Protipožiarna ochrana
Protipožiarna ochrana v lesoch SR
Z pohľadu prevencie lesných požiarov je potrebné poznať všetky faktory i riziká ich vzniku, priebehu, správania sa, spôsoby a metódy ako im predchádzať alebo ich dôsledky eliminovať, ako aj vhodný systém monitoringu.
K základným preventívnym protipožiarnym opatreniam v lesných porastoch so zvýšeným rizikom vzniku požiarov patrí vytváranie protipožiarnych prvkov. Ich poslaním je predovšetkým znižovanie rizika šírenia lesných požiarov.
Základné protipožiarne prvky
a) protipožiarne rozčleňovacie pásy: Slúžia na zabránenie šírenia korunového požiaru; považujú sa za ne najmä trasy štátnych ciest, miestne komunikácie, lesná dopravná sieť a iné líniové stavby – v súlade so znením § 46 vyhlášky MP SR č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa). Odporúčanie: Protipožiarne rozčleňovacie pásy sa vytvárajú s odporúčanou šírkou minimálne 6 metrov
b) protipožiarne rozčleňovacie prieseky: Prieseky slúžia na zabránenie šíreniu prevažne pozemného požiaru, z ktorých je odstránený horľavý materiál; považujú sa za ne najmä drobné vodné toky, zvážnice a približovacie linky v súlade so znením § 46 vyhlášky MP SR č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa. K zabráneniu šírenia pozemného požiaru môžu byť využité aj lesné cesty, poľovnícke a turistické chodníky, vodné toky. Odporúčaná šírka protipožiarnych rozčleňovacích priesekov je do 4 metrov. Protipožiarne prieseky, okrem vodných tokov, musia byť prispôsobené k prejazdu hasičskej techniky.
c) izolačné pruhy (tzv. Kienetzove pásy): Pôvodný účel Kienetzových pásov bola ochrana lesných porastov pred možnosťami vzniku lesných požiarov od parnej trakcie. V súčasnosti sa využívajú z dôvodu ohrozenia intravilánu od odletu iskier brzdiacich mechanizmov vlakov, poprípade odhodenia horiacich alebo tlejúcich predmetov cestujúcimi (napr. cigaretový ohorok). Uvedené pásy sa budujú po obvode železničných tratí. Ich navrhovaná šírka je 1 – 5 m po obidvoch stranách od železničného násypu, v závislosti od umiestnenia trate v teréne. Povrch pásu musí byť bez vegetačného krytu so skyprenou pôdou.
d) ochranné pásma líniových stavieb: Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti plynovodu, alebo iného plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu, alebo pôdorysu technologického zariadenia. Ochranné pásmo pre všetky plynárenské technologické objekty a plynovody v lesných pozemkoch sú vlastníci pozemkov povinní zachovať v šírkach definovaných v § 27 zákona NR SR č. 70/1998 Z. z. o energetike. Ochranné pásma sa zriaďujú aj na ochranu elektroenergetických zariadení, rozvodov, trafostaníc podľa § 19 zákona NR SR č. 70/1998 Z. z. o energetike).
e) ostatné ochranné opatrenia:
Spevňovacie protipožiarne pásy: V rámci ochrany lesných porastov pred požiarmi sa odporúča pri ich obnove a zakladaní vytvárať pozdĺžne alebo priečne prebiehajúce pásy (časti porastu) so šírkou 20-30 m, tvorené z drevín odolnejších proti ohňu (smrekovec, jaseň, jelša, jarabina, osika), z ktorých sa odstraňuje horľavý materiál a vykonáva vyvetvovanie ihličnatých stromov minimálne do výšky 1,5 m. Tieto pásy sa zakladajú po oboch stranách vybraného protipožiarneho prvku (uvedených v bodoch „a“ až „d“). Pásy je vhodné vytvárať už pri zakladaní porastov.
