Kalamity
Kalamitou nazývame rozsiahle poškodenie porastov alebo celých lesných komplexov jedným alebo niekoľkými škodlivými činiteľmi. Vyskytujú sa prípady, keď prvotná kalamita spôsobená jedným činiteľom, napr. vetrom, postupne prerastie do následnej kalamity spôsobenej ďalšími činiteľmi, napr. podkôrnym hmyzom, čím sa pôvodný rozsah dokáže niekoľkonásobne zväčšiť. Lesný hospodár sa preto snaží spracovať a včas ošetriť postihnuté stromy, aby predišiel vzniku následných kalamít. Kalamita vždy znamená zvýšené nároky na technické a organizačné zvládnutie ťažieb, spôsobuje problémy s bezpečnosťou práce, zvyšuje riziko požiarov a vyvoláva nestabilitu na trhu s drevom.
Rozoznávame kalamity sústredené, pri ktorých vznikajú súvislé plochý poškodených alebo mŕtvych stromov, a roztrúsené, pri ktorých sú jednotlivé poškodené stromy rozptýlené po veľkej ploche. Okrem toho kalamity delíme podľa škodlivého činiteľa, hovoríme napr. o kalamitách vetrových, snehových, o kalamitných premnoženiach škodcov a pod.
Typ kalamity a dátum poškodenia porastov | Objem kalamity | Poškodená drevina a percento z celkového objemu kalamity | Región Slovenska |
Vetrová kalamita“Ivan“, Júl 8, 1996 | 1.5 mil. m3 | Smrek (73 %) | Horehronie |
Vetrová kalamita“Paulína” v bukových porastoch, Jún 22, 1999 | 1.0 mil. m3 | Buk (85 %) | Horná Nitra |
Ľadovica “Tamara”, Január 24 – 26, 2001 | 0.487 mil. m3 | Buk (58 %) | Krupina, Kriváň, Hnúšťa |
Vetrová kalamita„Sabína“, Október 27 – 28, 2002 a „Klaudia“, November 16 – 17, 2002 | 1.5 mil. m3 | Smrek (80 %) | Vysoké Tatry, Orava, Spiš, Slovenské Rudohorie |
Vetrová kalamita“Alžbeta“, November 19, 2004 | 5.3 mil. m3 | Smrek (90 %) | Vysoké a Nízke Tatry |
Snehová kalamita “Tamara”, January 2006 | 0.46 mil. m3 | Smrek (87 %) | Orava, Nízke Tatry |
Vetrová kalamita“Kiryll”, Január 18 – 19, 2007 | 0.4 mil. m3 | Smrek (90 %) | Nízke Tatry |
Vetrová kalamita“Filip“, August 23 – 24, 2007 | 1.0 mil. m3 | Smrek (60 %) | Gemer, Nízke Tatry |
Vetrová kalamita„Gizela“, Máj 17 – 19, 2010 | 0.465 mil. m3 | Buk (80 %) | Malé Karpaty |
Kalamita podkôrneho hmyzu 1993 – 2012 | 23.1 mil. m3 | Smrek (100 %) | Vysoké a Nízke Tatry, Orava, Kysuce, Spiš, Gemer |
Kalamita podpňovky 1993 – 2012 | 2.38 mil. m3 | Smrek (90 %) | Kysuce, Spiš |
Kalamita mníšky veľkohlavej 1972 to 2012 | 50 tis. ha | Dub (95 %) | južné Slovensko |
Ash dieback 2004 to 2012 | 20 tis. ha | Jaseň (100 %) | celé Slovensko |
- vetrová kalamita Vivian, 1990: 120 mil. m3 v záp. Európe
- vetrové kalamity december 1999: 180 mil. m3 v Z, S a J Európe
- 3.12.1999, Anatol
- 26.12.1999, Lothar
- 28.12.1999, Martin
- vetrová kalamita z 8.1.2005: Gudrun: 75 mil. m3 vo Švédsku
- vetrová kalamita z 18-19.1.2007: Kyrill – 55 mil. m3
| Vetrová kalamita 19.11. 2004 a následné kalamitné premnoženie podkôrneho hmyzu |
Mimoriadna poveternostná situácia, ktorá sa vytvorila 19. novembra 2004, umožnila v súčinnosti s terénom vznik viacerých silných vetrov, ktoré spôsobili rozsiahle poškodenie lesov vo viacerých regiónoch Slovenska. Najviac postihnuté boli Vysoké Tatry, kde bolo vyvrátených 12 600 ha lesa (cca 2 mil. m3 dreva), z čoho väčšina pripadla na sústredenú kalamitu. Kalamita postihla územie národného parku, kde sa normálny postup jej spracovania dostal do určitého rozporu s poslaním chránených území. Bolo teda potrebné riešiť viac-menej neriešiteľnú dilemu, či a v akom rozsahu vyvrátené stromy spracovať a pokúsiť sa tak znížiť následné riziko premnoženia podkôrneho hmyzu a požiarov. Výhodou bol pomerne priechodný terén na väčšine postihnutej plochy umožňujúci rýchle a šetrené spracovanie kalamitnej hmoty. Na väčšine kalamitnej plochy sa s odstraňovaním následkov kalamity začalo so súhlasom orgánov ochrany prírody prakticky okamžite po veternej smršti. Napriek námietkam lesníkov však boli v kalamitnom území ponechané aj plochy bez zásahu. Šlo prevažne o územia s roztrúsenou kalamitou – súvislé kalamitné plochy o výmere približne 300 ha boli bez zásahu ponechané v Tichej a Kôprovej doline. Dnes už je zrejmé, že takto ponechané časti kalamity napomohli premnoženiu podkôrneho hmyzu, ktoré postupne vyústilo do podkôrnikovej kalamity, akú si ani najstarší pamätníci nepamätajú.Hoci sa najviac hovorí o kalamite v Tatrách, postihnuté boli aj iné územia – Horehronie, Orava, Kysuce a Spiš. Súhrnný objem kalamity v týchto územiach prevýšil objem tatranskej kalamity. Aj napriek tomu, že sa v uvedených územiach nevyskytla tak obrovská súvislá kalamitná holina ako v Tatrách, mnohé z uvedených kalamít zasiahli aj chránené územia, často v omnoho náročnejších terénnych podmienkach než v Tatrách. Podobne ako vo Vysokých Tatrách, aj v týchto územiach sa s následkami kalamity z roku 2004 stretávame dodnes.
Vetrová kalamita z 19. novembra 2004 (Andrej KUNCA, Milan ZÚBRIK) 
Tichá dolina – Vývoj poškodenia smrekových porastov 
Strategické zámery manažmentu veternej kalamity v chránených územiach