Tieto lesy prestavujú geografický variant vysokohorských smrečín alebo kosodreviny. Vyskytujú sa v pohoriach, kde vďaka zvýšenej kontinentalite a dostatočným nadmorským výškam prežili relikty z chladnejších období – borovica limba a smrekovec opadavý. Sú to najmä Tatry (Vysoké, Západné a Belianske), možno aj ďalšie pohoria. Tieto dreviny u nás netvoria samostatný vegetačný stupeň, ako je tomu napr. v centrálnych Alpách, prevažne sú primiešané do porastov smreka alebo kosodreviny, výnimočne tvoria malé porasty.

Floristicky sú, s výnimkou účasti limby a smrekovca, tieto lesy na nerozoznanie od vysokohorských smrečín alebo kosodreviny. Preto tu ich bylinný podrast nepopisujeme. Z ďalších drevín sa v nich vyskytuje jarabina, breza karpatská a niektoré alpínske a subalpínske kry a kríčky.

Aj podklad a pôdy sú podobné ako v iných vysokohorských porastoch. tvoria rôzne horniny kryštalinika alebo karbonátové horniny. Na nich sa vplyvom vysokých zrážok vytvorili humusové alebo železité podzoly, na najbohatších podkladoch sa zachovali aj kambizeme, veľmi časté sú aj rankre (prevažne podzolované). Na karbonátových horninách sú typické organozemné rendziny s tzv. tanglovým humusom. Na sutinách sa tieto porasty vyskytujú aj na surových pôdach, litozemiach silikátových aj karbonátových.

Nakoľko sa tieto porasty vyskytujú v neprístupných polohách, časť z nich sa zachovala v pomerne nedotknutom stave. Aj v týchto polohách však trpeli rozširovaním pasienkov a túlavou ťažbou limby, ktorej drevo bolo veľmi cenené. Preto sa dá predpokladať, že ich pôvodné rozšírenie, a aj podiel limby a smrekovca v nich, boli v minulosti vyššie. Ochranári v súčasnosti uznávajú pôvodnosť týchto lesov len v Tatrách, pričom umelo založené porasty s limbou v Nízkych Tatrách a inde považujú za „bezcenné“ a občas dokonca navrhujú ich nahradenie „pôvodnými“ smrečinami. Otázka pôvodnosti limby mimo Tatier je však podstatne komplikovanejšia. Limba a smrekovec sa po skončení doby ľadovej vyskytovali na celom území Slovenska. Ako sa klíma otepľovala, ustupovali tieto dreviny do hôr. Je možné, že počas atlantika, keď sa hranica lesa nachádzala vyššie ako dnes, naozaj došlo k vyhynutiu limby všade okrem Tatier. Toto je však veľmi ťažké dokázať. Po skončení atlantika sa podmienky pre existenciu limby určite obnovili aj v ďalších vysokých pohoriach a je otázne, či k jej spätnému šíreniu do týchto pohorí naozaj nedošlo. Koncom stredoveku totiž boli hole v Nízkych Tatrách, Fatrách a inde zasiahnuté valašskou kolonizáciou a je možné, že počas nej došlo k vyhubeniu limby v pohoriach, kde bola menej rozšírená a kde neexistovali tak neprístupné terény ako v Tatrách. Preto možno povedať, že odmietavý postoj k limbe v niektorých pohoriach nie je celkom namieste.