Tieto lesy predstavujú vápencový variant predchádzajúcej skupiny (živné smrekové jedliny). Majú k nej rovnaký vzťah ako napr. vápencové bučiny ku kvetnatým bučinám. Sú obmedzené na karbonátové horniny bezbukového územia Slovenska, čiže na závery dolín v severnej časti Nízkych Tatier (najmä Demänovská dolina), niektoré časti Podtatranskej kotliny a kontinentálnejším polohám na svahoch Belianskych Tatier. Vyskytujú sa spolu so živnými a kyslými smrekovými jedlinami, na najextrémnejších stanovištiach, ktoré už nevyhovujú ani jedli, prechádzajú do vápencových borovicových smrečín.

Charakter ich pôdneho prostredia a fytocenóz je podobný ako u „normálnych“ vápencových smrekovo-jedľových bučín. Vyskytujú sa rôznych typoch rendzín, spravidla trochu priaznivejších než borovicové smrečiny, a na kambizemiach rendzinových. Vzhľadom na komplikovanú geologickú stavbu Tatier ich však nájdeme aj pomerne nezvyklých pôdach ako sú vápnité lužné pôdy (fluvizeme), pararendziny na vápnitých morénach a p. V drevinovom zložení chýba buk, takže porasty sú tvorené prevažne smrekom, jedľou a na extrémnejších lokalitách aj borovicou a smrekovcom. Miestami sa vyskytuje aj mukyňa alebo jarabina vtáčia.

V závislosti od hĺbky a skeletnatosti pôdy, ako aj do stupňa odvápnenia máva bylinná vrstva týchto porastov rôzny charakter. Na najhlbších, menej skeletnatých a najviac odvápnených pôdach je spravidla tvorený mezotrofnými alebo nitrofilnými druhmi (napr. Oxalis acetosella, Dentaria eneaphylos, Prenanthes purpurea, Merculiaris perennis a p.) s rôznou prímesou kalcifytov ako napr. rôzne vstavačovité (napr. Carex alba, rod. Cephalanthera, kruštíky rodu Epipactis, rod. Aconitum a p.), Vo vyšších polohách pristupujú aj subalpínske druhy ako Cicerbita alpina, Doronicum austriacum a Homogyne alpina. V najextrémnejších typoch dominujú trávovité druhy ako Calamagrostis varia alebo Sesleria albicans.

Obhospodarovanie vápencových jedľových smrečín je podobné obhospodarovaniu ostatných smrekovo-jedľových lesov, hlavným špecifikom je požiadavka väčšej šetrnosti zásahov resp. väčšej opatrnosti pri ich plánovaní. Toto vyplýva z relatívnej plytkosti pôd na vápencoch a z ich často až nečakane premenlivej hĺbky. Lepším indikátorom takýchto pôd ako povrchová kamenitosť je trávovitý vzhľad podrastu (najmä ak je tvorený druhmi Sesleria albicans alebo Calamagrostis varia).