Protipožiarna ochrana dočasne nezalesnených, zaburinených plôch: Po odstránení drevnej hmoty z územia, ktoré bolo postihnuté kalamitou, je potrebné vykonať preventívne opatrenia so zameraním na hliadkovaciu činnosť. K rozčleneniu sa využijú existujúce rozčleňovacie protipožiarne prieseky vybudované v kalamite, ktoré sa udržujú v nehorľavom stave.
Základné monitorovacie metódy
Na zníženie rizika vzniku požiarov sa používajú rôzne monitorovacie stratégie. V kritickom období sa konajú protipožiarne hliadky, ktoré kontrolujú im pridelené územie. Okrem toho štát najmä v letných mesiacoch, keď je riziko vzniku požiaru najväčšie, zabezpečuje pravidelný letecký monitoring.
Na Slovensku protipožiarnu ochranu v lesoch zabezpečuje Letecká požiarna služba (LPS), ktorá bola zriadená v roku 2001.
Jej činnosť upravila smernica MP SR a MV SR č. 1344/40/2003-700 z 18.2.2003 o leteckej činnosti vykonávanej pri monitorovaní a hasení lesných požiarov.
V roku 2007 vydalo MV SR – prezídium hasičského a záchranného zboru (PHaZZ), MP SR – sekcia lesnícka a MŽP SR – sekcia ochrany prírody a krajiny Spoločné usmernenie na jednotnú realizáciu protipožiarnych opatrení v priestore postihnutom kalamitou a na lesných pozemkoch.
Prvým garantom povereným zabezpečovaním leteckej požiarneho monitoringu a výberom dodávateľov boli v rokoch 2001 – 2004 Lesy SR, š.p. Banská Bystrica. Kontroly preletov vykonávali poverení pracovníci lesnej prevádzky pre danú oblasť. Vyhlasovanie a odvolávanie zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiarov v lesoch bolo v kompetencii OÚ – OPPLHaP. LPM sa v prvých rokoch svojej činnosti podieľala aj na hasení požiarov.
Vzhľadom na zjednodušenie koordinácie jednotlivých zainteresovaných zložiek LPM, zabezpečuje túto činnosť od roku 2005 NLC vo Zvolene. Vyhlasovanie požiarneho nebezpečenstva prešlo z príslušných OÚ na SHMÚ v Bratislave a realizuje sa na základe požiarnych indexov. Monitorovacie lety v rámci pracovnej pohotovosti sa realizujú v prípade dosiahnutia 3 a vyššieho indexu požiarneho nebezpečenstva, uverejneného na internetovej stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava.
V období možného výskytu lesných požiarov (apríl – október) SHMÚ denne aktualizuje stupeň požiarneho nebezpečenstva v lesoch: na klimatickej dennej mape
Výpočet indexov požiarneho nebezpečenstva v lesoch sa zakladá na báze modelu pre určenie pôdno-klimatického indexu sucha. Klasifikácia stanovuje 5 stupňov požiarneho nebezpečenstva lesov.
- 1. Veľmi nízke
- 2. Nízke
- 3. Stredné
- 4. Vysoké
- 5. Veľmi vysoké
Na mape Slovenska sa znázorňuje aktuálny stav požiarneho nebezpečenstva pre daný deň v jednotlivých regiónoch. Rozloženie situácie nebezpečenstva vzniku lesných požiarov je vypočítané pre celé územie SR na základe údajov zo 65 klimatologických staníc a ďalších 30 zrážkomerných staníc, s použitím špeciálnych interpolačných metód. Ďalšie mapy vyjadrujú stav požiarneho nebezpečenstva v predchádzajúcich 5 dňoch. Na ilustráciu meteorologických podmienok sú znázornené aj mapy denných úhrnov zrážok a priemernej dennej teploty vzduchu pre dni, kedy prezentujeme stav požiarneho nebezpečenstva.
