Otázka pôvodnosti týchto lesov nie je celkom jednoznačne zodpovedaná. V zásade si je u nás ťažké predstaviť tak extrémnu klímu, v ktorej by sa borovica bez problémov udržala v porastoch smreka a kde by sa nepresadili ďalšie dreviny kontinentálnej Európy, napr. dub alebo hrab. Peľové analýzy však dokazujú neustálu vysokú prítomnosť borovice v oblasti. Podobne ani výskyt smrekovca nemožno zdôvodniť len klimaticky. Príčin takéto postglaciálneho vývoja je pravdepodobne viacero:

• pôdne prostredie – borovica u nás prirodzene dominuje na extrémnych vápencových alebo kyslých stanovištiach. Pre jej výskyt platí pravidlo: čím extrémnejšia klíma, tým priaznivejšie môžu byť pôdy a naopak.
• častý výskyt kalamít – podtatranská plošina je často vystavená padajúcim vetrom, ktoré aj v minulosti dokázali spôsobiť kalamity podobné tej z r. 2004. Borovica je úspešnou pionierskou drevinou schopnou kolonizovať práve takéto plochy.
• oheň – rozsiahle kalamitiská mohli v minulosti trpieť požiarmi, pričom borovica je voči ohňu pomerne odolná.
• vplyv človeka – borovica sa úspešne zmladzuje na pasienkoch, veľkých holoruboch a p.

Určenie pôvodných hraníc týchto lesov je veľmi ťažké, je pravdepodobné, že ich súčasná výmera je vyššia, než by zodpovedalo stanovišťu. Najspornejší je preto výskyt týchto lesov na pomerne priaznivých pôdach 3. a 4. vegetačného stupňa, kde by sa navyše vzhľadom na nadmorskú výšku dala očakávať skôr dominancia duba.

Táto skupina lesov (pravdepodobne) predstavuje fragment jedného z bezbukových variantov vegetačnej stupňovitosti. V zásade by sme ju mohli považovať za extrazonálnu obdobu severských lesov, ktorá je však u nás natoľko rozšírená, že si vytvorila vlastnú zonalitu. Vyskytuje sa vo vnútrokarpatských kotlinách so zvýšenou kontinentalitou klímy. Doteraz bola zistená v Popradskej, Hornádskej a Liptovskej kotline ako aj na južnom úpätí Vysokých Tatier, predpokladá sa aj v niektorých ďalších kotlinách. Tu sa slnné dreviny ako borovica a smrekovec boli schopné čiastočne presadiť voči tiennejším konkurentom (najmä smreku), pričom buk tu takmer úplne chýba. Tieto lesy je možné podľa pôdneho prostredia, ako aj podľa účasti borovice či smrekovca, rozdeliť na viacero jednotiek, pre účely tejto publikácie ich však ďalej nedelíme. 

V prirodzených porastoch pravdepodobne dominoval smrek. K nemu bola v nižších polohách v rôznom pomere primiešaná borovica lesná, vo vyšších polohách zas skôr smrekovec (areály oboch drevín sa však prekrývajú). Z ďalších drevín sa tu dodnes vyskytuje breza, jarabina a miestami smrekovec. Na prechode k priaznivejším podmienkam pristupuje aj jedľa, javor horský, lipa veľkolistá a p. Krovitá etáž je pomerne chudobná na druhy, vyskytuje sa tu napr. Lonicera nigra. Bylinný podrast je možné, vzhľadom na rozmanitosť pôd, zaradiť do viacerých širokých jednotiek. V kyslomilných borovicových smrečinách nájdeme podobné druhy ako v kyslomilných jedlinách alebo smrečinách, od extrémnych typov s machmi alebo brusnicou Vaccinium vitis-idaea až po najpriaznivejšie typy s Oxalis acetosella a Maianthemum bifolium. V niektorých typoch je nápadná účasť acidifilných dubinových druhov, napr. Genista tinctoria alebo Lembotropis nigricans, ktorá dokazuje príbuznosť týchto lesov s kotlinovými dubinami. V smrekovcových borinách je situácia podobná, celkovo však ide o typy sutinovitejšie, s dominanciou rovnakých druhov ako kyslomilných smrečinách na extrémnejších lokalitách (t.j. na suchších Vaccinium vitis-idaea, na vlhších Sphagnum sp., existuje aj trávovitý typ s Calamagrostis villosa alebo C. arundinacea)Na živných stanovištiach sú charakteristické vlhkomilnejšie mezotrofné druhy, napr. Aegopodium podagraria, Impatiens noli-tangere, Circaea alpina, z bežných živných druhov napr. Galeobdolon luteum. Miestnou zvláštnosťou je výskyt zostupujúcich subalpínskych druhov v 3. a 4. vegetačnom stupni (napr. Homogyne alpina). V 6. vegetačnom stupni sú subalpínske druhy, samozrejme, štandardne prítomné. Na vápencoch sú hojné kalcifytné trávovité druhy ako Calamagrostis varia a Brachypodium pinnatum, z ďalších klacifytov sa vyskytujú napr. Laserpitium latifolium, Asperula glauca, Carduus glaucinus a p.

