Sutinové lesy sa vyskytujú na spevnených sutinách a extrémne kamenitých pôdach na svahoch, v roklinách, úžľabinách a hrebeňoch. Vyskytujú sa teda výlučne v pohoriach budovaných pevnými horninami. Ich výškové rozpätie je značné siahajú od najnižších polôh až na okraj vysokohorských smrečín, najčastejšie sú však vo vyšších a členitejších pohoriach. Ich rozšírenie je prevažne len mozaikovité, väčšinou sa striedajú s inými extrémnymi aj hospodárskymi stanovišťami.

Ako celok sú tieto lesy považované za azonálnu jednotku, ktorej výskyt je podmienený špecifickým stanovišťom. Slovenská lesnícka typológia v nich však rozoznáva viacero pomerne dobre identifikovateľných výškových zón. Keďže však ťažisko rozšírenia sutinových lesov je v horských polohách, uvádzame ich tu spoločne s vedomím, že najmä najnižšie vegetačné stupne sú od celkového obrazu trochu odlišné.

V týchto porastoch často prevládajú rôzne druhy tzv. cenných listnáčov, ktoré na týchto stanovištiach dokážu konkurovať buku alebo, v nižších polohách dubu. V nižších polohách je to lipa malolistá a javor poľný, trochu vyššie pristupujú lipa veľkolistá a javor mliečny, v vyšších polohách sú najčastejšími cennými listnáčmi javor horský, jaseň štíhly a brest horský. Celkovo sa však zastúpenie uvedených drevín značne prelína. V najnižších polohách sú často dominantnými drevinami hrab a dub zimný. Aj vo vyšších polohách sa v porastoch sutinových lesov vyskytujú dreviny okolitých porastov, pričom ich vyššie zastúpenie indikuje priaznivejšie pôdy. V niektorých typoch sa vyskytujú aj brekyňa, mukyňa, čerešňa alebo jarabina vtáčia. V kontinentálnych polohách najvyšších pohorí sa vyskytuje aj bezbukový variant týchto lesov (s jedľou a cennými listnáčmi).

Krovitá etáž je v nižších polohách hojná. Tvoria ju druhy ako Euonymus sp., Cornus mas, Swida sanguinea, Viburnum opulus, Ligustrum vulgare a p. Vo vyšších polohách je krov menej, vyskytujú sa najmä Lonicera sp., Grossularia uva-crispa, Sambucus sp. a p. Bylinný podrast je veľmi bohatý a pestrý, prevládajú v ňom najmä nitrofilné druhy. Pre všetky vegetačné stupne s výnimkou najnižšieho je typická Merculiaris perennis, v nižších polohách sú časté napr. Chelidonium majus, Alliaria petiolata alebo Glechoma hirsuta. Vyššie postupne prevládnu druhy ako Lunaria rediviva alebo Petasites albus spolu s papradinami (napr. Dryopteris filix-mas, Gymnocarpium dryopteris). Bohatý býva jarný aspekt tvorený napr. Anemone ranunculoides, Dentaria eneaphylos a Ficaria bulbifera. Prímes tvoria druhy okolitých fytocenóz, najmä druhy bučinové. V najnižších polohách býva pomerne veľa trávovitých druhov, napr. Melica sp. 

Podklad tvoria rôzne pevné ťažšie zvetrávajúce horniny. Vo vyšších polohách musia minerálne bohatšie, v nižších polohách prichádzajú do úvahy takmer všetky okrem najchudobnejších. Typicky sa sutinové lesy vyskytujú na andezitoch a ich aglomerátoch alebo vápencoch a dolomitoch. Pôdy typických sutinových javorín sú vždy len slabo vyvinuté s vysokým obsahom humusu v jemnozemi, v extrémnom prípade ide len o kamennú sutinu vyplnenú humusom (litozeme), trochu priaznivejšie sú rankre. Na vápencoch sa vytvorili sutinové rendziny. Okrem toho nájdeme tieto lesy aj na vyvinutejších pôdach (napr. rankrové kambizeme), tu však už dokáže pomerne ľahko prevládnuť buk alebo jedľa a teda lokality už patria skôr do iných typov bučín, dubín alebo zmiešaných lesov. Všetky tieto pôdy sú pomerne hlboké. 

Pod povrchovou vrstvou sutiny je často pochovaný priaznivejší horizont, vďaka ktorému je produkcia porastov dobrá. Sutiny z drobnejšieho materiálu sú navyše často úplne zakryté opadom a humusom, takže porast pôsobí ako hospodársky les. Po vyrúbaní porastu však dôjde k vyplaveniu humusu a jemnozeme z pôdneho zvršku, vďaka čomu sa plochy môžu premeniť na takmer nezalesniteľné kamenné moria, na ktorých korene sadeníc nie sú schopné prerásť k priaznivejšej spodine.

Pravé sutinové jaseniny sa vyskytujú len na
nevyvinutých pôdach
Foto: Matej Schwarz

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, porasty sutinových javorín sú typickými ochrannými lesmi a v súčasnosti sa v nich úmyselne nehospodári. V minulosti však väčšina lokalít bola nejakým spôsobom ovplyvnená, ťažbou (niekedy aj holorubnou, častejšie však túlavou ťažbou cenných sortimentov), požiarmi, ochoreniami stromov, pastvou dobytka a p. Preto stav mnohých porastov nie je ideálny. V ojedinelých prípadoch tu nájdeme dokonca aj smrečiny prípadne iné typy porastov s nevhodným drevinovým zložením. Sutinové lesy len zriedkavo zaberajú rozsiahlejšie plochy. Ich typický výskyt je mozaikovitý, keď v rámci svahov zaberajú dolinky, hrebienky, úpätia brál a podobné lokality. Vďaka tomuto charakteru rozšírenia sa v nich napriek extrémnosti prostredia často dá do istej miery hospodáriť, pretože sú dostupné

V súčasnosti sa sutinové lesy považujú za jeden z najcennejších (a nedostatkových) biotopov Natury 2000, ktoré je potrebné chrániť aj mimo prírodných rezervácií. Preto by im hospodár mal vždy venovať primeranú pozornosť.