Model pre stanovenie stupňov požiarneho nebezpečenstva v lesoch je založený na verifikovanom výpočte pôdno-klimatického koeficienta sucha pre územie SR. Vstupnými údajmi do modelu sú meteorologické a fenologické údaje a pôdne charakteristiky. Meteorologické údaje sú: priemerná denná teplota vzduchu a denný úhrn atmosferických zrážok, fenologické údaje zahrňujú nástupy olisťovania vybraných lesných stromov. Pôdnou charakteristikou je využiteľná vodná kapacita, určená v závislosti od hĺbky pôdneho profilu a nadmorskej výšky.
Lokalizácia nekontrolovaných požiarov sa realizuje v úzkej súčinnosti s jednotkami HaZZ. To znamená, že pokiaľ pilot identifikuje nekontrolovaný požiar, oznámi to prostredníctvom vysielačky príslušnému dispečingu HaZZ. Uvedie plochu, intenzitu, smer a druh požiaru, lokalitu, polohu podľa GPS a prípadne aj podrobnejšiu lokalizáciu podľa obcí, význačných terénnych alebo iných identifikátorov. V odôvodnených prípadoch piloti kooperujú pri navádzaní hasičov na miesto požiaru zo vzduchu, čo výrazne skracuje reakčnú dobu zásahu.
Kontrolovaný oheň – pálenie ostatkov po ťažbe
Najviac nekontrolovaných ohnísk je lokalizovaných na jar, v lete potom počas dlhšie trvajúcich období sucha. Z časového hľadiska sú to popoludňajšie hodiny a dni pracovného pokoja. V čase zvýšeného rizika možného vzniku požiarov by bolo žiadúce absolvovať schválené trasy dvakrát denne, čo je však závislé od množstva vyčlenených finančných prostriedkov. Hlavnou príčinou býva najmä nedovolené vypaľovanie trávy a nedodržanie zásad bezpečnosti pri kladení ohňa. Pri kontrolovaných požiaroch ide prevažne o pálenie haluziny lesnými robotníkmi a vypaľovanie strnísk.
Rok | Letové hodiny | Letové dni | Kontrol. požiare | Nekontrol. požiare | Požiare spolu |
2001 | 240:00:00 | – | – | – | – |
2002 | 483:25:00 | 90 | – | – | – |
2003 | 545:41:00 | 113 | – | 57 | 57 |
2004 | 712:20:00 | 203 | 747 | 22 | 769 |
2005 | 662:07:00 | 121 | 841 | 43 | 884 |
2006 | 774:40:00 | 141 | 1 327 | 41 | 1 368 |
2007 | 775:41:00 | 143 | 931 | 113 | 1 044 |
2008 | 751:27:00 | 131 | 970 | 50 | 1 020 |
2009 | 501:27:00 | 76 | 540 | 20 | 560 |
2010 | 500:00:00 | 79 | 972 | 20 | 992 |
2011 | 400:07:00 | 60 | 532 | 6 | 538 |
2012 | 400:07:00 | 60 | 210 | 24 | 234 |
2013 | 80:00:00 | 14 | 13 | 3 | 16 |
Spolu | 6 827:02:00 | 1 231 | 7 083 | 399 | 7 482 |
Pozemnú protipožiarnu ochrannú službu v súčasnosti na Slovensku vykonávajú vlastníci a užívatelia lesov. Títo zistené požiare nahlasujú HaZZ a až do príchodu hasičov organizujú ich hasenie. Ďalšie hasenie požiarov s použitím špeciálnej techniky zabezpečuje HaZZ.
Kamerový monitorovací systém
Inú možnosť predstavuje využitie kamerového monitorovacieho systému. V roku 2007 sa spracoval návrh pilotného projektu stacionárneho kamerového systému pri monitorovaní lesných požiarov, ktorý sa prakticky realizuje na Odštepnom lesnom závode Kriváň v spolupráci s NLC Zvolen.
