Metódy kontroly

Pri kontrole vychádzame zo stanovenia populačnej hustoty škodcu, ktorú interpretujeme na základe kalamitného základu do nasledujúcich troch skupín:

• základný stav – je charakterizovaný takým početným stavom l. severského, kedy objem kalamitného základu v priemere neprekročil 1 m³ na 5 ha smrekových porastov a nedošlo k vytváraniu ohnísk,
• zvýšený stav – je charakterizovaný takým početným stavom l. severského, keď objem kalamitného základu v priemere prekročil 1 m³ na 5 ha smrekových porastov a dochádza k vytváraniu ohnísk,
• kalamitný stav – je charakterizovaný takým početným stavom l. severského, kedy dochádza k rozsiahlemu poškodeniu porastov.

Kalamitný základ je charakterizovaný objemom dreva, napadnutého lykožrútom severským v období od 1.8. do 31.3. Člení sa na včas spracované lykožrútové drevo a na lykožrútové drevo čiastočne alebo úplne opustené.

Tabuľka: Podľa vyhodnotenia stavu škodcu na danej lokalite sa pristupuje k následným kontrolám, plniacim čiastočne i obrannú funkciu:

Tieto kontrolno – obranné metódy sú:

• pochôdzková metóda,
• metóda feromónových lapačov,
• lapáková metóda.

V základnom stave (latencii) sa l. severský kontroluje pochôdzkovou metódou v najohrozenejších smrekových porastoch, starších ako 40 rokov. Pri nej po celý rok vyhľadávame napadnuté stromy. V prípade ich zistenia venujeme pri kontrolách zvýšenú pozornosť ich okoliu. Kontrola sa nerobí len na porastných stenách ako u l. smrekového, ale predovšetkým vo vnútri porastov (preto je časovo veľmi náročná).

Napadnuté stromy poznáme: 

• Farebné zmeny ihličia v korune, niekedy len v jej hornej časti, spodná časť koruny môže zostať zelená. Naviac, farebné zmeny ihličia v korune na stromoch, ktoré boli napadnuté ako celkom zdravé, sa prejavujú v rade prípadov príliš neskoro, spravidla v dobe, keď sú chrobáky tesne pred vylietnutím, po ukončenom vývoji alebo už dokonca vyleteli. Veľmi často sa farebné zmeny neprejavia ani do tejto doby. Závrtové otvory (v priemere majú približne 2 mm) a požerky môžeme kontrolovať len po zrúbaní napadnutého stromu. Požerok l. severského je spravidla dvoj- až trojramenný (výnimočne môže byť jedno- až päťramenný). Tvar požerku značne pripomína požerok l. smrekového, ale líši sa celkovo menšou veľkosťou. Materské chodby sú spravidla 4 – 6 cm (max. 10 cm) dlhé a 2 mm široké, menej rovnobežné s pozdĺžnou osou kmeňa, opatrené niekoľkými nepravidelnými, tzv. vetracími otvormi, ústiacimi na povrch borky. Larvové chodby sú krátke, maximálne 5 cm dlhé. Závrtové, vetracie a výletové otvory sú tiež zreteľne menšie ako pri lykožrútovi smrekovom.
• Podľa opadávajúcej kôry z vrcholovej časti koruny v poslednej fáze vývoja l. severského; jej opadávanie môžu urýchliť vtáky.

Pri zvýšenom stave vykonávame kontrolu opäť pochôdzkovou metódou alebo pomocou feromónových lapačov vo všetkých smrekových porastoch starších ako 40 rokov so zastúpením smreku aspoň 20 %. Feromónové lapače umiestňujeme n najohrozenejšie miesta (do miest, kde sa v minulosti vyskytoval), a to aspoň 1 feromónový lapač na 5 ha. Lapáky pre kontrolu nepoužívame (bez navnadenia nie sú nalietavané).

