+421 45 53 14 111
Informácie o lesoch

Les a niekoľko jeho definícií

  • Les je lesný ekosystém, ktorý je tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinné druhy, živočíšne druhy a pôda s jej vodným a vzdušným režimom.
  • Les je ekologický systém, v ktorom sú navzájom rozmanitým spôsobom pospájané existencie početných druhov rastlín a živočíchov. Ich špecifické spolupôsobenie má na jeho udržanie v rovnováhe rozhodujúci význam.
  • Les je spoločenstvo mnohých organizmov – rastlín a živočíchov, ktoré sú na sebe vzájomne závislé, existujúce v podmienkach určitého konkrétneho prírodného prostredia.
  • Les je rôznorodé spoločenstvo rastlín a živočíchov, ktorého súčasťou je tiež vzduch, voda a pôda. Je to živý organizmus v ktorom neustále prebieha kolobeh života – zrod, rast, rozmnožovanie a odumieranie.
  • Les je priestorovo a časovo definované spoločenstvo zložené z biotických a abiotických zložiek.
  • Les je veľmi dôležitou, nezriedka dominantnou – krajinotvornou zložkou krajiny v ktorej plní prírodné, hospodárske ale aj celospoločenské funkcie.

V podstate existujú 2 základné typy definícií lesa: administratívno-právne (napr. definícia lesného pôdneho fondu) a ekologické (definície lesa ako typu vegetácie, ekosystému a p.).

 Z ekologického hľadiska sa les od ostatných typov vegetácie líši tým, že jeho určujúcou zložkou sú stromovité druhy, ktoré spôsobujú niektoré jeho jedinečné vlastnosti. Zlatník (1978) rozlišuje 4 základné stavy lesa:

 1.      Zapojený les s klimaticky aktívnym povrchom takmer výhradne na povrchu korunovej vrstvy. Pod korunovou vrstvou sa nachádza uzatvorený priestor s porastovou mikroklímou výrazne sa líšiacej od klímy voľného priestoru. Len tento stav lesa je nesporným lesom podľa všetkých definícií a ním sa zaoberá väčšina stredoeurópskej lesníckej literatúry. Zlatník tu neuvádza žiadnu limitujúcu výšku, hovorí však o korunovej vrstve, čiže musí ísť o stromy s diferencovaným kmeňom a korunou.

 2.      Prízemná neuzatvorená vegetácia mikroklimaticky sa blížiaca holej ploche. Takáto vegetácia v podstate nie je lesom, dočasne sa však môže vyskytovať v areáli lesa a vplyvom okolitého porastu má podmienky odlišné od typicky nelesných formácií.  Podľa Katalógu biotopov Slovenska (Stanová, Valachovič, 2002) tento stav lesa nepatrí medzi lesné biotopy.

 3.      Čiastočne zapojený les s aktívnym povrchom rozdeleným medzi koruny stromov bez typickej porastovej mikroklímy. Niektoré lesné spoločenstvá na extrémnych stanovištiach trvale zotrvávajú v tomto stave.

 4.      Etážový les s aktívnym povrchom rozdeleným medzi niekoľko etáží. Tieto vrstvy tvoria buď prerušovaný horizontálny zápoj alebo jednu zvlnenú úroveň.

 Ekologické definície si niekedy pomáhajú stanovením najnižšej výšky stromov a minimálnej výmery, pri ktorej je porast ešte považovaný za les. Z výšok je to najčastejšie 5 m, otázkou ostáva, či má väčší význam výška dosiahnuteľná v dospelosti alebo výška okamžitá. Minimálna výmera býva stanovená rôzne, na Internete sme našli definície vyžadujúce 0,5 až 25 ha, častejšie sa definujú malé výmery. Pre vytvorenie porastovej klímy je výmera 0,5 ha dostatočná.

 Administratívno-právne definície zvyčajne definujú, aké druhy pozemkov do lesa patria. Podľa platnej slovenskej legislatívy do lesa (lesného pôdneho fondu) zahŕňame okrem lesných porastov aj pozemky, z ktorých boli lesné porasty dočasne odstránené s cieľom obnoviť ich, lesné škôlky a semenné plantáže, rozdeľovacie prieseky, lesné cesty, plochy horných lesných skladov, plochy elektrovodov a p. Na druhej strane sa z právneho hľadiska za les považujú len plochy, ktoré sú vedené ako les v katastri nehnuteľností. Aj keď väčšina lesov na Slovensku spĺňa túto podmienku, nachádzajú sa tu aj pomerne rozsiahle územia tzv. bielych plôch, ktoré sú porastené lesnými drevinami ale v katastri nehnuteľností sú vedené ako poľnohospodárska pôda, resp. iné druhy užívania.

 Slovenské administratívne chápanie lesa sa trochu líši od medzinárodných definícií. Prvou odlišnosťou je požadovaný zápoj (zakmenenie) lesných porastov. Hoci to naša legislatíva nedefinuje priamo, za les sa u nás spravidla považuje plocha so zápojom aspoň 50 %.  Druhou, podstatne významnejšou, odlišnosťou je požadovaná výška porastov. Na Slovensku zahŕňame do lesa aj porasty kosodreviny dosahujúce výšku necelé 2 m, ktoré sa v zahraničí zvyčajne považujú za krovité porasty. Na druhej strane však tieto porasty majú mnohé vlastnosti podobné lesným ekosystémom (dlhovekosť, trvalosť, hrúbkové dimenzie) a plnia v zásade rovnaké funkcie ako nižšie položené lesné porasty. Preto považujeme ich zaradenie do lesa za pochopiteľné a v zásade praktické.

Medzinárodná definícia lesa podľa FAO:

Pozemok so zápojom stromov nad 10% (resp. so zodpovedajúcim zakmenením) a výmerou väčšou ako 0,5 ha. Stromy by mali schopné v dospelosti dosiahnuť na danom stanovišti minimálnu výšku 5 m. Môže byť tvorený uzatvoreným lesom, v ktorom stromy rozličnej výšky a ich podrast pokrývajú značnú časť pôdneho povrchu alebo otvorenou lesnou formáciou so súvislým vegetačným krytom, v ktorom koruny stromov pokrývajú viac než 10 %. Patria sem aj mladé prirodzené porasty a všetky výsadby založené pre účely lesníctva, ktoré ešte nedosiahli  zápoj 10 % alebo výšku 5 m spolu s dočasne nezakmenenými plochami, u ktorých sa očakáva ich opätovná premena na les.