Pohoria Slovenska predstavujú zberné oblasti prítokov Dunaja (časť z nich sa do Dunaja vlieva prostredníctvom Tisy), malá časť severného Slovenska patrí do povodia Visly. Slovensko sa teda nachádza na hlavnom európskom rozvodí, pričom takmer celé jeho územie gravituje k Čiernemu moru, len malá oblasť na severe odteká do Baltického mora. Zaujímavá je skutočnosť, že toto rozvodie neprebieha našimi najvyššími pohoriami ale hrebeňmi flyšového pásma. Územie Slovenska je z hľadiska vodnej bilancie Európy významné, aj keď nedosahuje význam niektorých ďalších oblastí, najmä Álp. Najväčšie vodné toky (Dunaj a Tisa) na Slovensko pritekajú z iných oblastí. Dunaj, ktorý naším územím preteká len na pomerne krátkom úseku, predstavuje 72 % povrchových vodných zdrojov Slovenska. V celoročnom priemere u nás zrážky prevyšujú výpar približne o jednu tretinu – vodná bilancia Slovenska je teda aktívna a jedna tretina zrážok odteká z nášho územia k susedom. Len v najteplejších nížinách sa nachádzajú malé plochy zasolených pôd, ktoré dokazujú, že na nich prevláda výpar nad zrážkami.

Keďže lesy sa u nás nachádzajú najmä v pohoriach, väčšina z nich je odkázaná len na zrážkovú vodu. Bázy svahov sú mierne obohatené tzv. svahovou vodou. Vplyv vodných tokov na naše lesy je teda (s výnimkou lužných lesov) zanedbateľný. Významnejší je vplyv lesov na vodné toky, hoci menej významný ako laická verejnosť predpokladá. Pokiaľ ide o vplyv lesa na vodnatosť našich riek, les nie je nejakým zázračným nástrojom, ktorý vodu v čase dostatku ukladá a v čase nedostatku uvoľňuje. Les vodu najmä spotrebúva, čo robí bez ohľadu na to, či je vody dostatok alebo nedostatok.

Osobitným prípadom sú lužné lesy. Tieto sa vyskytujú na údolných nivách vodných tokov a sú závislé na podzemnej vode „dodávanej“ vodným tokom. Dreviny týchto lesov sú totiž natoľko náročné na vodu, že zrážková voda nie pre ne dostačujúca, resp. pri „normálnom“ vodnom režime by neboli schopné konkurovať „bežným“ drevinám. V prípade zmeny hladiny spodnej vody sa tieto lokality často stávajú veľmi suchými.

Zo zdrojov pitnej vody treba spomenúť obrovskú akumuláciu podzemných vôd v okolí Dunaja (Žitný  ostrov) a výdatné krasové pramene vo vápencových oblastiach. Keďže lesnatosť Žitného ostrova je malá, tento unikátny vodný zdroj je ohrozený znečistením poľnohospodárskou výrobou.

Publikácia Les a voda (FAO, 2008) sumarizuje vplyv lesa na vodu zhruba nasledovne:

Vodu neuskladňuje samotný les, ale pôda, pričom stromy tu pôsobia skôr ako „spotrebiče“ vody odparujúce vodu do atmosféry. Les (spolu s pôdou) dokáže čiastočne stabilizovať prietoky riek a potokov tým, že spomaľuje odtok prebytočnej vody a bráni vzniku menších povodní. V prípade extrémne silných dažďov však ani 100 % lesnatosť povodia nemôže zabrániť povodniam ani ich výraznejšie zmierniť. Nedá sa teda povedať, že vplyv lesa na vodu je za každých okolností pozitívny: „Zvýšenie výdatnosti [vodných zdrojov] sa javí žiaduce počas nedostatočných prietokov v obdobiach sucha, ale môže znamenať problém počas vlhkých období, keď zvýšené prietoky znamenajú povodňové riziko“.

Nesporne pozitívny je však vplyv lesov na čistotu vodných zdrojov (podzemných aj povrchových) a na množstvo štrkov, pieskov a kalov splavovaných vodnými tokmi, ktoré prestavujú vážne nebezpečenstvo pre vodné nádrže.

Zdroj: FAO, 2008: Forests and water: A thematic study prepared in the framework of the Global Forest Resources Assessment 2005, FAO Forestry paper 155, Rome, 2008