Pri kalamitnom stave sa kontrola sústredí i do porastov mladších ako 40 rokov, kde sa vykonáva pochôdzkovou metódou, príp. pomocou feromónových lapačov, podobne ako pri zvýšenom stave. V starších porastoch sa kontrola už nerobí, ale aplikujú sa obranné opatrenia.

Metódy ochrany

Metódy ochrany členíme na:

• preventívne,
• supresívne,
  • biologické,
  • biotechnické,
  • mechanické,
  • chemické.

Prevencia

Základom prevencie je celoročné dôsledné vyhľadávanie, vyznačovanie, evidovanie a predovšetkým asanovanie napadnutých stromov. Rovnako ako u všetkých ostatných podkôrnikov, ďalšie preventívne opatrenia vychádzajú z dodržovania porastovej hygieny. Pretože l. severský nenapadá ležiace drevo (skládky, polomy), je nutné sa sústrediť na vyhľadávanie stojacich odumierajúcich stromov, kde by sa mohol namnožiť a ich včasné a dôsledné odstraňovanie.

Supresia

Základom priamej obrany je dôsledné vyhľadávanie a včasná asanácia všetkého napadnutého materiálu, čo je u tohto škodcu v súčasnej dobe najúčinnejšia metóda obrany. Skutočnosť, že l. severský napáda často stromy vo vnútri porastov, sťažuje však ich vyhľadanie a vyznačenie. Problémom je i diagnostika napadnutých stromov. Preto je treba k tejto činnosti pristupovať veľmi zodpovedne a svedomite.

Biologická ochrana

Podobne ako u ostatných podkôrnikov, spočíva biologická ochrana len v podpore predátorov a parazitoidov l. severského v porastoch. S ohľadom na podobný spôsob života a blízku príbuznosť k l. smrekovému tu platia rovnaké princípy ako u l. smrekového, a to i s ohľadom na veľmi podobné druhové spektrum všetkých predátorov, parazitoidov, mikroorganizmov i entomopatogénnych húb.

Biotechnická ochrana

V priamej ochrane môžeme použiť tiež feromónové lapače (nárazové – Theysohn alebo Ecotrap) s feromónovým odparníkom ID-Ecolure (odparník s odparom cez knôt; je nutná adjustácia zastrihnutím na naznačenom mieste podľa návodu). Nie je možné kombinovať v jednom lapači feromónové odparníky určené na lákanie l. severského a l. smrekového, pretože sa prejavujú vzájomné inhibičné účinky týchto feromónov. Naviac i následné vyhodnotenie stupňa odchytu vzhľadom k značnej podobnosti oboch druhov je omnoho zložitejšie. Pri použití feromónových lapačov v boji proti l. severskému platia rovnaké zásady a princípy, ako v prípade l. smrekového.

Pri použití feromónových lapačov sa pri určení ich počtu vychádza z nasledujúcich vzťahov:

• Pre jarné rojenie sa odporúča inštalovať na každý čiastočne alebo čerstvo opustený chrobačiar aspoň 1 feromónový lapač a ďalej 1 – 2 feromónové lapače na každých 10 m3 včas spracovaného lykožrútového dreva.
• Pre letné rojenie sa vychádza z počtu odchytených chrobákov do jednotlivého lapača (zo stupňa odchytu) v priebehu celého jarného rojenia, a to nasledovne:
  • slabý stupeň odchytu (do 300 ks) – feromónové lapače sa môžu zrušiť alebo premiestniť na vhodnejšiu lokalitu,
  • stredný stupeň odchytu (300 – 1 000 ks) – počet feromónových lapačov by mal zostať rovnaký,
  • silný stupeň odchytu (nad 1 000 ks) – počet feromónových lapačov sa odporúča primerane zvýšiť.

Najviac sa odporúča k takto určenému počtu feromónových lapačov na danej lokalite (v ohnisku) pridať 1 feromónový lapač na každý čiastočne alebo úplne opustený chrobačiar.

