Klíma, čiže priemerný ročný režim počasia, je najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim typ biocenózy (názov klimax je odvodený práve od slova klíma). Klíma určitého územia je charakterizovaná určitými priemernými hodnotami (priemerná ročná teplota, priemerný ročný zrážkový úhrn a p.), priemerným chodom určitých veličín (priemerný ročný chod priemerných denných teplôt, týždenných alebo mesačných zrážkových úhrnov) a určitými extrémami. Ako upozorňuje napr. Zlatník (1978), pre vegetáciu nie sú ani tak dôležité priemerné hodnoty ako skôr ročný chod veličín a najmä extrémy – napr. rastline je vcelku jedno, či ročne spadne 600 alebo 1 000 mm zrážok, dôležité je či sú natoľko pravidelné, aby v pôde bola vždy prístupná voda a či sa raz začas nevyskytne natoľko extrémne obdobie sucha, ktoré by spôsobilo jej úhyn. Okrem toho si treba uvedomovať, že významnejšia než jednotlivé veličiny je ich vzájomná kombinácia. Veľmi významný je najmä vzťah medzi zrážkami a teplotou, z ktorého vyplýva rýchlosť a množstvo vyparovania vody.

Makroklíma slovenského územia je daná jeho polohou na Európskom kontinente. Slovensko leží v temperátnej zóne (v miernom pásme) s prechodnou oceánsko-kontinentálnou klímou. Termická kontinentalita sa zvyšuje z 29 % na západe na 35 % na východe Slovenska. To znamená, že aj v najvýchodnejších častiach nášho územia prevažuje vplyv oceánu nad vplyvom kontinentu. Najzreteľnejšie sa to prejavuje vo výskyte tuhých zím, ktorých je na Slovensku pomerne málo. Rozdelenie zrážok je už skôr kontinentálne, s výrazným maximom v letných mesiacoch, čo je spôsobené búrkami. Celkový zrážkový úhrn je však vyšší než v kontinentálnych oblastiach. Vo všeobecnosti Slovensko netrpí nedostatkom vlahy, hoci v nížinných oblastiach a pahorkatinách jej prechodný nedostatok koncom leta spôsobuje usychanie bylinného podrastu našich lesov. Počas extrémne suchých rokov sa však nedostatok vlahy môže negatívne prejaviť aj vo vyšších polohách. Vďaka globálnemu otepľovaniu je výskyt suchých rokov v poslednej dobe častejší.

Vzhľadom na malú rozlohu štátu sú klimatické rozdiely spôsobené zemepisnou šírkou a dĺžkou malé. Klíma určitého miesta, topoklíma, však závisí aj od konfigurácie terénu. Významné sú najmä rozdiely spôsobené nadmorskou výškou. S pribúdajúcou nadmorskou výškou klesá priemerná teplota a zvyšuje sa zrážkový úhrn. Toto spôsobilo, že na Slovensku môžeme vylíšiť 8 lesných vegetačných stupňov, od dubového po kosodrevinový. Väčšia časť slovenských lesov spadá do oblastí s horskou klímou, ktorá je vo všeobecnosti charakterizovaná oceánickým ročným chodom teplôt a kontinentálnym chodom zrážok. Je to teda klíma charakterizovaná malými teplotnými rozdielmi medzi letom a zimou aj v priebehu dňa, je však pomerne chladná. Zrážky vrcholia v letných mesiacoch, keď tu bývajú časté búrky. V zimných mesiacoch je zrážok menej, vplyvom nižších teplôt sa tu však sneh hromadí a súvislá snehová pokrývka sa tu v minulosti zvykla udržať po celú zimu. V súčasnosti sa tu v dôsledku globálneho otepľovania vyskytujú aj zimy s nedostatkom snehu.

Odlišnú klímu majú aj kotliny uzatvorené vyššími pohoriami. Tieto sa vyznačujú kontinentálnejšou klímou s výraznejšími teplotnými extrémami a relatívne nižšími zrážkovými úhrnmi. Najextrémnejšie sú kotliny nachádzajúce sa v zrážkovom tieni Tatier, ktoré predstavujú naše najkontinentálnejšie územie.

Lesné porasty si vďaka zapojenosti vegetácie a svojej „viacvrstvovosti“ vytvárajú svoju vlastnú mikroklímu, ktorá sa dosť výrazne líši od klímy okolitých otvorených priestranstiev. Vo všeobecnosti možno povedať, že pod lesným porastom sa značne zmierňujú teplotné extrémy, je tu znížený vplyv slnečného žiarenia, priemerná ročná teplota je tu nižšia. Vyššia je aj vlhkosť vzduchu. Slabšie zrážky sú zadržané v korunách a na povrch pôdy sa ani nedostanú. Navyše stromy odčerpávajú značné množstvo pôdnej vody, čím sa pôda vysušuje (plochy vo vlhších oblastiach sú po odlesnení ohrozené zamokrením). Naproti tomu je lesná pôda schopná ľahšie absorbovať zrážkovú vodu (menšie straty vody povrchovým odtokom) a jej povrchová vrstva je chránená proti prehrievaniu slnečnými lúčmi.