Biologická ochrana

 Priama biologická ochrana v prípade l. smrekového zatiaľ nepripadá do úvahy. Biologická ochrana spočíva v podpore prirodzených nepriateľov l. smrekového, najmä predátorov a parazitoidov. Veľmi významná je predácia vtákmi, najmä šplhavcami. Rad dravých druhov hmyzu loví l. smrekového len príležitostne, ak je práve dostupnou potravou (napr. po odkôrnení sú larvy masovo likvidované osami, mravcami alebo rôznymi druhmi bystrušiek). Iné druhy sa na l. smrekového (prípadne i ďalšie druhy podkôrnikov) priamo potravne špecializujú. Medzi najvýznamnejších a zároveň i najznámejších predátorov l. smrekového (a niektorých ďalších podkôrnikov) patrí chrobák pestroš mravcový – Thanasimus formicarius (L.), prípadne pestroš Thanasimus femoralis (Zett.) (= rufipes Brahm) (líši sa od predchádzajúceho čiernou stredohruďou). Medzi významnejšie druhy chrobákov ďalej patrí drobčík Nudobius lentus (Graven.), alebo Pytho depressus (L.). Tieto chrobáky, ak ich poznáme, je vhodné pri odberoch z lapačov púšťať opäť na slobodu. Pre príklad: Jedna larva pestroša mravcového skonzumuje behom svojho života v priemere 44 lariev l. smrekového. Pri priemernom počte 30 vykladených vajíčok jednou samičkou to potom znamená 1320 lariev l. smrekového. Dospelec pestroša potom zničí spravidla 1 – 3 dospelcov l. smrekového denne, v priemere to činí ďalších 300 l. smrekových.

Ďalej sa snažíme voliť také technológie (napr. odkôrňovanie, chemická asanácia tesne pred výletom dospelcov), ktoré čo najmenej ovplyvňujú parazitoidy (z radu dvojkrídlych – Diptera, alebo blanokrídlych – Hymenoptera). Značný význam majú tiež dravé roztoče, hlístice, entomopatogénne huby a rôzne mikroorganizmy, ktoré môžeme tiež podporiť minimalizáciou chemických zásahov.

Nevhodne umiestnený lapač! Feromónový lapač navnadený na lykožrúta smrekového je umiestnený v blízkosti živého smreka. Ten bol následne napadnutý lykožrútom smrekovým. V dôsledku malých rozmerov stromu pravdepodobne nedošlo k ukončeniu vývoja novej generácie.

Biotechnická ochrana

Na monitorovanie a boj s podkôrnym hmyzom sa používajú feromónové lapače technicky uspôsobené k tomuto účelu. Vo feromónových lapačoch sa používajú feromónové odparníky uvedené v „Zozname povolených prípravkov na ochranu rastlín“, ktorý každoročne vydáva MP SR. Vyvesenie odparníkov sa robí tesne pred predpokladaným začiatkom rojenia. Doplnenie odparníkov sa robí v termínoch, určených výrobcom, spravidla dvakrát za sezónu (je vhodné ak staré odparníky zostanú v lapačoch spoločne s novými). Feromónové odparníky sa pred vyvesením (príp. rezervné odparníky alebo odparníky pre ďalšie rojenie) skladujú v tme a chlade, oddelené od ostatných chemikálií a potravín. Nesmú premrznúť. Doba účinnosti a záručná lehota je daná výrobcom a je uvedená na schválenej etikete. Neodporúča sa kombinácia viacej druhov feromónových odparníkov na rôzne druhy podkôrnikov v jednom feromónovom lapači vzhľadom k možnosti negatívneho dopadu na ich účinnosť (repelencie).

Feromónové lapače sa do porastov inštalujú podľa týchto hlavných zásad:

• Bezpečnostná vzdialenosť od najbližšieho zdravého smreku, staršieho ako 60 rokov, nemá klesnúť pod 10 m a  nemala by prekročiť 25 m – pri menšej vzdialenosti rastie riziko napadnutia najbližších stromov, ktoré je vyššie najmä pri nižšej vitalite stromov (napr. v dôsledku zrážkového deficitu), pri väčšej vzdialenosti klesá účinnosť feromónového lapača.
• Feromónový lapač nesmie byť zakrytý burinou, čo platí pre celú dobu odchytu – pri zakrytí nárazovej plochy výrazne klesá odchyt, chrobák sa porastom burín nebude „predierať“.
• Účinná (nárazová) plocha lapačov (stred) má byť zhruba v prsnej výške – ak je nižšie, klesá účinnosť, ak je vyššie sťažuje sa inštalácia i kontrola.
• Minimálna vzdialenosť medzi jednotlivými lapačmi sa odporúča 20 m; pri kalamitnom stave v rozsiahlych ohniskách môžu byť rozostupy i menšie (optimálne 10 m s ohľadom na „akčný rádius“ lapača 5 m) – pri menších rozostupoch už výsledný efekt nie je úmerný, ani ekonomicky efektívny, pri väčších rozostupoch zasa dostatočne nevyužívame „priestor“ pre likvidáciu podkôrnikov, rozhodujúca je populačná hustota. Vhodné je pozdĺž porastových stien inštalovať bariéry v týchto rozostupoch.
• Lapač musí byť inštalovaný na pevnom, stabilnom stojane, aby nehrozilo jeho vyvrátenie vetrom – v prípade vyvrátenia je v období medzi kontrolami neúčinný.
• Počas kontrol dohliadame na dobrý technický stav tela lapača a zbernej nádoby. V prípade že je lapač poškodený je potrebné závadu urýchlene odstrániť, resp. poškodený lapač vymeniť.
• Ak sa v zbernej nádobe zachytáva voda je nutné ju vyliať a dôkladne vyčistiť sitko na zbernej nádobe.

