+421 45 53 14 111
ochrana_2

Líčidlo americké (Phytolacca americana)

Anglický názov: Common Pokeweed, Pokeberry, Pokeweed, American Pokeweed, Polk Stallet, Poke, Poke Salad, Scoke, Pigeonberry, Inkberry

Líčidlo americké je nápadná, avšak zo slovenskej literatúry takmer neznáma rastlina. Vzrastom pripomína ľuľkovec zlomocný, býva však aj vyššia. Na rastline sa od leta do neskorej jesene vyskytujú súkvetia a súplodia v rôznom štádiu vývoja.
Zobrazená položka pochádza zo Železnej studienky pri Bratislave.
Čeľaď: Phytolaccaceae

Pôvod: východná časť USA
 
Rozšírenie: viac menej celé východné pobrežie USA a Kanady (východná časť Texasu, z Ontaria  cez  Quebec a Maine až po Floridu a Mexico), na západe siaha po Minnesotu a Kaliforniu
 
Pôvodný výskyt: najhojnejšia na ľudskou činnosťou narušených miestach – zanedbané polia, okolie plotov a ciest, skládky, rúbaniská, buldozérom upravené plochy, húštiny, kde je považovaná za burinu (weed); vyskytuje sa však aj v lesoch a inde voľne v prírode
 
Opis: statná, silne sa rozkonárujúca viacročná bylina kríkovitého vzhľadu s mohutným podzemkom a masívnou zelenou, červenou príp. fialovou byľou; veľké striedavé jednoduché listy; biele drobné kvietky na dlhých, viac-menej vzpriamených stopkách; tmavofialové plody – bobule usporiadané v prevísajúcom strapci po 5-12. Listy pri zmliaždení nepríjemne páchnu. Rastlina dorastá až do výšky 3 metrov. Ku koncu vegetačného obdobia sa celá rastlina postupne sfarbuje do červena až fialova. Kvitne od júna do októbra. Vyskytuje sa v celej škále rôznych podmienok prostredia od slnečných, mierne kyslých až neutrálnych stanovíšť cez polozatienené až po zatienené a na živiny bohaté stanovištia s priaznivým vlhkostným režimom. V lesoch obľubuje suchšie stanovištia (Indiana) a otvorené plochy.
 
Štatút: v USA druh mnohými považovaný za burinu, veľmi populárny v okrasných záhradách, často sa pestuje aj ako zelenina, v niektorých krajinách Európy (Moldavsko, Bulharsko) považovaný za invázny druh.
 
Rastlina je smrteľne jedovatá (jedovatá je celá rastlina, najmä však jej koreňová časť; výhonky, listy a plody sú jedovaté za surova pri požití vo väčšom množstve). Klinické príznaky otravy sa spravidla objavia v rozpätí niekoľkých hodín. Symptómy: pálivý pocit v ústach a hrdle, nadmerná tvorba slín,  ážne akútne ochorenie žalúdočného traktu prejavujúce sa zvracaním, krvavými hnačkami a kŕčmi. Vo vážnych prípadoch môže ochorenie skončiť aj smrťou postihnutého.  Jedlé sú len mladé mäkké listy, ktoré sa v USA používajú namiesto zeleniny. Pri ich príprave je však nutné najprv ich 2 krát prevariť a zliať, aby sa z nich odstránil prípadný jed, a potom niekoľko minút povariť v tretej vode domäkka. Konzumácia starších listov predstavuje zdravotné riziko a preto sa neodporúča. Rastlina je vysoko jedovatá aj pre dobytok a ošípané.
 
Toxicita je spôsobená prítomnosťou phytolaccatoxínu, triterpénových saponínov, alkaloidu phytolaccinu a histamínov.

Odkvitnuté kvety a dozrievajúce jedovaté plody tej istej rastliny.
Zobrazená položka pochádza zo Železnej studienky pri Bratislave.

 
Zaujímavosti: Ako šalátová zelenina je táto bylina populárna najmä vo vidieckych oblastiach amerického juhu, kde sa tradične podáva s kúskami opraženej slaniny a dochutená soľou. Chutí podobne ako špargľa. Vďaka pôvodným obyvateľom amerického kontinentu sa dostala na stoly bielych prisťahovalcov, a cez nich napokon aj do Európy.
 
Rastlina sa oddávna používala aj v ľudovom liečiteľstve na liečenie vyrážok a bolesti v kĺboch. Jedovaté fialové bobuľky však zanechávajú škvrny na koži a odevoch a tak niet divu, že sa z nich už v dávnej minulosti vyrábalo karmínové farbivo.
 
Vo Veľkej Británii je líčidlo americké populárne najmä medzi poľovníkmi a to vďaka svojmu mohutnému vzrastu a hojnému plodeniu (úkryt a potrava pre bažanty). Jej zámerné masové šírenie a postupná naturalizácia však viedli k narušeniu migračných zvykov niekoľkých druhov domácich vtákov (hojná produkcia plodov zabezpečuje vtákom dostatok potravy aj v čase, keď jej je prirodzený nedostatok). 
 
Výskyt na Slovensku: Prvý nám známy údaj o výskyte pochádza zo Záhoria, kde Lukniš a kol. (1972) uvádzajú, že rastlina sa tu udržala na pieskoch ako „zvyšok niekdajších kultúr“. Odvtedy sa líčidlo americké u nás úspešne naturalizovalo a dnes sa vyskytuje na mnohých lokalitách západného Slovenska (napr. rúbaniská v bučinách v okolí Bratislavy, rúbaniská v záhorských borinách), kde sa vyskytuje prevažne na rúbaniskách na stanovištiach borovicových a bukových lesov. Preniká aj do záhrad, priekop a na podobne narušené stanovištia. Je predpoklad jej ďalšieho šírenia smerom na sever a východ. Svojim vysokým vzrastom sa môže stať burinou zvyšujúcou náklady na zalesňovanie a predstavuje ohrozenie aj pre pôvodnú biodiverzitu.
 
Zdroje: