Tieto azonálne lesy sa vyskytujú v nížinných oblastiach na údolných nivách väčších riek (Dunaj, Morava, Váh, Hron, Latorica, Bodrog a p.) pričom oproti ich toku v minulosti prenikali aj do spodných častí údolí a niektorých kotlín. Ich existencia je viazaná na blízkosť riek a z nej vyplývajúcej vysokej hladiny podzemnej vody a, v závislosti od blízkosti toku, aj viac či menej pravidelných záplav. Vďaka týmto dvom rozhodujúcim faktorom je možné lužné lesy rozčleniť na niekoľko na seba nadväzujúcich typov. 

Najbližšie ku korytu sa nachádza tzv. mäkký luh tvorený rôznymi druhmi vŕb (najmä vŕba biela a v. krehká), domácimi druhmi topoľov a jelšou lepkavou. Ide vlastne o pásmo boja medzi riekou a lesom, postihované častými záplavami, poškodzované ľadom, v extrémnych prípadoch dokonca aj pohybom ešte nespevnených štrkových alebo pieskových lavíc tvoriacich ich podložie. Časť mäkkých luhov považujeme za ochranné lesy chrániace brehy tokov pred eróziou. Hospodársky význam týchto porastov je zanedbateľný. 

Vo väčšej vzdialenosti od tokov sú už pôdy suchšie, hladina spodnej vody leží hlbšie a k záplavám dochádza len zriedka. Častejšie sa vyskytuje zamokrenie pôd zdvihnutou podzemnou vodou. Bez prídavnej podzemnej vody by tieto stanovištia boli pomerne suché a vyvinuli by sa na nich bežné zonálne lesy, čiže lesy okolitého vegetačného stupňa (dubiny až bukové dubiny). Vďaka vplyvu vodného toku sa tu však vyvinul tvrdý luh, čiže les tvorený dubom letným, jaseňom (štíhlym a / alebo úzkolistým), brestom poľným, v spodnej vrstve aj s hrabom, javorom poľným, lipou a ďalšími drevinami. Hospodársky význam týchto porastov bol značný a uchoval sa (možno aj zvýšil) aj po ich premene na topoľové plantáže – pôvodne pestrá produkcia cenných sortimentov sa však zmenila na kvantitatívnu produkciu topoľových výrezov. 

Medzi uvedenými dvoma typmi sa nachádza prechodný luh, v ktorom sa uplatňujú dreviny oboch predchádzajúcich typov v rôznom pomere. Tento luh býva ešte pomerne pravidelne zaplavovaný, pričom jeho pôdy sú sčasti obohacované ukladaním povodňových kalov. Aj tieto porasty mali a majú značný hospodársky význam. 

Lužné ekosystémy boli aj v dobách pred príchodom človeka veľmi dynamické. Vlastnosti týchto stanovíšť sú určované najmä výškou hladiny spodnej vody, ktorá sa rýchlo menila v závislosti od zmien korýt tokov, ich meandrovania, zarezávania alebo naopak tvorby náplavov. Lužné lesy boli (a sú) týmto častým zmenám prispôsobené: sú schopné rýchlo kolonizovať novovzniknuté stanovištia a pomerne rýchlo striedať sukcesné štádiá. Jeden typ lužného lesa bol spravidla nahrádzaný iným, či už suchším alebo vlhším. Príslušný typ luhu sa po zmene podmienok mohol „presťahovať“ na nové stanovište. Takáto dynamika si však vyžadovala podstatne širší priestor než sme lužným lesom ponechali dnes. Prirodzená obnova niektorých typov lužného lesa (najmä ak pod ňou rozumieme vytvorenie novej generácie lesa rovnakého typu) je preto veľmi ťažká. Naopak, pomerne jednoduchý je vznik lužných lesov na nelesnej pôde.

Bylinný kryt týchto lesov je pestrý. V mäkkom luhu dominujú močiarne (najmä ostrice Carex sp.) a odolnejšie vodné (napr. Phragmites australis, Typha sp., Alisma plantago-aquatica) druhy. V suchších typoch sa postupne presadzujú vlhkomilné druhy (napr. Thelypteris palustris, Baldingera arundinacea, Galium palustre, Urtica kioviensis, Rubus caesius, Aristolochia clematitis, so vzácnejších napr. bledule Leucojum sp., alebo snežienka Galanthus nivalis). V najsuchších typoch tvrdého luhu už prevládajú bežné lesné druhy. 

Typickými pôdami lužného lesa sú tzv. lužné pôdy, ktoré v závislosti od svojho veku (vznikli stabilizáciou naplavenín v pomerne nedávnej dobe) dosiahli rôzny stupeň vývoja. Vývoj môže vyústiť až do vzniku glejových pôd, ktoré sú typické pre nízko položené lokality vo väčšej vzdialenosti od vodných tokov. 

Lužné lesy predstavovali veľmi pestrú a cennú skupinu lesných spoločenstiev, v súčasnosti sa zaraďujú medzi biotopy európskeho záujmu. Žiaľ, tieto lesy sa na Slovensku zachovali len v obmedzenom rozsahu. Veľká časť ich stanovíšť zanikla reguláciami riek, výstavbou hrádzí a odvodňovacích kanálov. Výstavbou priehrad na hornom toku riek sa zmenili sedimentačné pomery riek, v dôsledku čoho sa ich korytá zarezávajú hlbšie do podložia. V dôsledku tohto procesu dochádza k poklesu hladiny podzemnej vody a vysychaniu niektorých porastov. Porasty tvrdého a prechodného luhu boli často premenené na topoľové plantáže tvorené kultivarmi a krížencami topoľa kanadského. Vzhľadom zmenené drevinové zloženie a voľnejší spon sú fytocenózy týchto plantáží úplne zmenené. Aj mnohé porasty so zachovalým drevinovým zložením trpia inváziou neofytov (zlatobyľ obrovská, netýkavka žliazkatá), ktorých semená sa ľahko šíria vodou. Z parkov v mestách sa po prúde šíria aj semená inváznych drevín, napr. jaseňa amerického, pajaseňa žliazkatého, či javorovca jaseňolistého.