľko rokov prežiť v štádiu prízemnej ružice (obyčajne 3-5 rokov). Po dosiahnutí dospelosti vykvitne a odumrie. Okolík bielych kvetov s priemernou šírkou 50 cm má 50-150 okolíčkov. Kvitne od júla do augusta.

 

 

 

Rastlina sa rozmnožuje výhradne semenami, ktoré sú rozširované vetrom, vodou a človekom. Počas života sa druh rozmnožuje iba raz, vzápätí odumiera. Priemerný jedinec je schopný vyprodukovať okolo 20 tisíc semien ktoré pred vyklíčením potrebujú  prežiť zimu v chladnom  a vlhkom prostredí. Väčšina semien vyklíči hneď nasledujúci rok, len asi 1 % prežije v pôde viac ako 3 roky.

 

Okrem okrasných záhrad a parkov sa na území Slovenska vyskytuje najmä na antropogénnych stanovištiach, najčastejšie pozdĺž ciest a vodných tokov. Šíri sa tiež na zanedbaných lúkach, lesných čistinkách a miestach okolo parkov. Keďže sa jedná o druh s výraznou vitalitou, rýchlym rastom, tvorbou veľkého počtu semien a nedostatkom prirodzených nepriateľov, jeho šírenie na nové lokality je bežnými metódami nekontrolovateľné.

 

 

Druh sa rozšíril do Európy z oblasti západného Kaukazu.

 

 

 

Boľševník obrovský sa ako invázny druh vyskytuje v strednej a severnej časti mierneho pásma Európy a niektorých častiach Severnej Ameriky. Na Slovensko sa dostal ako okrasná rastlina a vysádzal sa najmä do záhrad a pri fontánach, najmä v niektorých našich kúpeľoch.

 

 

Neznámy 

 

 

Druh sa rozšíril primárne najmä vďaka svojmu dekoratívnemu vzhľadu výsadbou v záhradách.  Prvá zmienka  o výskyte druhu v Európe pochádza z roku 1817 z Veľkej Británie (Kew Botanic Gardens, Londýn).

 

 

 

Druh má potenciál vytvárať husté zárasty a tým znižovať pôvodnú druhovú diverzitu. Vo forme súvislého zárastu je schopný pohltiť až 80 % dopadajúceho slnečného žiarenia a tak úplne znemožniť rast iným rastlinným druhom. Patrí k druhom, ktoré priamo ohrozujú zloženie a charakter prirodzených stanovíšť.

Bolševníkov sa nikdy vedome nedotýkame – druh produkuje toxickú šťavu obsahujúcu furokumaríny (na svetlo senzitívne chemické zlúčeniny), ktoré pri kontakte s pokožkou  v kombinácii s UV žiarením spôsobujú poškodenie kože podobné popáleninám (závažnosť príznakov závisí od citlivosti konkrétneho jedinca – u menej odolných ľudí môže vyvolať alergiu).  Účinky sú porovnateľné s účinkami bojovej otravnej látky yperit.

Prvá pomoc: Na ošetrenie pokožky pri postriekaní šťavou je potrebné postihnuté miesto umyť mydlovou vodou, poriadne opláchnuť a nevystavovať ho aspoň 72 hodín slnečnému žiareniu. Vo vážnejších prípadoch treba podľa potreby vyhľadať lekársku pomoc resp. podať antihistamiká.

Dopad nebol zatiaľ presne vyšpecifikovaný, vzhľadom na uvedené skutočnosti je však vysoko pravdepodobný negatívny dopad na rekreačnú hodnotu a význam lokalít kde sa tento druh v hojnejšom počte vyskytuje.

 

 

 

Jedinou prevenciou je starostlivá likvidácia všetkých osamotene sa vyskytujúcich jedincov, ktorí by mohli byť základom novej populácie a pravidelná kontrola rizikových stanovíšť na ktorých by sa boľševník mohol uchytiť.

Na lokalitách s hromadným výskytom tohto druhu sa odporúča opakované pasenie ( vhodné aj pre hovädzí dobytok) a následné kosenie kvitnúcich stoniek. Pokosenie plochy je však len dočasným riešením, zabráni však ďalšiemu šíreniu. Nevyhnutným opatrením je dôsledná kontrola šírenia druhu do susedných lokalít. Pravidelné kosenie postihnutej plochy nakoniec vedie k potlačeniu výskytu druhu, musí sa však aplikovať dlhodobo a prísne systematicky, aby nedošlo k vysemeneniu ani jednej rastliny. V prípade malých populácií je možné využiť vytrhávanie resp. vykopávanie koreňového systému v rastliny v štádiu listových ružíc, ktoré je však veľmi náročné (odstrániť treba aspoň 10 cm hlavného koreňa). Zásah je navyše potrebné skombinovať s likvidáciou všetkých kvetov/semien z kvitnúcich jedincov.

Aplikovateľné v prípade izolovaných populácií, treba však vziať do úvahy ekonomickú efektívnosť zásahu a možný dopad na životné prostredie. Druh pozitívne reaguje na obidve hlavné skupiny herbicídov založené na glykofosfáte (Roundap) a triklopyre.

–

 

Z hľadiska nebezpečnosti sa invázne rastliny delia do 3 kategórií – boľševník obrovský patrí do prvej, najnebezpečnejšej kategórie. Jedná sa teda o veľmi nebezpečný druh, ktorý sa v posledných rokoch stal vážnym problémom na celom území Slovenska. Rastlina sa značne rozšírila najmä v Korytnickej doline pri kúpeľoch Korytnica, v známej Demänovskej doline, na Kysuciach, vo Vajskovskej doline v okrese Brezno, v okolí Starého Smokovca a Tatranských zrubov, v okresoch Banská Bystrica, Žiar nad Hronom ako aj v ďalších lokalitách. Rastlina predstavuje vážne zdravotné riziko.