Požiare možno deliť podľa viacerých kritérií. V lesníctve sa najčastejšie používa členenie založené na tom, ktorú časť lesného porastu požiar zasiahol.

 

Rozoznávame 4 základné kategórie lesných požiarov :

 

Pri pozemnom požiari horí opadané lístie, ihličie, bylinná pokrývka lesa resp. stará suchá tráva, teda ľahko zápalný a ľahko horľavý materiál nachádzajúci sa na povrchu pôdy. Nie sú zasiahnuté korene, ani koruny stromov. Ide o najčastejší druh lesných požiarov u nás. Tento typ požiaru je podporovaný vetrom, má zvyčajne eliptický charakter a smer požiaru je zhodný so smerom prevládajúcich vetrov. Ak takýto požiar narazí na prírodnú resp. umelú prekážku (napr. vodný tok, protipožiarny pás, široká cesta, zabahnený terén), samovoľne zaniká.  Hasí sa konármi, zeminou, motykami, lopatami ap. Oheň sa hasí zo strán a materiál sa vhadzuje na plochu požiariska. V dostatočnej vzdialenosti od čela požiaru sa tiež zakladá izolačný pás, z ktorého sa systematicky odstraňuje akýkoľvek horľavý materiál (tráva, hrabanka).

 

O korunovom požiari hovoríme, ak sa požiar rozšíril do korún stromov. Hasenie takýchto požiarov je veľmi komplikované vďaka vzdušné prúdom a miestnym vetrom vyvolaným požiarom. Silné vzdušné prúdenie môže požiar nasmerovať na rôzne strany a protipožiarne pásy alebo prírodné prekážky ho preto nemajú šancu zadržať. Tento druh požiaru je veľmi nebezpečný a jeho likvidácia je veľmi náročná. Pri zásahu je nutné použiť drevorubačské náradie ako napr. motorové píly a sekery. V dostatočnej vzdialenosti od čela požiaru (prípadne po jeho bokoch) je tiež nutné vytvoriť izolačný pás o šírke približne 30-50 m. Obvykle je nevyhnutný aj zásah leteckej techniky.

 

Požiare na kalamitných plochách sa dostali do popredia najmä po rozsiahlej vetrovej kalamite vo Vysokých Tatrách ( 19. november 2004). Od tejto kalamity sme svedkami čoraz častejšieho výskytu požiarov na miestach spracovanej kalamity, ktoré sú špecifické tým, že nepatria ani k jednej skupine vyššie uvedených druhov požiarov. Plocha požiariska je primárne tvorená rozličnými ležiacimi zvyškami stromov, konármi, vývratmi, a zlomenými stromami. Rozloženie dreva je veľmi nerovnomerné,  drevo býva často rozlične nakopené. Na plochách sa navyše nachádza častokrát veľké množstvo vysoko rizikového ťažbového odpadu. Takáto plocha je tiež obvykle veľmi ťažko dostupná v dôsledku obmedzenej zjazdnosti lesných ciest v kalamitnom území. Základné spôsoby boja s požiarmi nie je spravidla v takýchto prípadoch možné  použiť.

Požiar môže vzniknúť prirodzene (úderom blesku, tlením organického materiálu v prípade slnečného počasia) alebo umelo, a častokrát zámerne, pôsobením človeka.  Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že práve požiare úmyselne založené človekom (vrátane pyrománie) v súčasnej dobe vo svete vysoko prevládajú (z nedávnej minulosti možno spomenúť katastrofické požiare v Grécku v júli 2007 a takmer každoročne sa vyskytujúce požiare v Austrálii a Kalifornii). Na Slovensku a v strednej Európe je bohužiaľ situácia veľmi podobná.

 

Medzi hlavné príčiny umelo založených požiarov patria:

 

Požiare vyvolané bleskom sú u nás výnimočné, oveľa častejšie vznikajú v severnej Európe.