Mechanická ochrana

Lapáky, tak ako ich poznáme z obranných opatrení proti l. smrekovému, nemožno v boji proti l. severskému použiť. Využitie lapákov je viazané na ich navnadenie feromónovým odparníkom, pretože za normálnych okolností l. severský na zrúbané drevo nenalietava. Za tohto predpokladu sa lapáky pripravujú pred predpokladaným začiatkom rojenia, t. j. v apríli, ďalšie série sa pripravujú podľa priebehu rojenia, spravidla koncom júna. Lapáky, najlepšie stromy s tenšou kôrou, neodvetvené (!) sa rúbu predovšetkým na zatienených miestach. Účinnosť jednotlivých lapákov býva rozdielna. Napriek tomu je možné pre ďalší postup v ochrane napadnuté lapáky vyhodnotiť podľa kritérií, používaných pre l. smrekového, pričom sa však na rozdiel od l. smrekového hodnotí najmä horná polovica kmeňa. Pri slabom napadnutí pokračujeme len v kontrolnej činnosti, pri strednom napadnutí vykonávame zvýšenú kontrolu. Pri silnom napadnutí lapákov zintenzívňujeme obranné opatrenia.

Ďalej tu platia podobné princípy a zásady ako v prípade l. smrekového.

Mechanická asanácia sa používa po celý rok a je možné ju vykonávať odkôrnením (ručným, strojovým), alebo štiepkovaním (pri slabšom materiáli). Odkôrňovanie sa robí najlepšie v dobe vývoja lariev. Ak sú pod kôrou už kukly alebo chrobáky, nie je metóda ručného odkôrňovania vhodná. V tomto prípade je možné vykonať odkôrnenie odkôrňovačmi alebo použiť frézové odkôrňovacie adaptéry na motorové píly. V rozštiepkovanej biomase larvy ani kukly nedokončia vývoj; ak je štiepkovanie vykonané v štádiu žltého chrobáka, môže malá časť dospelcov prežiť.

Pre mechanickú asanáciu platia rovnaké princípy a zásady ako u l. smrekového.

Chemická ochrana

Pre chemickú asanáciu sa povoľuje používať len schválené prípravky uvedené v „Zozname povolených prípravkov na ochranu rastlín“ vydávaného každoročne MP SR, a to v zmysle schválených etikiet. Pre chemickú asanáciu platia rovnaké princípy a zásady ako v prípade l. smrekového. Otrávené lapáky nepoužívame.

Nebezpečenstvo kalamitného premnoženia l. severského v našich podmienkach nemožno podceniť. Keďže sa jedná o druh, ktorý sa u nás v minulosti nevyskytoval, metódy ochrany lesa sú proti nemu zatiaľ nedostatočne prepracované a menej efektívne. Stretávame sa tu až s troma generáciami za rok, ktoré sa v týchto podmienkach nevyskytujú ani pri lykožrútovi smrekovom. Tlmenie nárastu populácie nad prah hospodárskej škodlivosti je komplikované, pretože l. severský napáda špecifické stromy (jednotlivo roztrúsene po poraste) a spravidla nevytvára ohniská premnoženia.

V súčasnosti jeho lesnícky význam rastie i v súvislosti s oslabením odolnostného potenciálu smreka pôsobením klimatických zmien (zvýšenie priemerných teplôt, extrémne teploty a sucho) a následnou aktivizáciou podpňovky smrekovej (Armillaria ostoyae). V podkôrnikmi postihnutých porastoch sa obranné opatrenia vykonávajú a sústreďujú predovšetkým na redukciu l. smrekového, čím sa vytvára voľný priestor pre menej známe druhy akým je i lykožrút severský. Každým rokom zaznamenávame ďalší nárast vo väčšine oblastí jeho výskytu a posun areálu južným smerom. Bude sa ale šíriť i vo vertikálnom smere, do vyšších nadmorských výšok (1000 m n. m.). Treba mu venovať i naďalej náležitú pozornosť, pretože invázne druhy predstavujú veľké riziko a vynakladá sa na obranu proti nim každoročne množstvo finančných prostriedkov.