Kyslé typy sa vyskytujú prevažne na fluvioglaciálnom materiále rôzneho charakteru: od starých zvetraných morén a kužeľov až po najmladšie, silno balvanité sedimenty. Častá býva prímes spraší a naplavených hlín. Na týchto materiáloch sa vytvorili kambizeme (hnedé lesné pôdy) nenasýtené, často so známkami oglejenia, podzoly a miestami (najmä v smrekovcových smrečinách) aj rankre. V Západných Tatrách sú borovicové smrečiny udávané aj zo strmých svahov s vystupujúcou materskou horninou. Vápencové typy sa vytvorili predovšetkým na miestach, kde vápencové lavice alebo bázy svahov vystupujú na povrch nad kotlinové sedimenty. Na týchto miestach sa vytvorili rendziny, miestami sa zachovali aj terrae calcis. Zvláštnosťou je výskyt borovicových smrečín na vápnitých naplaveninách (fluvizeme).

Vzhľadom na predpokladaný charakter pôvodných porastov vyhovujúci potrebám lesníctva 19. storočia, a neexistenciu druhov vhodných na introdukciu, si porasty zachovali viac-menej pôvodné (?) drevinové zloženie. Výnimkou z tohto pravidla sú lokality na živných stanovištiach, z ktorých bol pravdepodobne umelo vytlačený dub. V súčasnosti je možné predpokladať, že vďaka zmenám klímy by do týchto porastov prenikal buk a ďalšie náročnejšie dreviny, s ohľadom na potreby hospodárstva, ako aj z hľadiska zachovania biodiverzity, však nie je dôvod takéto zmeny urýchľovať umelou obnovou. Mnohé z porastov si do istej miery zachovali aj diferencovanú štruktúru, hlavnými problémami sú často zlý zdravotný stav porastov s ich následným preriedením a najmä časté kalamity.

Obhospodarovanie týchto lesov by sa malo snažiť o zachovanie ich charakteru (prinajmenšom v chránených územiach), súčasne by sa však malo snažiť nahradiť jeden z ich určujúcich faktorov – časté vetrové kalamity – vhodnou formou hospodárenia. Borovicu a smrekovec je možné v zmesiach s tiennymi drevinami udržať len dvoma spôsobmi:

1. Rozsiahlejšími holorubmi – tieto sú podľa platnej legislatívy zakázané, dá sa však predpokladať, že ešte dlho ich budú nahrádzať vetrové alebo kôrovcové kalamity. Uplatňovaním tohto spôsobu obhospodarovania sa nikdy nevylúčia kalamity.
2. Aktívnou podporou borovice a smrekovca (ich vnášaním na menšie odkryté plochy, podporou pri výchove) – takto sa dá vytvoriť maloplošná, výškovo a hrúbkovo diferencovaná mozaika borovicových resp. smrekovcových a smrekových skupiniek, odolnejšia voči vetru, s vyššou bezpečnosťou produkcie, schopná plniť väčšinu mimoprodukčných funkcií.