Nevhodne umiestnený a adjustovaný feromónový odparník! Pri vkladaní feromónových odparníkov je vhodné umiestniť ich pod selekčnú sieťku. Odparníky, ktoré sa adjustujú zástrihom, treba tento zástrih vykonať na vyznačenom mieste, aby nedošlo k nadmernému odparovaniu účinnej látky. Zástrih vykonáme len po označené miesto a neodstrihávame spodnú časť úplne. Používame len odparníky, ktoré nie sú po lehote životnosti!

Najúčinnejším spôsobom využitia feromónových lapačov, najmä v kalamitnom stave, je inštalácia feromónových lapačov do zostáv (bariéry pozdĺž porastných stien v rozostupoch po cca 10 – 15 m), pričom je možné kombinovať feromónové lapače s rôznymi typmi odparníkov (i na rôzne druhy podkôrnikov), príp. i s lapákmi. Platí zásada – 1 feromónový odparník do 1 feromónového lapača.

Feromónové lapače sa pravidelne kontrolujú, a to v intervale 7 – 14 dní. Pri vysokých odchytoch vo vrchole rojenia sa odporúča intervaly kontroly skrátiť (jednak sa zvyšujú odchyty – väčšie množstvá zachytených chrobákov pôsobia „odpudivo“, jednak sa zníži riziko nefunkčnosti feromónového lapača z dôvodu jeho poruchy, alebo poškodenia). Pri kontrolách sa odobraté chrobáky spoľahlivo ničia (odberom do uzavierateľných nádob a následné oparenie horúcou vodou, odoberaním do uzavierateľných nádob s vodou a detergentom a pod.; rozšľapávanie na pňoch je najmä v horúcom počasí a pri väčšom množstve zachytených chrobákov riskantný, lebo značná časť spravidla po vysýpaní odlieta skôr ako sú zahubené.

Výhody feromónových lapačov:

• zachytia z praktického pohľadu „neobmedzené množstvo“ chrobákov,
• vysoká účinnosť,
• pri zabudnutí na feromónový lapač nehrozí vyrojenie chrobákov,
• nemusíme likvidovať zelené stromy.

Nevýhody feromónových lapačov:

• častá poruchovosť – vyvrátenie človekom, zverou, vetrom; spadnutie alebo prederavenie zberného kontajneru; odcudzenie alebo nefunkčnosť feromónového odparníka a pod.,
• negatívny pozičný efekt,
• finančná nákladnosť,
• nutnosť pravidelných kontrol, ktoré s ohľadom na odber chrobákov sú časovo náročné,
• nutnosť dodržania bezpečnostnej vzdialenosti,
• závislosť na dodávateľovi feromónových lapačov a feromónových odparníkov (viazanosť na termíny),
• prácnosť inštalácie, resp. reinštalácie.

Po skončení odchytovej sezóny je možné feromónové lapače ponechať v poraste alebo ich demontovať a uskladniť. V prípade ponechania v porastoch je vhodné uskladniť aspoň zberné nádoby, príp. selektívne sieťky.

Špeciálnou, netradičnou biotechnickou metódou je usmerňovanie náletu l. smrekového na okraje smrekových porastov (tzv. švédska metóda). Metódu je možné a účelné použiť v týchto prípadoch:

• v porastoch, kde je v bežnom roku plánovaná obnovná ťažba (načasujeme ju do obdobia po rojení chrobáka),
• v porastoch s kalamitným stavom l. smrekového, kde by s najvyššou pravdepodobnosťou i pri uplatnení klasických obranných metód došlo k napadnutiu porastných stien (ale v nepredvídaných, príp. neprístupných lokalitách),
• v porastoch s rozsiahlou živelnou kalamitou (vetrovou, snehovou) pre usmernenie náletu v súlade s postupom ťažbových prác.

Princíp tejto metódy spočíva v tom, že v určených porastoch sa vyvesí po jednom feromónovom odparníku na 3 – 5 okrajových stromov (vytvorenie umelého ohniska žeru). Počet umelo založených ohnísk vychádza z možného ohrozenia porastu, pri rešpektovaní ťažbových a asanačných kapacít. Zhruba 15 – 20 dní po nálete sa napadnuté stromy zrúbu a príslušným spôsobom asanujú (mechanicky, chemicky, odvoz z lesa).

Metóda vyžaduje dobrú organizáciu práce, aby nedošlo k vylietnutiu chrobáka zo stojacich stromov. Najvhodnejšie je uplatniť túto metódu v období masového jarného rojenia, ale je možné ju použiť v celom období výskytu l. smrekového.

Pri spracovaní rozsiahlych vetrových alebo snehových polomov je možné vyvesením feromónových odparníkov (podobne ako v predchádzajúcej metóde) do prístupných častí polomov usmerniť nálet l. smrekového tak, aby nedošlo k jeho rozptylu po celom polome. V tomto prípade je možné časť polomu najskôr ošetriť insekticídmi a použiť ich ako otrávené lapáky. Tento princíp možno použiť i pre skládky.